Odborné testy automobilov. Žiadnej značke ani modelu nič neodpustíme.
TEST Nissan Juke 1.0 DIG-T: Fantastický podvozok, litrové srdce
Pod kapotou len trojvalec, ale výborný
Na rozdiel od predchádzajúcej generácie Juke, ktorá dostala aj vyslovene športovú motorizáciu s výkonom 147 kW (200 k), si musí novinka vystačiť s aliančným trojvalcovým turbobenzínovým motorom. Značke Nissan to však nemám za zle, našponované emisné limity jednoducho nepustia. Zároveň však treba priznať, že Renault Captur (postavený na rovnakej platforme) dostal tiež štvorvalcový turbobenzínový motor 1.3 TCe.
Motor 1,0 DIG-T má 86 kW (117) pri 5250 ot/min a maximálny krútiaci moment 200 Nm pri 1750 - 3750 ot/min (overboost, štandardne 180 Nm). Vznikol v užšej spolupráci s Daimlerom a oproti slabšiemu aliančnému 1,0 TCe 74kW (v Nissanoch 1,0 IG-T) už má priame vstrekovanie paliva a filter pevných častíc GPF. Zdieľajú však rovnaký zdvihový objem valcov 999 cm3.
Motor má na každodennú jazdu dostatočný výkon, slušnú pružnosť a na rozdiel od nepriamovstrekového „litra“ mu nechýba rozlet vo vysokých otáčkach. Oplatí sa ho točiť až ku 6000 ot/min, na pomery turbobenzínových motorov má sympatickú výkonovú špičku. Na solídny záťah mu treba aspoň 1800 ot/min. Trochu mi vadila tupá, pomalšia odozva na stlačenie pedálu plynu. Maximálna rýchlosť je 180 km/h a Juke zrýchľuje na stovku za 10,4 s. To nie sú úchvatné hodnoty, no stačia aj pre svižnú jazdu.
Odporúčame:
Motor Nissan SR20: Menej známy, no jeden z najlepších štvorvalcov!
Motor 1.0 DIG-T je dobrý agregát, no je tak trochu kontrastom k doslova športovým jazdným vlastnostiam Juke. Väčší aliančný štvorvalec z Capturu by tu jednoznačne pasoval. Naopak, litrový turbobenzín ma fascinoval mimoriadne kultivovaným prejavom (aj v nízkom otáčkovom pásme) a výborným odhlučnením. Takto umiernený trojvalec som dávno nezažil, pritom technický spriaznený 1.0 TCe napr. sa napr. v takej Dacii Duster trasie ako ratlík. Za odhlučnenie a kultivovaný prejav si Nissan zaslúži palec hore.
Páči sa mi tiež radenie 6-st. manuálnej prevodovky, ktorá má presné a tak akurát dlhé dráhy radenia. Zároveň je poruke na vyvýšenej platforme stredového tunela a zdobí ju tiež decentné náladové osvetlenie. Sprevodovanie je takou „litrovou“ klasikou. Pri 50 km/h točí motor na štvorke 1750 ot/min. V mestských rýchlostiach je lepšie mať zaradenú trojku, pri 50 km/h na nej motor točí 2300 ot/min a dýcha sa mu rozhodne lepšie. Pri diaľničných 130 km/h točí na šestke 3100 ot/min.
Radenie je presné, radiaca páka je blízko volantu a poruke. Nechýba decentné podsvietenie.
Spotrebou paliva tento pohon neurazí, no vyslovene nenadchne. Ide o taký priemer, priemerne som jazdil za 6,4 l/100 km. Je však pravdou, že Juke ma vďaka podvozku „nútil“ jazdiť svižne a rád som motor vytáčal. Mimo mesta sa dá jazdiť za 5,5 l/100 km a diaľničných 130 km/h znamená odber 6,8 l/100 km. V meste a pri svižnej jazde počítajte s odberom 7 - 7,5 l/100 km.
Pri motore musím spomenúť ešte jednu vlastnosť, a tou je kolísavý chod po studenom štarte. Niekoľko stovák metrov po štarte litrový trojvalec jemne cuká. Má to viacero dôvodov a jedným z hlavných je nastavenie emisného „systému“. Litrový aliančný trojvalec je kolísavým ťahom za studena známy. Zároveň už vieme, že po zábehu a najazdení zopár tisíc kilometrov sa riadiaca jednotka správne „nastaví“ a motor sa ukľudní. Juke mal najazdených 1800 km a ešte mal s kolísavým ťahom prvých cca 300 m po studenom štarte problém. V minulosti som mal na test Duster 1.0 TCe s 3000 km a ten už jazdil bez tohto sprievodného javu, no tiež som jazdil Captur s rovnakou motorizáciou, najazdenými 600 km a ten „cukal“ výrazne. Značky dávajú novinárom väčšinou „surové“ autá, ktoré môžu zvádzať ku kritike. Neoprávnene. . Netreba sa toho báť, o technický problém nejde (skôr o vlastnosť) motora a po zábehu sa vytratí. Pokračujte na ďalšej stránke testu (podvozok, jazdné vlastnosti, komfort, odhlučnenie).