Zaujímavosti
História automobilov a ich značiek, úpravy, technické poradenstvo a niečo pre fanúšikov kvalitnej fotografie.
Dverami napred povinné (Odomknuté)
Vitajte v meste Kall, v motoristickom raji na zemi. Na sever Európy, len na skok od polárneho kruhu som si odskočil do sýtosti sa vyjazdiť na snehu a ľade. Hlavným centrom zábavy bol vypluhovaný okruh na zamrznutom jazere.
Kall Auto Lodge je vlastne niečo ako škola jazdy, alebo vyšší stupeň školy jazdy, kde sa vodiči učia zvládať auto v rýchlejšom aj pomalšom tempe na snehu a ľade. Pre mňa je to teda akýsi raj na zemi, kde sa konečne budem môcť do sýtosti vyblázniť so štvorkolkou pri jazde bokom.
Po prílete na letisko do Ostersundu sadáme do áut. Ja s kolegom si vyberám na túto prvú časť cesty nový plug-in hybrid Volvo V60. Autá si preberáme priamo na kraji pristávacej dráhy, aby to malo väčší efekt. V Ostersunde nelieta veľa spojov denne, takže je to bezpečné. Dôvodom sú tiež dobíjacie stojany, ktoré v bežnom živote slúžia na vyhrievanie obslužných áut letiska.
Ako iste viete, nočné teploty vo Švédsku často klesajú výrazne pod bod mrazu a preto si Švédi aj bežné autá, nielen elektromobily a plu-in hybridy napájajú v noci na elektrinu, aby im nezamrzli. Jazda po cestách v týchto oblastiach je veľký zážitok. V okolí väčších, obývanejších miest a na hlavnejších ťahoch sú v ujazdenej vrstve ľadu aspoň vyjazdené koľaje. Stačí však odbočiť ne vedľajšiu cestu a už je povrch cesty čistý ľad. Schválne som si pozrel čo nám organizátori obuli. Na presun medzi letiskom a hotelom nás vybavili klasickými zimnými pneumatikami bez nastrelených hrotov, len s drapľavejším severským vzorom. Predsa len s klasickými zimnými pneumatikami s mäkkým kefkovým dezénom na akých sa jazdí v našom regióne by sme si na zľadovatelých cestách veľmi nepomohli. Na hroty prišlo neskôr, keď sme sa odobrali do tréningového kempu na zamrznutom jazere. Hoci sú cesty zľadovatelé, vzhľadom na nízke teploty nemá takú štruktúru a vlastnosti ako u nás a preto aj pneumatiky na ňom lepšie držia. Je to tzv. suchý ľad, navyše častokrát sa stretnete s povrchom cesty, kde bol evidentne frézovaný, aby mal lepšie adhézne vlastnosti. Takže jazdiť po ňom rýchlosťami od 60 do 90 km/h ako je povolené si nevyžaduje žiadny prejav hrdinstva a extra dávky odvahy. Auto brzdí aj drží veľmi pekne. Navyše vo Švédsku veľa ostrých zákrut nestretnete, skôr tiahle a cez horizont, čo dáva korenie automobilovým súťažiam, ktoré sa tu jazdia.
Sánkovačku na švédsky spôsob môžem
Po príjazde na hotel nasledovala klasická produktová prezentácia a odkrytie záhadného prekvapenia – outdoorových aktivít. Zástupcovia Volva nám odporučili nech si so sebou vezmeme len teplé čiapky a stretneme sa v suteréne hotela. Nič viac vraj nepotrebujeme. A tak aj bolo. Už pri schádzaní po schodoch som zbadal zoradených vedľa seba asi 15 snežných skútrov a hneď som pochopil, o čo pôjde. Súčasťou školy jazdy na snehu a ľade sú aj doplnkové aktivity, teda určité spestrenie programu a tento účel sú chlapci z Auto Kall Lodge dobre vybavení. V suteréne majú požičovňu kompletného výstroja a tak sme nafasovali motorkárske teplé čižmy, otepľovačky, bundu aj rukavice.
Skôr než sme sa ale dostali na skútre, prvá skupina, teda naša (keďže nás tam bolo okolo 30 novinárov z niekoľkých krajín) si to najprv rozdala v paralelných pretekoch na sánkach. Spočiatku sa niektorí ostýchali, ale netrvalo dlho a rozpútala sa neskutočná zábava. Mnohí nesedeli na sánkach niekoľko rokov, a už vôbec nie kolenačky. Preto prvé pokusy o zdolanie slalomovej trate skončili vo väčšine prípadov vysypaním sa do snehu. Samotný formát sánkovania sa mi ale veľmi páčil. Spúšťate sa po kopčeku pod hotelom, ktorý je vysvietený reflektormi a dole vás nakladajú do veľkých sánok vystlaných sobími kožami, ktoré vás v záprahu za snežným skútrom vyvezú opäť na štart. Nádhera. Človek sa perfektne zabaví, ale nenamaká. Takéto sánkovanie by som bral ja na Slovensku.
Po sánkovačke nasledovala očakávaná jazda na snežných skútroch. V tejto kategórii som nováčik, preto som pozorne sledoval inštrukcie. Po niekoľkých minutách som pochopil, že ovládanie (plyn, poistka atď.) je blízke vodnému skútru, s ktorým mám už nejaké skúsenosti, takže rýchlo som sa udomácnil. Vyrazili sme v kolóne. Jazda bielou severskou krajinou má úžasnú atmosféru. Nad hlavou vám žiari mesiac a pred vami len zasnežené pláne a mihajúce sa stromy. Ako sme miestami na rovinkách upaľovali rýchlosťou až 60 km/h na chvíľu som si pripadal ako vo filme s Jamesom Bondom, kde neporaziteľný agent naháňa svojich protivníkov.
Konečne jazero
Na druhý deň ráno sadáme do áut a začína bod programu, na ktorý sa teším najviac. Opäť fasujeme najprv hybrid. Po príjazde na jazero nasleduje krátky brífing a bez zbytočného zdržiavania ide sa jazdiť. Už v hybridnom režime a so zapnutým stabilizačným systémom je s hbridnou V60-tkou veľká sranda. Elektronika bojuje a práve vďaka tomu jazda z miernym zametaním zadku získava na plynulosti a okruh prechádzam pomerne rýchlo. Po prepnutí režimu na pevnú štvorkolku paradoxne viac bojujem s nedotáčavosťou auta.
Nie je to však problém auta, ale v mojej hlavy, lebo automaticky viac tlačím, ale elektronika auto prísne stráži rovnako ako predtým. Zmena nastáva po prepnutí stabilizačného systému do športového režimu a aktivovaní Power módu. Toto je nastavenie, ktoré mi najviac vyhovuje a ródeo začína. Prechádzať zákruty plynulým šmykom a striedať jeden oblúk za druhým si vyžaduje veľa šoférskeho umenia a neustálu prácu s volantom. A tiež stále mierne boje s elektronikou, ktorá sa v extrémnych situáciách počuteľne trápi (seká, bzučí), ktoré koleso pribrzdiť a ktoré nie. Napriek tomu úžasný zážitok a veľká zábava. Čím krajší oblúk človek vykreslí a čím čistejšie zvládne prehodenie auta z jedného šmyku do druhého, tým väčšiu radosť zo svojej jazdy má.
Ešte za volantom kombíka si hovorím, že nič krajšie už dnes nemôžem zažiť…., ale mýlil som sa. V40 Cross Coutry je predsa len kratší, krútiaci moment posiela dozadu cez medzinápravovú spojku Haldex, ale už piatej generácie a to sa jednoducho musí prejaviť. Podstatný rozdiel je tiež v hmotnosti, keďže vo V40 sa štvorkolka kombinuje len s jediným, najvýkonnejším benzínovým turbomotorom T5 (187 kW/254 k). Až po presadnutí do V40 začína skutočná rely. Najprv sa rozvičím prejazdom vyhýbacieho manévru, kde v rýchlosti takmer 90 km/h žasnem, ako je toto auto ovládateľné a ako krásne v prospech vodiča pracuje pohon 4×4. Nádherne reaguje na volant a keď v závere nevydáva trafiť sa späť do dráhy, pomáham si plynom. Rýchlejšie sa už ale neodvážim do losieho testu napáliť, lebo už po 90 km/h som skoro nedobrzdil po koniec dráhy a takmer skončil v záveji. Kratší a vrtkejší zadok je neskôr zdrojom väčšej zábavy pri jazde po okruhu, kde ja to až s benzínovým turbom to pravé orechové. Stačí pohladiť plyn a auto letí bokom. Jeden dlhý riadený šmyk strieda ďalší a takto sa hrám asi hodinu. Napriek neustálym jemným korekciám elektroniky sa s V40 CC dá elegantne hrať. Žiadna ručná, len plyn a volant. Už klasická V40 je mimoriadne agilná a nadaná pre jazdu a model Cross Country to na ľade, kde stačia jemné presné pohyby iba potvrdzuje.
V porovnaní s bežnou V40 má Cross Country o 40 mm vyššie ťažisko, ktoré výrobca dosiahol obutím väčších kolies a vyšších pružín. Na svetlosti podvozka sa to ale prejavilo len minimálne. Rozdiel je 15 mm v prospech CC. Zo svetlej výšky podvozka ubrali okrasné plasty na prahoch a nárazníkoch. Nikomu to však nebude prekážať, pretože toto auto nie je teréniak, ale len crossover, s trochu viac vystuženým podvozkom aby zvládal aj nástrahy nespevnených ciest. Piata generácia medzinápravovej spojky Haldex je naladená výborne. Rýchlo a efektnívne prenáša výkon dozadu, pracuje v prospech ovládateľnosti a dovolí aj veľkú porciu zábavy. Toto nám na Slovensku chýba. Môcť si bezpečne do sýtosti zajazdiť na zasneženej alebo zľadovatelej ploche. Pošmýkať sa a naučiť ovládať autom plynom a prenášaním váhy. Jednu akciu na tento spôsob prvýkrát nedávno zorganizoval Slovakia Ring, keď snehové podmienky priali. Verím, že nebola posledná a takýchto podujatí bude viac.