Tiráž a redakcia

Ing. Rudolf Karpat

Šéfredaktor

Michal Karpat

Zástupca šefredaktora, reklama a marketing

S autíčkami som sa hrával do siedmej triedy základnej školy. Autíčka som vymenil za testovacie autá, v ktorých som presedel celé hodiny až kým som ich nemohol šoférovať. Po základnej škole ma zlákala hudba a Konzervatórium - hra na violu. K hudbe som sa dostal tiež cez autá. Túžil som vlastniť rovnaké Volvo, aké mal Peter Dvorský, tak som vyrazil na sólovú muzikantskú dráhu. Volvo dodnes nevlastním a nestal som sa ani sólovým muzikantom. Jazdecké, ale aj profesné skúsenosti som získaval počas piatich sezón v pretekoch automobilov do vrchu aj v automobilových súťažiach rely. Pretekanie pre mňa skončilo založením rodiny, keď som dostal rozum (doplnila moja manželka). Automobilovej žurnalistike ma učil najlepší a zároveň najtvrdší učiteľ – vlastný otec, ktorý je zakladateľom Autožurnálu a mojim šéfom dodnes. Pre Autožurnál pracujem odjakživa a verím, že Karpatovci budú prvou rodinou v motoristickej brandži, ktorá natiahne vydavateľskú činnosť aspoň na tri generácie (zatiaľ štyri deti to istia). V minulosti som sa podielal na tvorbe obsahu portálu auto.sme.sk aj prvej motoristickej relácie na internete auto.sme.LIVE. Od roku 2013 vediem redakčný tím motoristickej relácie Motoring, vysielanej na televízii TA3.

Filip Garaj

Redaktor

Mal som šesť alebo sedem rokov, keď ma otec raz neskoro večer zobudil a vytiahol z postele. Išli sme sa pozrieť na nočný servis Rallye VSŽ Košice, ktorý prebiehal takmer pod našimi oknami. Všetko začalo pri červenej Lancii Delta HF Integrale posádky Drotár/Bánoci, na ktorú si dodnes pamätám. Auto ma opantalo podobne, ako atmosféra servisu. Na veľkú otcovu radosť, pretože sám je „autičkár“. Postupom času mi nestačilo, listovať v časopisoch a chodiť sa na súťaže iba pozerať. Chcel som byť ich súčasťou. Ako chlapec som si vyskúšal úlohu „umývača“ v jednom tíme, ale nebolo to ono. Písanie mi pripadalo ako najjednoduchšia cesta. Napokon, už predtým - ak sa len trochu dalo - mal každý môj sloh niečo spoločné s autami. Český motoršportový server, blog... snažil som sa publikovať všade. Prvé „profi“ písanie prišlo až po niekoľkých rokoch. Nebolo o autách, ale o motorkách, konkrétne o endure. Prispôsobil som sa. Až potom som dostal príležitosť od Autožurnálu. Mám šťastie na talentovaných ľudí, ktorí neváhajú, podeliť sa o svoj um. Prípadne mi rovno dali šancu spolupracovať s nimi. Alena, Jaro G., Jaro V., Pavel, Mišo, Rasťo, Dodo ...stretol som ich veľa. Pomaly si plním aj sen o rely. Na amatérskych súťažiach.

Martin Vasiľ

Redaktor

Autá ma fascinovali odmalička. Mama mi musela v ranom detstve na ulici rozprávať, ktoré auto má koľko koní. Otec bol lekár, ale vybavil mi, že ako mladší žiak som sa mohol ísť kedykoľvek pozerať do dielne, ako sa opravujú autá. Keď som mal desať rokov, dovolil mi otec o tri roky staršieho kamaráta riadiť auto. Bola to zadokolka značky Žuk. Ak som potreboval preradiť, musel som sa postaviť zo sedadla, aby som mohol stlačiť spojku. Bolo to na obrovskej lúke s mokrou trávou, tam som sa naučil vyvolať a ovládať prvé šmyky. O päť rokov neskôr, keď už mal ten kamarát vodičský preukaz, som ho nahovoril, aby sme sa išli pozrieť na nočný prejazd rýchlostnej skúšky Banské – Herľany. Rally Košice boli vtedy federálnymi majstrovstvami Československa a štartovalo približne 130 áut. Od Trabantov až po Renault 5 Alpine Lea Pavlíka. Išli sme síce niekoľko kilometrov v noci peši, ale stálo to za to. A s tým autom, na ktorom sme boli v Herľanoch, sme potom jazdili oblastné súťaže. To už malo novú karosériu i silnejší motor, ale stále vyzeralo ako Škoda 100... Iróniou osudu bolo, že o radu, ako začať jazdiť súťaže, som poprosil listom Petra Hargaša a on mi, ako solídny novinár, odpísal. V roku 1993 som nastúpil do denníka SME, pod vedením Karola Ježíka, ktorého rady a pripomienky boli najlepšou školou žurnalistiky. Od roku 1997 som v denníku SME viedol prílohu Auto-Moto. Roky 2004 až 2011 som prežil v redakcii najprv dvojtýždenníka a neskôr mesačníka Auto Bild. Keď sa stal bulvárom, písal som pre Off Road Magazin 4x4. Mám veľké šťastie, že teraz môžem byť súčasťou kolektívu Autožurnál, ktorý má úctu k čitateľom a neskladá účty zahraničnému vydavateľstvu.

Peter Hargaš

Redaktor, úžitkové automobily

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia som absolvoval štúdium žurnalistiky s cieľom stať sa športovým novinárom. Chcel som pracovať v niektorom denníku, písať o atletike, hokeji a basketbale, ktorý som hrával... Namiesto toho robím už vyše tridsaťpäť rokov v motoristickej branži. Nebanujem. Napokon to totiž aj tak bol šport. Síce iný, než o akom som sníval a nie v novinách, ale vo vtedy jedinom slovenskom motoristickom časopise. Postupne sa zo mňa stal „univerzálny vojak“ – píšuci i fotografujúci redaktor. Vo fotobrašni okrem filmov plných snímok som nosil domov aj kilá prachu z rýchlostných skúšok rely, či autokrosových tratí a plochej dráhy. Motoristický šport ma naučil byť v strehu – ak nie si rýchly a pripravený na akciu, ťažko spravíš dobrú snímku. A to platí nielen pre športovú fotografiu. Tuším trinásť sezón po sebe – vždy od mája do októbra – som za športom prebrázdil krížom-krážom celé Československo, takže som veľmi dobre spoznal našu krajinu a ani dnes väčšinou nepotrebujem GPS. Redakčné auto mi nedávali, lebo s jednočlennou posádkou by nebolo vyťažené. A tak som využíval verejnú hromadnú dopravu. Obzvlášť som si vychutnával návraty z pretekov posledným nočným nedeľňajším rýchlikom – šesť hodín postojačky v nabitej uličke. Po novembri 1989 som ešte jednu dekádu ostal pri osobných autách, no potom som sa rozhodol prestúpiť do ringu „ťažkej váhy“. Posledných 15 rokov pracujem ako motoristický novinár „na voľnej nohe“, celý ten čas v úzkom kontakte s redakciou časopisu Autožurnál. Pripravujem testy a recenzie úžitkových vozidiel najrôznejších kategórií – od ľahkých dodávok až po 170-tonové súpravy. Je to parádna robota!