Odborné testy automobilov. Žiadnej značke ani modelu nič neodpustíme.
TEST Honda HR-V Sport 1,5 VTEC Turbo: Klame telom
Podarená Honda HR-V Sport 1,5 VTEC Turbo ukázala zaujímavé technické riešenia, ktoré sú v triede unikátom. Vďaka tomu jazdí skvele a je mimoriadne praktická!
Prečítajte si tiež:
Honda vylepšila Civic, uprednostnila tlačidlá pred displejom
Test Honda HR-V Sport by sa na prvý pohľad mohol niesť v znamení „opäť ďalšie SUV“. No keď sa jej dostanete pod kožu, objavíte zaujímavú techniku, ktorá v triede nemá konkurenciu. Zároveň niektoré riešenia pripomínajú autá starej japonskej školy. V dobrom aj zlom.
Hlavným dôvodom, prečo sa mi Honda HR-V zapáčila je to, ako jazdí. Viac ako zvýšené SUV pripomína dobre jazdiaci kompaktný hatchback aj napriek tomu, že vzadu je jednoduchá zadná náprava s torznou priečkou. Honda však adoptovala zaujímavé technológie. Prvou je nasadenie špeciálnych tlmičov SDC (Synaptic Damping Control) s dvoma piestovými ventilmi, ktoré sa stláčajú podľa toho, akým typom povrchu prechádzate. Tlmiče SDC majú aj bežné HR-V modely, nielen Sport. Pre vrcholnú športovú verziu je unikátom priečny tlmič Performance Damper, ktorý Honda nasadila vpredu aj vzadu. Technológia zabraňuje nadmernému nakláňaniu v zákrutách, zlepšuje odozvu na otočenie volantom a ovládateľnosť. Navyše, zvyšuje aj celkový komfort.
Performance Damper zabraňuje rozkmitaniu karosérie na sérii nerovností, auto s touto technológiou sa tak správa, akoby malo mimoriadne tuhú karosériu. Preč sú jemné záchvevy, ktoré poznáme z áut s priemerne torzne tuhou karosériou. Pokiaľ mi je známe, podobnú technológiu používa snáď len Lexus.
Na rozdiel od prvej generácie HR-V z 90. rokov minulého storočia jej novodobý nástupca neponúka možnosť pohonu 4x4. HR-V si tak kúpite len ako predokolku.
Jazdí ako podarený hatchback
V konečnom dôsledku jazdí Honda HR-V s prémiovým šasi v rámci triedy úžasne, avšak s jednou chybou krásy. Minimálne sa nakláňa, aj pri vysokých rýchlostiach je mimoriadne stabilná a pokojná, a to vďaka spomínaným priečnym tlmičom. Podvozok funguje aj na 1000x zaplátanej vozovke a dodáva šoférovi istotu. Riadenie je presné, nepreposilované a neutrálne vyvážené, dokonca cítiť náznak spätnej väzby od kolies. V 90 % situáciách si HR-V Sport vedie veľmi suverénne. Problémom sú však priečne nerovností. Nejde o búchanie do karosérie, keďže to riešia "drahé" použité tlmiče. No na krátkych priečnych nerovnostiach pôsobí podvozok mimoriadne tvrdo a ľahko vás nakopne. Cítiť to už pri prechádzaní mestských retardérov, hlavne predná náprava je naladená veľmi tuho. Ak sa však podvozok vo vyšších rýchlostiach rozhýbe, budete si pochvaľovať.
Okrem špeciálnej technológie Performance Damper je HR-V vo verzii Sport zaujímavá viacerými prvkami. Vonkajší vzhľad skrášľujú čierno lakované športové doplnky, ktoré jej dávajú individualistický výraz. Zaujala ma najmä predná časť, vyzerá veľmi dynamicky a ostro, ako to mám pri japonských autách rád. Zadná časť pôsobí oproti predku väčšmi konzervatívne, o dynamickom charaktere napovedia dve oválne koncovky výfuku.
Priestor a magické sedadlá
Celkovo pôsobí Honda HR-V veľmi kompaktne, no klame telom tak, ako snáď žiadny iný konkurent v triede. Vnútri je priestorová ponuka mimoriadne štedrá. Vpredu sa usadíte za skvele tvarovaný športový volant (vážne si v poslednej dobe na lepší nepamätám) do pohodlných kresiel, ktoré sú na prvý pohľad dosť mäkké. No obstáli aj pri ceste naprieč Slovenskom, sú pohodlné aj na dlhé trasy. Chcelo by to len výraznejšie tvarovanie a bočné vedenie, najmä sedacej časti.
Unikátom sú priestorové pomery na zadných sedadlách. „Za seba“ som si s výškou 186 cm sadol s 5 cm rezervou pred kolenami, čo je chvályhodné a veľa miesta ostáva aj nad hlavou. Navyše, Honda prináša už dlhodobo unikátnu praktickú funkciu sedadiel Magic Seat, kedy sedáky zadných sedadiel môžete vyklopiť. Keďže nádrž na benzín je pod prednými sedadlami, vzadu vám ostane veľký skladný priestor pre rôznorodé praktické využitie. Veľký palec hore! Zadné sedadlá môžete samozrejme sklopiť. Ak sa niektoré značky chvália kvázi rovnou plochou po sklopení, nech sa idú pozrieť do HR-V, ako má ozaj rovná plocha vyzerať. Okrem toho má batožinový priestor nadpriemerných 448 l (podľa verzie až 470 l) a pravidelný kubický tvar. V tomto Honda HR-V jednoznačne boduje.
Verzia Sport ponúka bordové kožené čalúnenie niektorých plôch interiéru. Kvalita je na vysokej úrovni. Zaujali má výplne dverí, potiahnuté komplet látkou, pod ktorou je mäkčená vrstva. Na tvrdé výplne bez kúska látky ako niektorí konkurenti Honda nehrá. Tvrdý je plast na vrchu palubnej dosky, avšak s dobrým spracovaním. Interiér by som hodnotil veľmi kladne, no prekážalo mi vŕzganie stredovej lakťovej opierky pri nastavení a vysunutí dopredu. Keďže ide o namáhanú časť o ktorú sústavne opierate ruku, vŕzganie počuť často. Okrem toho nemôžem spracovaniu interiéru zásadné nič vytknúť.
V interiéri ešte chvíľu ostaneme. Ergonomicky mi vyhovoval. Panel klímy je klasický, prehľadný s dotykovými plochami, nahrádzajúcimi manuálne tlačidlá. Dobré riešenie. Niektoré iné riešenia v dnešnej dobe prekvapia. Tak napríklad, prístrojový panel je tvorený rýchlomerom s 3D efektom, ktorý pôsobí vážne luxusne, prepracovane a dáva prístrojovému štítu HR-V prémiový charakter. Vedľa neho sa „krčí“ monochromatický displej, ktorý kontrastne ku krásnemu rýchlomeru pôsobí ako päsť na oko. Podobný displej si pamätám z čias poslednej európskej Hondy Accord VIII, tam bol dokonca lepšie zapracovaný a pasoval do celkového poňatia. Honda HR-V vie „čítať“ dopravné značky, no ich zobrazenie na spomínanom displeji s kockatým rozlíšením pôsobí úsmevne. Navyše, menu palubného počítača je neprehľadné. Tu si to žiada inováciu, konkurencia je v tomto rozhodne ďalej.
Monochromatický displej sa k špičkovo spracovaným budíkom nehodí
Nepoteší ani infotainment Honda Connect so 7-palcovým stredovým dotykovým displejom. Funkciami je na tom slušne, no reaguje pomaly a celkovo pôsobí zastaralo aj vďaka grafike. Napriek tomu funkčne spĺňa to, čo od neho budete očakávať. Chýba však podpora Android Auto/Apple Car Play.
Veľmi milým „retro“ detailom je volič automatickej prevodovky akoby z 90. rokov, len v zmenšenej a luxusnejšej podobe. Funkčne mu nie je čo vytknúť, je kvalitne spracovaný a elegantný. Zapáčil sa mi. Okolo voliča nájdeme čierny klavírový lak, ktorý mi nevadil, keďže sa naň záhadne nezachytávali odtlačky prstov. Ak sa vám efektné bordové kožené čalúnenie interiéru a sedadiel z rôznych dôvodov nepozdáva, iné pre verziu Sport mať nemôžete. Chýba aj bezkľúčové štartovanie, čo by mnohí vo vybavenom aute za 27 tisíc eur čakali.