Novinky

Aktuality, autosalóny, pohľad do zákulisia automobiliek, tajné projekty, domáci a zahraničný automobilový šport.

Autožurnál

+17

So 31.10.2020 / František Kupec

Legendárny motor Fiat FIRE skončil po 35 rokoch. Takto sa štvorvalec vyvíjal

MultiAir

V roku 2009 Taliani avizovali revolúciu v zážihových motoroch.

Technologickú novinku MultiAir prirovnávali k vysokotlakovému vstrekovaniu CommonRail pri vznetových motoroch.Dôvodom pre uvedenie MultiAir systému bolo zvýšenie výkonu, zníženie spotreby a emisií, a zároveň zachovanie konštrukčnej jednoduchosti motora FIRE.

1.4 FIRE 16V s MultiAir modulom

Hlava motora MultiAir v sebe ukrýva elektrohydraulický systém, ktorý nezávisle ovláda sacie ventily podľa aktuálnych pracovných podmienok motora. Medzi vačkovým hriadeľom a sacími ventilmi sa teda nenachádza mechanický, ale elektrohydraulický člen, ktorý pomocou solenoidového ventilu ovládaného z riadiacej jednotky motora a malej tlakovej komory s olejom upravuje zdvih ventilov. Reguláciou tlaku sa tak môžu meniť cykly časovania a zdvihu ventilov pre optimalizáciu spaľovania. Vďaka tomuto systému odpadá nutnosť použitia druhého vačkového hriadeľa a systému recirkulácie výfukových plynov. Tu možno poznamenať, že zatiaľ čo motor ako taký vždy fungoval dobre, technológia bola veľmi náchylná na kvalitu motorového oleja. Optimistický interval 30.000 km pochoval nejeden modul, našťastie je motor riešený tak, že výmenou modulu za nový jazdíte ďalej.

Aplikáciou MultiAiru vznikli ďalšie varianty motorov FIRE. Atmosférický 1.4 MultiAir 16V naladený na 105 koní a 130 Nm bol použitý vo Fiate PuntoEvo a Alfa Romeo MiTo. Väčší rozvoj zaznamenali preplňované verzie 1.4 MultiairTurbo 16V s výkonovými variantami 135, 140 a 170 koní a krútiacimi momentami od 230 do 250 Nm. Vysokovýkonné verzie boli použité najmä vo Fiate 500 Abarth. Verzia AssetoCorse má výkon až 200 koní a 300 Nm. Motory MultiairTurbo boli v jednotlivých modeloch doplnené o sériovo ladený výfuk. Ak počujete veľmi zaujímavo znejúci Fiat, či Alfu, istotne bude mať motor MultiAirTurbo.

FIRE EVO

Projekt FIRE EVO s variabilným časovaním bol pripravený už pred rokom 2000, no ostal založený „v šuflíku“. Do výroby sa dostal až v roku 2007, kedy si 1.2 FIRE EVO VVT s výkonom 51 kW našiel miesto vo všetkých malých Fiatoch 500, Panda, v Lancii Ypsilon a dokonca aj vo Forde Ka. Na rozdiel od 1.2 FIRE bez variabilného časovania má motor zvýšený kompresný pomer, preto už neplatí tak ako pri starších 1.1 a 1.2 8V, že v prípade roztrhnutia rozvodového remeňa sa motor „nestretne“. Posledné kusy z tejto verzie motora sú už len v skladových zásobách predajcov.

Päťstovku vo väčšine prípadov poháňa 1.2 FIRE EVO 8V.

Alternatívne palivá

Vďaka brazílskemu vývoju sa motor FIRE perfektne adaptoval na spaľovanie etanolu. V Európe však boli tiež bežne k dispozícii verzie motorov FIRE so spaľovaním benzínu a CNG, či LPG. Verzie s pohonom na CNG niesli označenie NaturalPower a kúpiť ste ho mohli napríklad vo Fiate Grande Punto pre 1.4 FIRE 8V s výkonom 70 koní. Spaľovanie LPG sa ponúkalo pre rôzne typy motorov od 1.2 FIRE EVO až po 1.4 T-Jet 16V.

Fiat Panda 1.2 FIRE s dvoma tlakovými nádržami na CNG a jednou klasickou na benzín

Na ústupe

V súčasnosti nahradila motory FIRE úplne nová generácia pohonných jednotiek FireFly. Jej debut sa uskutočnil v roku 2016 na juhoamerickom trhu, pričom k dispozícii má tiež dvoj, či štvorventilovú techniku na jeden valec. Na trhu sa ponúka so stavebnicovým princípom ako 1.0 litrový trojvalec a 1.33 litrový štvorvalec. Štvorvalec 1.4 MultiAir sa od roku 2010 vyrábal aj v motorovej továrni Dundee v Michigane. Ukončením výroby jedna-dvojky v talianskom Termoli sa príbeh motora FIRE skončil.

Motory z rady FIRE poháňali množstvo áut značiek Fiat, Alfa Romeo, Lancia, Chrysler, Jeep, Dodge a dokonca aj Ford a Tata. Širšia kooperácia koncernov FCA a Tata Group v minulosti priniesla indickú rodinu motorov Safire. Ide o preznačkované motory 1.2 a 1.4 FIRE. Motor 1.2 FIRE má kvôli miestnym požiadavkám znížený objem na 1172 cm³ a dodnes sa vyrába pre indickú verziu Fiatu Punto a modely Tata.

V prehľadnej tabuľke je možné vidieť kompletný súhrn vyvinutých motorov z rodiny FIRE.

Bohatá história modelovej rady FIRE je príkladom šetrného prístupu k vývoju motorov, pri ktorom neušetril len vývoj a výroba, ale aj zákazník. Kultivovanosť, robustnosť a celkovú spoľahlivosť motorov FIRE určite potvrdí väčšina ich majiteľov. Napokon to potvrdzuje fakt, že motory vydržali vo výrobe bez vážnejších konštrukčných zásahov do pôvodného konceptu až 35 rokov. Ladili sa najmä pre pohodlie užívateľa a až vtedy, keď to bolo nevyhnutné, tak aj pre emisné normy. Posledné modely Fiatu využívajúce motory FIRE sa pomaly dopredávajú a dostať ich už len v skladových zásobách vo Fiate Tipo a 500L a Alfe Romeo Giulietta.

Rez motorom FIRE

Zdroje

Wikipédia, FullyIntegratedRobotizedEngine

LuděkVokáč, www.idnes.cz/auto/zpravodajstvi/motor-fiat-fire-30-let.A150226_204835_automoto_vok

Alessandro Mirra, www.quattroruote.it/news/
curiosita/2020/04/25/dal_1985_a_oggi_la_storia_del_motore_
fire_foto_gallery.html

Marcel Janco,www.autorubik.sk/clanky/fiat-grande-punto-od-2005-recenzia-a-skusenosti

PhilWard: Great SmallFiats

MisterGarage: STORIA DEI MOTORI - Fiat FIRE