Odborné testy automobilov. Žiadnej značke ani modelu nič neodpustíme.
TEST Hyundai i20 1.0 T-GDi Family: Sebavedomé malé auto z dobrých surovín
Podvozok ocení kvalitný asfalt
Nový Hyundai i20 stojí na prepracovaných základoch predchádzajúcej generácie.
Modifikovaná platforma GB dostala dlhší rázvor osí kolies (+ 10 mm) a prepracované zavesenie. Už predchodca jazdil dobre, novinka ide jazdnými vlastnosťami ešte ďalej. Podvozok je veľmi schopný, univerzálne naladenie obstojí v majorite jazdných situácii. Hyundai sa ochotne vrhá do zákrut bez toho, aby sa nadmerne nakláňal. Hyundai i20 nie je vyslovene hravý a šoférsky ako nová Toyota Yaris, skôr mi dospelým jazdným prejavom pripomína VW Polo alebo SEAT Ibizu. A to je rozhodne kompliment.
Z hľadiska pohodlia a komfortu je však odpruženie možno až príliš "športovo" naladené. Aj na bežnom rozmere pneumatík 195/55 R16 je Hyundai i20 na horšom povrchu dosť tvrdý a občas až uskákaný. Tlak v pneumatikách som skontroloval a sedel s hodnotami, uvádzanými výrobcom. Komfort tak na rozbitých cestách pochváliť nemôžem, na zladení tlmičov a pružín ešte treba popracovať. Ak s i20 trafíte výraznú priečnu nerovnosť, zadná náprava dá karosérii tupú ranu a vie aj odskočiť. To väčší Hyundai i30 nerobí ani so základnou motorizáciou 1.5 DPi, ktorá má ako jediná jednoduchú zadnú nápravu. Na kvalitnejšom povrchu však i20 jazdí veľmi sebaisto a presne, len ten komfort medzi priority nepatrí. Privítal by som mäkšie naladenie, a to aj na úkor trochu zhoršenej ovládateľnosti.
Od jednoduchej zadnej nápravy sa občas na výrazných priečnych nerovnostiach šíria rázy. A to aj napriek rozumnému rozmeru pneumatík 195/55 R16. Podvozok je celkovo naladený tvrdšie. Na kvalitnom povrchu však i20 jazdí výborne. Poteší dobrou ovládateľnosťou, ochotou zatáčať aj stabilitou.
Riadenie sa mi spočiatku zdalo okolo stredovej polohy menej presné a trochu gumové. Vonku však bolo okolo 7 - 10° C a zimné Nokiany Snowproof ešte čakali na tie správne podmienky. Pri teplotách okolo bodu mrazu už bolo všetko v poriadku, spomínaný pocit tak zapríčinili konkrétne pneumatiky. Riadenie je ľahké a prekvapivo rýchle (okrem voľnejšej stredovej polohy). V komfortnom režime je preposilované, volant kladie len minimálny odpor čo oceníte v meste pri ľahkom manévrovaní. V športovom režime stuhne a dodáva viac istoty. Hyundai i20 celkovo poteší ľahkosťou chodu ovládacích prvkov. Okrem volantu sa ľahko (no zároveň presne) ovláda spojkový pedál a podobne je to aj s radením 6-st. manuálnej prevodovky. Dráhy sú síce dlhšie, no presne vymedzené a na prácu s radiacou pákou je potrebné len minimum sily.
Radenie manuálnej prevodovky je už tradične presné, páka sa v kulise hýbe s ľahkosťou.
Pochváliť musím optikou triedy slušné odhlučnenie hluku od kolies, práce podvozka alebo aerodynamického hluku. Aj na diaľnici pri 130 km/h je i20 relatívne tiché auto. Ak však zídete z diaľnice a bude jazdiť na cestách s množstvom posypových kamienkov, tie sa už v podbehoch kolies výrazne hlásia o slovo. Toto je však pri malých autách pravidlom, nie výnimkou. Na prednej aj zadnej náprave má i20 1.0 T-GDi kotúčové brzdy s výborným účinkom a presným, prirodzeným dávkovaním a pocitom na brzdovom pedáli.
Predné halogénové svetlá so spoločnou parabolou pre stretávací aj diaľkový režim a dvojvláknovou žiarovkou. Ako celok svietia priemerne. V stretávacom režime je svetelný kužeľ pekne široký a intenzívny, ale dosť krátky. V diaľkovom režime už svetlá neohúria, práve naopak. Ak jazdíte často v noci, odporúčam priplatiť 900 eur za LED svetlá. Vo vrcholnej výbave Style sú štandardom.
Pokračujte na záverečnej stránke testu (pohľad do cenníka, záver, plusy a mínusy, technické údaje).