Odborné testy automobilov. Žiadnej značke ani modelu nič neodpustíme.
TEST Honda CR-V Hybrid 2.0 i-MMD 4x4: Komfortný a úsporný koráb
Oáza pohody na palube
Interiéru dominujú príjemné a kvalitné materiály.
Dobre vyzerajú aj plastové lišty s napodobeninou dreva. Páčilo sa mi plnotučné prevedenie bočných obkladov dverí, bohato čalúnených kožou a s mäkčenými plochami. A to aj vzadu. Spracovanie interiéru je špičkové.
Posed za volantom je vyšší, čo mnohí pri tejto kategórii áut ocenia. Trochu dlhšie som si hľadal polohu za skloneným volantom, a to aj vďaka mohutnej platforme s tlačidlami pre zmenu jazdných režimov. O tú si budete pravidelne opierať pravú nohu, Našťastie, v mieste kontaktu Honda umne umiestnila príjemne mäkčenú plochu. Klasický volič jazdných režimov, známy z automatických prevodoviek tu chýba. Skvele ho nahrádzajú samostatné tlačidlá.
Sedadlá sú dostatočne rozmerné, pohodlné aj na dlhých trasách a čalúnené kvalitnou kožou. Chýba im však bočné vedenie, a to najmä v sedacej časti. Pri svižnejšej jazde zákrutami telo príliš nepodržia, no o tom Honda CR-V nie je.
Komfortná, nešportová
O čom teda japonské SUV je? O komforte a hýčkaní posádky aj na dlhých trasách. Občas som až nechápavo krútil hlavou, ako podvozok so štandardnými pružinami a tlmičmi (neadaptívnymi) dokáže pohlcovať nerovnosti bez toho, aby kolesá mäkkého zavesenia bubnovali do karosérie. Honda je komfortná už pri nízkych rýchlostiach. Hneď ako sa tlmiče pri vyššej ako mestskej rýchlosti rozhýbu, je komfort odpruženia fantastický. Pripomenul mi autá na vzduchovom podvozku. SUV sa plavne nesie a pohlcuje všetky nástrahy ciest bez zaváhania. Aj preto som ho nazval korábom. Podvozok je zároveň stabilný v priamom smere a jeho práca veľmi dobre odhlučnená. Aj keď ide o SUV, na dlhé trasy sa mimoriadne hodí. Ku komfortnej povahe mu pomáhajú rozumne zvolené rozmery pneumatík 235/60 R18 s vyššími bočnicami. Z hľadiska riešenia náprav je vzadu nezávislé viacprvkové zavesenie kolies, vpredu tlmičové vzpery MacPherson.
Dôraz na pohodlie sa podpísal na zvládaní svižnej jazdy zákrutami. Robustná karoséria s hmotnosťou takmer 1,8 tony sa do zákrut nechá presviedčať. Ak od tohto SUV budete chcieť „športové“ jazdné vlastnosti, nepochodíte. Honda CR-V je pri rýchlych prejazdoch zákrut ťažkopádna a s vyššou mierou nedotáčavosti. Jazdné vlastnosti preferujú bezpečnosť a stabilitu na úkor ochoty zatáčať a ovládateľnosti. Vôbec jej to však nevyčítam, keďže je zjavne orientovaná na pohodlie a pohodu za volantom. Nesnaží sa byť ďalším pseudošportovým SUV. Vodiča neprovokuje k rýchlej jazde, práve naopak, nechá ho užívať si pohodu na palube.
Prečítajte si tiež:
TEST Honda Civic 1.0 VTEC Turbo Sport Line: Ešte viac originality!
Honda nemá veľa záporných stránok. Už tradične výčitka smeruje k infotainmentu Honda Connect so 7-palcovým dotykovým displejom. Ten patrí grafikou, reakciami a architektúrou do minulého desaťročia. Reakcie na dotyk sú ospalé, grafika je zastaralá a nepôsobí ani dvakrát atraktívne. To isté platí aj o integrovanej navigácii Garmin. Funkciami však infotainment vyhovuje, podporuje tiež Apple CarPlay a Android Auto. Displej zároveň zobrazuje len malý obraz z parkovacej kamery. Nepotešilo má ani pomalé a neintuitívne listovanie v menu palubného počítača na digitálnom prístrojovom paneli.
Infotainment je zastaralý, obraz z parkovacej kamery príliš malý.
Klimatizácia má samostatný panel, no jeden výstrelok si neodpustila. Všetko nastavíte manuálne tlačidlami a kvalitnými otočnými ovládačmi, no ak si chcete zmeniť smer prúdenia vzduchu, musíte vyvolať menu veľkým tlačidlom „climate“ a následne ťukať do dotykového displeja. Stačilo pridať ešte jedno tradičné tlačidlo „mode“ a bolo by vybavené.
Poslednou chybičkou krásy je práca adaptívneho tempomatu. Ten som spočiatku chcel pochváliť za plynulosť, no párkrát ma vyľakal reakciami na autá vo vedľajších jazdných pruhoch. Občas zazmätkuje a pribrzdí aj vtedy, keď to nie je nutné ani vhodné. Pokračujte na ďalšej stránke testu.