Legendárny motor Fiat FIRE skončil po 35 rokoch. Takto sa štvorvalec vyvíjal
Taliansky motor FIATu – štvorvalec s označením FIRE skončil. Môžu za to stále prísnejšie emisné limity, ktoré jeho púť postupne utlmovali. Napriek nim tu však s nami bol neuveriteľných 35 rokov a poháňal obrovské množstvo áut. Pripomeňme si jeho vývoj v čase a začítajme sa do príbehu talianskej legendy.
Spaľovacie motory najmä dnes vplyvom tlaku na emisie podliehajú neustálym inováciám. Výrobcovia ich vylepšujú, menia objemy a hľadajú tie najlepšie kombinácie pre spotrebu paliva, účinnosť a užívateľský komfort. V automobilovom priemysle sme si preto ako užívatelia prešli etapami konštrukčne neostrieľaných motorov. Z dôb downsizingu to boli malé turbomotory, alebo skutočne užívateľsky nepríjemné trojvalce. Dnes však už môžeme konštatovať, že na výber máme množstvo veľmi dobrých a vyladených motorov. Automobilka Fiat bola snáď jedinou, ktorá tieto doby prežila bez zásadných zmien konštrukcie motora a to vďaka štvorvalcovému motoru FIRE. Ten plnil emisné normy až do poslednej - EURO 6d-Temp. Tu však jeho príbeh končí.
Odporúčame:
Modernizovaný Fiat Tipo 2021 prichádza s prekvapením! Privítajte Tipo Cross
FIRE poháňal nielen malé Fiaty, ale aj stále žijúce Lancie, výkonné Alfy Romeo, dokonca sa v koncerne FCA ukryl aj pod kapoty Jeepu a Dodge. Najrozšírenejší z nich – 1.2 FIRE máji tohto roku dosiahol neuveriteľnú métu 23 233 856 vyrobených kusov, posledný z nich zišiel z výrobnej linky v talianskom Termoli.
Posledný blok motora pre FIRE zišiel z linky v Termoli 7. mája 2020
Legenda
Prečo je legendou? Ide o štvorvalec vyvinutý začiatkom 80-tych rokov 20. storočia, ktorý z dlhodobého hľadiska prekvapil svojou robustnosťou, výdržou a odolnosťou. Charakterom a všestrannosťou použitia je stále vhodným spoločníkom najmä v menších a kompaktných autách. Atmosférické štvorvalce radu FIRE s osemventilovou technikou majú rovnomerný ťah v nízkych a stredných otáčkach, čím sú veľmi dobre použiteľné najmä pre jazdu v meste, kde sa plochá krivka krútiaceho momentu dobre adaptuje každej akcelerácii. Vo vyšších otáčkach už chuť osemventilovej verzie po akcelerácii klesá. Opačným prípadom sú štvorvalce so šestnástimi ventilmi, ktoré s rastúcimi otáčkami ukazujú lineárnu gradáciu výkonu. FIRE je podľa svojho charakteru ľahko rozpoznateľný zážihový motor, užívateľsky veľmi príjemný.
Vývoj
Talianom pri vývoji motora pomáhala konštrukčno-dizajnérska firma Rodolfa Bonetta. Pri návrhu nového motora išlo o jednoduchosť konštrukcie a montáže, najmä z hľadiska zníženia nákladov na výrobu. Vývoj bol na danú dobu nadčasový a prebiehal za pomoci počítačov. K pevnostnej analýze bola použitá počítačová metóda konečných prvkov (FEM). Taliani navrhli hrúbku stien liatinového bloku motora len 4 milimetre. Jeho váha bola vďaka tomu len 18 kilogramov. Celková hmotnosť štvorvalcového motora s hliníkovou hlavou valcov dosiahla 69 kilogramov, čo bolo len o 6 kg viac ako trojvalcový motor od Suzuki.
Prečítajte si tiež:
Nový Fiat 500: Všetky výbavy a nové Trepiuno. Poznáme ďalšie ceny
Inovatívnosť vývoja sa preukázala aj na počítačovo naplánovanej výrobnej linke, na ktorej montáž motora zabezpečovali roboty. Z inovatívneho vývoja vznikla skratka FIRE (FullyIntegratedRobotizedEngine), teda plne integrovaný robotizovaný motor. Na výrobu motora FIRE, ktorý nahradil radu „Fiat 100 Series“ vznikla nová továreň v talianskom meste Termoli. Výroba dokázala produkovať ihneď po spustení v roku 1985 až 1100 motorov denne. 97 robotov, 102 počítačov, automatická kontrola presnosti pomocou dotykovej sondy, všetky informácie o výrobesú automaticky prenášané do centrálneho riadiaceho pracoviska. Reč nie je o súčasnosti a priemysle 4.0 ale o výrobe motorov FIRE v roku 1985, jednoducho nadčasovo špičkové riešenie tej doby.
Pohľad na čiastočný rez motora z FIRE série (1.4 16V)
Pokračujte na ďalšej stránke článku.