Video
Každý týždeň pre vás pripravujeme známu motoristickú reláciu Motoring, ktorú vysiela televízia TA3.
Porsche Performance Drive 2014 – od Čierneho mora po Kaspické (video)
Mám rád, ak aspoň občas môžeme s niektorými novými modelmi absolvovať viac kilometrov než bežne a stráviť v nich napríklad aj niekoľko dní. Stalo sa pravidlom, že čím menšia modelová zmena, tým zaujímavejšia jazdná, teda zoznamovacia prezentácia. Vitajte na Porsche Performance Drive 2014.
Oraganizátori nachystali pre 14 štvorčelnných posádok z 10 krajín počas 4 dní 1550 km cez tri krajiny, od brehov Čierneho ku Kaspickému moru. Jazdiť budeme po klasických asfaltových, ale aj šotolových cestách a nebude chýbať ani ťažká terénna vložka v Kaukaze. Momentálne máme za sebou úvodných, zahrievacích 300 km cez územie Turecka. Štartovali sme v prímorskom meste Trabzon, kde sme včera ráno najprv absolvovali dôkladný 2-hodiný briefing o navigácii aj pravidlách súťaže. Aby sme sa totiž nevozili len tak, naša expedícia je spestrená niekoľkými disciplínami. Prvá sa týka sociálnych sietí. Keďže všetky posádky sú stále online pripojené prostredníctvom tabletu so SIM kartou, ktorý môžu používať ako wifi hot-spot, hodnotí sa najvtipnejší či najvýstižnejší status súvisiaci s Porsche Performance Drive 2014. Ďalej sa súťaží v spotrebe. Na začiatku každého dňa sa nádrže zablombujú nálepkou a spotreba sa kontroluje dotankovaním na záver dňa. Hromadne, pekne po jednom a pod dohľadom organizátorov podujatia. Poslednou dôležitou disciplínou je jazda na čas. Nejde o preteky v bežnej cestnej premávke, skôr o umenie správne si rozplánovať trasu, priemernú rýchlosť (aj s ohľadom na spotrebu) a prísť do cieľového bodu s čo najpresnejšie v stanovenom čase. Najlepšie na sekundu presne.
Z Trabzonu sme nevyrazili hneď popri pobreží do Gruzínska, ako ukazovala úvodná mapa podujatia, ale organizátori nás ešte „prehnali“ do hôr, kde sme si pozreli jednu z miestnych vzácností – ortodoxný gréckokatolícky kláštor Sumela. Ide o kláštor Panny Márie, založený v roku 386 n.l. a vytesaný vysoko na skalnom útese v nadmorskej výške 1200 m n.m. “Legendy hovoria, že tento kláštor založili dvaja mnísi, ktorí tu objavili zázračnú ikonu Panny Márie, ktorú nakreslil svätý Lukáš evanjelista.
Počas svojej dlhej existencie kláštor mnohokrát prešiel fázami zničenia a obnovy, dostavby a rekonštrukcie, a vždy sa zjavila Panna Mária a prehovorila aby zachránila svoj svätostánok. Svoju terajšiu podobu dostal v trinástom storočí za vlády Alexia Komnéna III. z Trebizondského kráľovstva. Hlavné mesto Trebizondského kráľovstva, ktoré vzniklo v roku 1204 po tom, ako byzantský cisár Alexios Komnémos utiekol z Konštantínopolu zničeného štvrtou križiackou výpravou a založil nové kráľovstvo pri Čiernom mori, dnešný Trabzon, je vzdialený od tohto nádherného kláštora len necelých päťdesiat kilometrov. Svoje vzácne a dôležité postavenie si kláštor udržal aj po dobytí Byzantskej ríše otomanským sultánom Mehmedom II. a stále upevňoval a zvyšoval svoju úlohu na tvári kresťanského sveta až do devätnásteho storočia, kedy dosiahol vrchol. Potom však začína strácať vietor z plachát vo víre dejinných udalostí. Ruská okupácia razom zrušila aktivitu tohto starobylého kláštora a miesto bolo definitívne opustené v roku 1923 po Lausannskej dohode o výmene všetkých Grékov z Turecka za moslimov z Grécka. Dohoda mala vyjadrovať hlas po náboženskej čistote Turecka, po víťaznej oslobodzovacej vojne na čele s Atatürkom, a hoci bola podpísaná tak Tureckom ako aj Gréckom, v praxi dosiahla násilný odsun asi jeden a pól milióna tureckých gréckokatolíkov za päťstotisíc gréckych moslimov, z väčšiny ktorých sa stali utečenci a vydedenci vytrhnutí zo svojich koreňov.
Vyhnaní mnísi z kláštora si nesmeli so sebou zobrať žiaden majetok a tak vzácnu ikonu Panny Márie zakopali v kaplnke svätej Barbory. V roku 1930 sa však jeden z mníchov, mních Ambrózios, potajme vrátil, vykopal kríže, knihu evanjelií, relikvie a ikonu, a odniesol ich do Grécka. Dnes vyjadrujú nesmrteľné duchovno tohto miesta len pomaľované steny a strop.” (prevzaté z blogu Dany Árvayovej Dvořákovej – Perly Východu I).
Sumela – Batumi
Po malej horskej prémii a prehliadke nádhernej historickej pamiatky sadáme do áut pokračujeme ďalej po našej trase. Zatiaľ čo na prvý úsek sme mali hodinu. Teraz nás čakajú tri hodiny jazdy vkuse. Tablet v aute snám slúži iba ako orientačná mapa s presne stanovenými cieľovými bodmi. Organizátori nám schválne nestiahli do tabletov žiadnu navigáciu. Dané je miesto štartu a cieľ. Kadiaľ pôjdeme je na nás. Ešte, že máme v mobilných telefonóch navigácie. Napríklad taká štandardná navigácia v iPhone nás pri prejazde mestom Trabzone už pri ceste späť do Batumi vzala cez takú skratku na hlavný ťah, že čumeli sme nielen my, ale aj posádky, ktoré sme týmto ťahom elegantne predbehli. Vzhľadom na to, že časovú rezervu sme mali dostatočnú, predbehnutie súperov nám bolo na nič, ale aspoň ostal dobrý pocit, že na navigáciu v telefóne sa dá spoľahnúť, hoci nás ťahá cez mosty pre jedno auto a pod.
Cesta popri mori bola zdĺhavá a nudná. Vodič často nemá jasno, či je ešte v meste alebo už na diaľnici. Museli sme si preto dať aspoň krátku zastávku na kávu. Počas nej sa do nášho auta odstaveného na parkovisku snažil dostať nepozvaný hosť. Ako sme čakali na kávu na terase reštaurácie pri čerpacej stanici, zahliadli sme okoloidúceho pána, ktorý skúšal kľučky na aute a na niekoľkokrát zvedavo obzeral čo máme vzadu v aute a kufri. Porsche evidetne priťahuje. Našťastie cez zatmavené okná toho veľa nevidieť a po chvíli si všimol, že ho intenzívne sledujeme a tak svoju snahu o otvorenie auta vzdal.
Najviac času nás včera stál prejazd hranice Turecka s Gruzínskom. Auta vyviezli z Turecka presne určení vodiči, ktorí museli byť dopredu nahlásení. Takže na chvíľu sme si pripomenuli, že Cayenne je až 5-miestne vozidlo. A nebolo to nepríjemné pripomenutie, pretože na šírku je vzadu naozaj miesta dosť a vedel by som tam obsedieť aj jednu menšiu etapu. Dvaja majú vzadu ale podstatne väčšie cestovné pohodlie. Pri dôkladnej kontrole papierov od vozidla a našich pasov na prechode do Gruzínska, počas ktorej sme sa ešte museli vykláňať z auta kvôli nasnímaniu našej tváre kamerou, sme si zaspomínali na časy minulé a v tichosti ďakovali za slobodu pohybu v rámci celej EU.
Rozdiel medzi Tureckom a Gruzínskom bol na prvých kilometroch dosť veľký. Už samotná budova na hraničnom prechode, ktorú navrhoval architect Mayer pôsobí veľmi efektne. Za hranicou zmizli mešity a nahradili ich kostoly. Záchody na čerpacích staniciach sú klasické ako u nás a nie typické turecké. Ulice sú čistejšie a celkovo na nás Gruzínsko pôsobí modernejším, vyspelejším dojmom.
Dych nám úplne vyrazil príjazd do mesta Batumi, hlavne stavebný boom, ktorý tu ovládne a miestna architektúra. Celé pobrežie je pokryté množstvom nových mega hotelov. Nájdete tu hotel inšpirovaný Koloseom či šikmou vežou v Pise. Pri prejazde vysvieteným večerným mestom sme si pripadali ako malom v Las Vegas.
Dnes pokračujeme do hlavného mesta Tbilisi. Čaká nás o niečo viac kilometrov než včera a vraj už pôjde do tuhého. Pribudnú šotolinové cesty a možno aj terén. Nič o trase dopredu nevieme. Iba to, že hneď prvý úsek bude dosť dlhý. Bez pauzy potiahneme 5 hodín.