Odborné testy automobilov. Žiadnej značke ani modelu nič neodpustíme.
TEST Toyota Corolla Cross 2.0 Hybrid AWD
Toyota nedávno rozšírila portfólio crossoverov/SUV o ďalšieho zástupcu s ikonickým menom. Zo svetových trhov „stiahla“ Corollu Cross aj do Európy a postupne sa z nej stáva globálny model. Už pri svojej premiére v Thajsku a na ďalších trhoch juhovýchodnej Ázie vzbudila nesmiernu pozornosť aj u Európanov. Je možné, že to prekvapilo aj samotnú Toyotu a s dvojročným oneskorením tak Corolla Cross dorazila aj na naše trhy. V predaji je už aj na Slovensku. Kusy určené pre európsky trh schádzajú z liniek v rodnom Japonsku.
Poďme si však Corollu Cross bližšie zaradiť. V kompaktnom segmente už totiž Toyota zástupcu v podobe crossoveru má, je ňou model C-HR. Vsádza však viac na štýl, v čase svojho uvedenia na trh doslova šokoval extrovertným dizajnom. Po praktickej stránke trochu stráca a zákazníci, ktorí chceli viac pragmatizmu, lepšiu priestorovú ponuku a rodinnejší charakter museli siahnuť po výrazne väčšej a drahšej RAV4. Corolla Cross tak vypĺňa miesto medzi C-HR a RAV4, brať ju však treba aj ako praktickejšiu a konzervatívnejšiu alternatívu k Toyote C-HR, s ktorou zdieľa aj podlahovú plošinu GA-C a nie je výrazne drahšia. Rozmermi karosérie má k nej totiž najbližšie. Rázvor osí kolies majú tieto dva modely zhodný, a to 2640 mm. Corolla Cross je však o 7 cm dlhšia, čo sa prejavilo na výraznejších previsoch. Naopak, oproti RAV4 má Corolla Cross o 14 cm kratšiu karosériu a o 5 cm skromnejší rázvor. „Ravka“ stojí na odlišnej platforme GA-K.
Corolla Cross využíva kratšiu verziu platformy GA-C s rázvorom 2640 mm, rovnako ako Corolla hatchback alebo C-HR. Kombík TS síce má rázvor dlhší, ale najpriestrannejšou karosárskou verziou je práve Crosska.
Dizajn je vecou vkusu, no na Corolle Cross badať typicky ázijské rysy a celkovo konzervatívnejší charakter. Japonská dizajnová škola sa „prezradila“ aj na vzhľadovej podobnosti s najnovším Suzuki S-Cross. Autá majú podobné dizajnové prvky aj siluetu karosérie.
Corolla Cross je nositeľkou 5. generácie hybridného pohonu, ktorý samozrejme s malým oneskorením v roku 2023 dostanú aj štandardné verzie Corolly. Michal si už rozdiely medzi 3., 4. a 5. generáciou hybridu Toyoty vyskúšal a najnovšia evolúcia zapracovala hlavne na lepšom akustickom prejave. V predaji je zatiaľ s výkonnejším, dvojlitrovým hybridom s pohonom jednej alebo oboch náprav, no do ponuky má neskôr pribudnúť aj ľudovejšia alternatíva v podobe 1.8 l full-hybridu, pravdepodobne len s pohonom predných kolies.
Palubná doska tvarovo vychádza z klasickej Corolly, no značka čosi ušetrila na materiáloch. Vrchná časť je z tvrdého plastu (v Corolle je mäkčená) a podobne sú na tom aj vnútorné obklady zadných dverí. Oproti štandardnej Corolle tak kabína pôsobí o čosi lačnejším dojmom. Ako je už u Toyoty zvykom, predné sedadlá sú po všetkých stránkach zlatým štandardom. Dobre držia telo a sú aj pohodlné.
O pohon kolies sa stará spaľovací motor s objemom 2.0 l a dvojica elektromotorov. Atmosférické benzínové srdce pracuje v Atkinsonovom cykle, s vysokým kompresným pomerom a pýši sa rekordnou tepelnou účinnosťou s hodnotou 41 %. Má výkon 112 kW (152 k) a krútiaci moment 190 Nm. Motor má duálne vstrekovanie paliva, teda priame do valcov aj nepriame do sacieho potrubia. Prispieva to k vysokej spoľahlivosti, keďže sacie ventily obmýva benzín a celkovo je motor menej náchylný na karbonovanie ako pri čisto priamom vstrekovaní paliva. Navyše mu až tak neškodia krátke trasy a neriedi pri nich výrazne motorový olej benzínom. Evolučné vylepšenie spaľováku prichádza s prepracovaným mazaním pre ešte nižšie straty.
Nášľapné prahy pri crossoveroch nemajú praktický zmysel. Sú tu len na efekt, navyše zhoršujú prejazdový uhol v teréne a znižujú svetlú výšku o niekoľko centimetrov. Ja by som si za ne rozhodne nepriplácal...
Pokračujte na ďalšej stránke testu.