+6

Suzuki Vitara 1,6 DDiS: Nafta a dve spojky

Dvojspojková prevodovka radí naozaj lahodne. Škoda, že Suzuki ju kombinuje iba s naftovým motorom.

Po predchádzajúcich testoch Vitary s benzínovými motormi prišla na rad otázka, či sa oplatí premýšľať o kombinácii naftového štvorvalca 1,6 DDiS (88 kW/ 120 k) a šesťstupňovej dvojspojkovej prevodovky TCSS. Suzuki ju dodáva výhradne s pohonom všetkých štyroch kolies.

Zatiaľ čo turbodiesel Japonci nakupujú od talianskej značky Fiat (v origináli sa volá 1,6 MultiJet), prevodovku TCSS (Twin Clutch System by Suzuki) si vyvinuli vo vlastnej réžii. Konštruktéri stavili na takzvané suché spojky, teda bez ponorenia do olejového kúpeľa.

Palubnú dosku Vitary už dobre poznáme. Je zložená z tvrdých  plastov a pôsobí robustne. Pádla manuálneho režimu radenia sú pripevnené
k volantu.

My po tisícke kilometrov strávených za volantom Vitary môžeme povedať, že motor si s prevodovkou rozumie veľmi dobre. Už prvý hladký odjazd z križovatky bez cukania naznačil, že konštruktéri sa s finálnym naladením prevodovky naozaj pohrali. Rýchle radenie patrí medzi výsady dvojspojkových prevodoviek a TCSS nie je výnimkou. Riadiaca jednotka káže, aby v záujme čo najnižšej spotreby bol zaradený čo najvyšší stupeň. Málokedy sa však stalo, že by prevodovka motor vyslovene podtáčala. Otáčky zväčša držala okolo 1750/min, čo je hranica, kedy turbodiesel dosahuje najvyšší krútiaci moment 320 Nm. Prevodovka dokáže zo sily motora vyťažiť maximum. To znamená, že pri zrýchľovaní zbytočne nepodradzuje. Naopak, k podradzovaniu sa uchýli pri brzdení pred zákrutou či odbočkou – pokojne až do dvojky. Fantázia, mnohí konkurenti s tým majú problém a druhý prevodový stupeň zaradia až po tom, čo šofér za odbočkou opätovne zošliapne plyn. Hoci k dispozícii je aj manuálny režim radenia, v priebehu testovacieho týždňa sme ho vyskúšali iba raz – či „funguje“. Radí sa pádlami pod volantom alebo pákou (pohybom dozadu vyšší stupeň, dopredu nižší).

Turbodiesel dáva o sebe vedieť výrazným klepotaním, je však veľmi hospodárny.

Subjektívne nám dynamika naftovej Vitary pripadá lepšia než naznačuje hodnota zrýchlenia z nuly na sto kilometrov za hodinu – 12,4 sekundy. Diaľničných 130 km/h znamená 2400 otáčok za minútu. Presun z Bratislavy do Zvolena sme po diaľnici D1 a rýchlostnej ceste R1 zvládli s priemernou spotrebou 5,5 l/100 km. Rovnaký apetít malo Suzuki v meste, na okreskách sme ho dokázali krátkodobo stlačiť tesne pod 4 l/ 100 km. Nedalo nám a prevodovku sme sa vybrali potrápiť do terénu. Niekoľko výjazdov do kopca a test s prekrížením náprav zvládla bez problémov. Ústrojenstvo sa napriek koncepcii so suchými spojkami neprehrialo.

Naftová Vitara s dvojspojkovou prevodovkou a pohonom 4x4 je podľa očakávania najťažšia, keď váži 1370 kg. Výrazné zmeny v jazdných vlastnostiach sme však nezaznamenali. Auto sa v zákrutách ľahko nakláňa, avšak nedotáčavosť nastupuje veľmi pozvoľne.

Kúpiť či nekúpiť?

Suzuki Vitara 1,6 DDiS TCSS funguje bez výhrad. Akurát posádka musí strpieť výraznejší hluk naftového motora, prenikajúci do kabíny. Nuž a šofér si musí poriadne zrátať, či sa mu investícia do nafty oplatí.

Súvisiace články

• Suzuki Swift je na domácom trhu autom roka 2024
• Nová Suzuki e Vitara: Prvé dojmy a predstavenie techniky (VIDEO)
• Nový Swift a vylepšená Vitara prichádzajú do predaja. Poznáme ceny
• Značke Suzuki sa darí. Na Slovensku aj vo svete