+22

Preteky, ktoré navždy zmenili svet F1

Motor Coventry Climax FPF bol celohliníkový štvorvalec umiestnený pred zadnou nápravou, s dvoma vačkovými hriadeľmi poháňanými ozubenými kolesami v hlave valcov.

Zmes pripravovali dva dvojité karburátory Weber DCO. S objemom 1960 kubických centimetrov mal štvorvalec výkon asi 180 koní (132 kW) pri 6000 otáčkach za minútu. V roku 1958 sezónu F1 otvárala veľká cena Argentíny 19. januára na okruhu neďaleko Buenos Aires. Rob Walker Racing Team angažoval do svojho tmavomodrého auta skvelého jazdca Stirlinga Mossa (1929 - 2020), ktorý mal obrovské skúsenosti aj z iných šampionátov. Do Argentíny prišlo okrem Stirlinga Mossa iba deväť jazdcov na autách značky Maserati a Ferrari.

Mike Hawthorn (20) nakoniec Stirlingovi Mossovi (14) podľahne.

Začiatok sezóny 1958 bol okorenený aj tým, že sa zmenilo palivo. Dovtedy sa do nádrží lialo palivo, v ktorom bol polovičný podiel alkoholu a zvyšok tvoril benzín a acetón, odteraz to bol letecký petrolej. Bolo veľkým otáznikom, aký vplyv to bude mať na motory najmä preto, že bolo horúce počasie. Kvalifikáciu vyhral domáci pretekár, päťnásobný majster sveta, Juan Manuel Fangio (1911 – 1995) na Maserati. Na okruhu dlhom 3,912 km mal čas 1:42,0 s. Červené Maserati 250F malo vpredu radový šesťvalec s objemom 2,5 litra, ktorý mal výkon 220 koní (161 kW) pri 7400 otáčkach. Šesť desatín sekundy stratili zhodne dvaja britskí jazdci na Mike Hawthorn (1929 – 1959), a Peter Collins (1931 – 1958) na monopostoch Ferrari 246 F1 s vidlicovým šesťvalcom Dino 2,5 l s výkonom 280 koní (206 kW) pri 8500 otáčkach. Stirling Moss so štartovým číslom 14 bol až siedmy so stratou dvoch sekúnd.

Sir Stirling Moss bol za volantom stále ako doma.

Na štarte stálo desať áut. V prvom rade štyri autá: Fangio, Hawthorn, Collins, Behra, za nimi tri: Musso, Menditeguy a Moss. Pre vysoké teploty sa usporiadatelia rozhodli, že preteky budú skrátené. Pôjde sa iba 80 kôl (312,96 km). Najlepší štart mal Francúz Jean Behra (1929 – 1959) na Maserati, ale po jednom kole ho predbehol Mike Hawthorn, ktorý viedol do deviateho kola. Od desiateho okruhu Fangio. Úradujúci majster sveta tlačí naplno, v tridsiatom kole má čas 1:41,8 čo je o dve desatiny sekundy rýchlejšie, ako v kvalifikácii. Ťažké a výkonné autá však majú opotrebované pneumatiky a musia ísť na výmeny.

Typická scéna ako z roku 1958, Maserati a Cooper vo vzájomnom súboji.

Stirling Moss však s ľahkým Cooprom stavil všetko na tom, že nepôjde do boxov. Šetrí pneumatiky ako sa dá. Dobre vie, že Cooper ma kolesá priskrutkované až štyrmi skrutkami a pri zastávke by stratil najmenej dve kolá. A taktika vychádza, od tridsiateho piateho kola vedie. A nakoniec aj vyhráva časom 2:19:33,7. Na druhom mieste so stratou 2,7 sekundy je Talian Luigi Musso (1924 – 1958), tretí je Mike Hawthorn so stratou 12,6 sekundy.

Odteraz je v F1 všetko inak. Prvýkrát v histórii vyhráva preteky F1 auto s motorom za pretekárom. Napriek menšiemu výkonu sa potvrdila stará pravda, že záleží aj na hmotnosti. Auto, ktoré nemalo pod sedadlom jazdca kardanový hriadeľ bolo nižšie s lepšou aerodynamikou. Hoci Stirling Moss Meserati 250F dôverne poznal, a dokonca o ňom povedal, že to bolo najlepšie auto s motorom vpredu, nakoniec sám prispel k začiatku jeho konca.

Maurice Trintignant vyhráva GP Monaka 1958.

Mnohí si určite pomysleli, že víťazstvo Coopera Climax T43 mohla byť aj náhoda, alebo šťastie... Druhou veľkou cenou sezóny 1958 bola 18. mája GP Monaka. Za Rob Walker Racing Team štartoval s číslom 20 Francúz Maurice Trintignant (1917 – 2005) s tmavomodrým autom Cooper Climax T45. Nové auto malo vzadu väčší štvorvalec s objemom 2,2 litra, ďalším významným vylepšením bolo, že vpredu namiesto priečneho listového pera, malo vinuté pružiny. Vzadu pero ostalo.

Jack Brabham na Cooper T51 získal prvý titul vo F1 v roku 1959 s motorom vzadu. Fotografia je z GP Francúzska, kde skončil tretí.

Do pretekov sa prihlásilo tridsať pretekárov. Na štarte stáli aj Graham Hill a Cliff Allison s novým Lotusom so štvorvalcovými motormi Climax, ale tie boli uložené ešte vpredu. Do cieľa po 100 kolách prišlo iba šesť jazdcov a vyhral Maurice Trintignant s 20 sekundovým náskokom pred Mussom. Bolo potvrdené, že výhra v Argentíne nebola náhoda, motor vzadu má budúcnosť. Nakoniec šampionát v roku 1958 ešte vyhral Mike Hawthorn na Ferrari po jedinom víťazstve na GP Francúzska s jednobodovým náskokom. V roku 1959 získal titul Jack Brabham na monoposte Cooper T51 s motorom vzadu. Štvorvalec s objemom 2,5 litra mal 240 koní (176 kW) pri 6750 otáčkach za minútu. Posledné víťazstvo pre Ferrari 246 F1 s motorom vpredu získal v Monze v roku 1960 Phill Hill (1927 – 2008).