Volkswagen Amarok: Našli sme štyri divy Ománu

Prvý pohľad na Ománsky sultanát z okna taxíka pripomína skôr sen ako realitu. Po dlhom lete a krátkej noci sme sa ocitli v úplne inom svete. Prebrať sa treba rýchlo, pretože flotila dvanástich Amarokov je už pripravená.

Prihlás sa na odber kanálu Autožurnál:

 

Víta nás Falko, usmievavý chlapík, ktorý bude hlavným sprievodcom na ceste za zážitkami. Počas nasledujúcich troch dní sa okúpeme v mori, vystúpame do hôr a prejdeme cez púšť, aby sme sa v závere vrátili do hlavného mesta Muscat. Pre slovenskú časť výpravy sú pripravené dva Amaroky. Červený dostal prezývku „pracant“, lebo má šedé nelakované nárazníky, manuálnu prevodovku, pripojiteľný pohon 4x4 a základný variant naftového šesťvalca s výkonom 120 kW (163 k). Modrý pick-up patrí na opačný koniec ponuky. Pýši sa osemstupňovým automatom, stálym pohonom všetkých kolies a hlavne novou najsilnejšou verziou motora 3,0 TDI V6, ktorá dosahuje výkon až 190 kW (258 k). Závidieť si nemusíme, veď na striedanie áut bude ešte dosť času. Falko kričí „jala jala“, teda poďme. Máme pred sebou asi tisíc kilometrov.

 

Naposledy asfalt

Muscat lemuje sieť akoby včera postavených ciest. Väčšinou ide o štvorprúdovky s asfaltom rovným ako sklo a tisíckami stožiarov verejného osvetlenia. V Ománe majú osvetlené všetky významnejšie cesty aj mimo miest. Teraz už vieme, čo boli tie svietiace húsenice, ktoré sme včera videli z lietadla... Minimum zákrut a riedka premávka naznačili, že dvesto asfaltových kilometrov absolvujeme v expresnom tempe. Až som na chvíľu oľutoval, že novú najvýkonnejšiu verziu Amaroka si nechali kolegovia. Teraz už neľutujem, lebo z vysielačky sa práve ozval náš sprievodca Falko. „Všimnite si škatule, ukryté kde-tu v stĺporadí verejného osvetlenia. Miestna polícia považuje meranie rýchlosti za národný šport, takže musíme byť opatrní. Stacionárne radary sa na diaľniciach objavujú veľmi často, pokojne každé dva kilometre,“ dodáva Falko. Stretli sme aj niekoľko neoznačených policajných áut so známou „bradavicou“ (teda radarom). Ománci chcú mať na cestách poriadok, preto nechýbajú námatkové kontroly a pokuty za priestupky sú vysoké. Špeciálne upozornenie sme dostali na svetelné križovatky. Na oranžovú neprechádzať! Policajt sa môže rozhodnúť, že už bola červená a za to si 24 hodín posedíte v cele.

 

Šesťvalec v kopcoch nezaváhal

Na brehu Arabského mora sa konečne môžeme zorientovať. Priezračná voda obmýva juhovýchod Ománu a vhodná na kúpanie je aj v marci. Jej teplotu sme odhadli na „vyše 24 stupňov Celzia“. Za chrbtom máme more a pred nami sa týčia hory. Kdesi za nimi sú Spojené Arabské Emiráty. Na západe Saudská Arábia a juhozápadným susedom Ománu je Jemen. Ešte včera sme drkotali zubami cestou na viedenské letisko a dnes vítame jar ponorení v mori. Práve jeseň, zima a jar sú pre Európana najvhodnejším obdobím, kedy navštíviť tento región. Teplota vzduchu sa pohybuje okolo tridsiatky, more je stále teplé a aj domáci sú akýsi „živší“. V tomto čase organizujú najviac festivalov a podujatí, ktoré môžu byť lákadlom pre turistov. Naopak v lete, keď teplota vzduchu prekračuje 40°C, sú všetci radšej zalezení v klimatizovaných príbytkoch. Naša doterajšia cesta pripomína skôr dovolenku ako dobrodružnú výpravu, ale Falko zostáva realistom. „Dobre si zapamätajte tieto chvíle pohody. Odteraz nás čaká už iba terén a divočina.“ Mal pravdu. Stačilo prejsť necelých 50 kilometrov, aby sa upravená pláž a široká asfaltka zmenili na kamenistú prašnú cestu. Stúpame do pohoria Al Hajar a konečne prichádza čas, aby som sa mohol hrať s autom. Zatiaľ čo doteraz mal červený „pracovný“ Amarok pohon iba zadných kolies, v teréne tlačidlom pripájam predné a z auta sa stáva štvorkolka. Uzávierku zadného diferenciálu zatiaľ netreba, iba si preventívne vypínam trakčnú kontrolu, aby ma kdesi neprekvapil nežiadúci zásah elektroniky. Jednotka, dvojka. Rozsah používaných prevodových stupňov nie je práve široký. Občas cez vysielačku dostávam pokyn, zaradiť redukciu a pomaly sa štverať hore. Znie to možno neuveriteľne, ale po hodine a pol sme dosiahli nadmorskú výšku 1800 metrov. Veľmi ma baví, ako Volkswagen Amarok v týchto podmienkach funguje. Jeho naftový šesťvalec 3.0 TDI má aj v základnej verzii ohromnú paru. V teréne sa občas stáva, že otáčky klesnú nízko, pokojne pod hranicu 1500 1/min. Turbo ešte neprodukuje ideálny plniaci tlak a práve vtedy sa naplno prejaví výhoda veľkého objemu i počtu valcov. Auto dokáže zrýchliť aj z takto nízkych otáčok a motor nemá tendenciu zhasnúť. Skrátka, závislosť na prepĺňaní tu nie je taká výrazná ako pri menších motoroch.

 

Obrovskú jaskyňu neprehliadnite

Po miernom klesaní a prejazde kamenistým korytom vyschnutej rieky sme sa dostali na relatívne kvalitnú šotolinovú cestu. Prekvapili nás smerové značky, aké bežne stretávame popri asfaltkách. Odbočka doľava vedie k 20 kilometrov vzdialenému mestu Halut, my však odbáčame doprava, smerom na Asmaiyah. „Dopravné značky pri prašných cestách nie sú ničím výnimočným,“ znie z vysielačky. Slovo má opäť náš sprievodca Falko: „Iba štvrtinu cestnej siete v Ománe tvorí asfalt, zvyšok sú udržiavané prašné komunikácie.“ Cestári tu nemajú ľahký život. Špeciálnymi strojmi udupávajú povrch, odpratávajú popadané skaly a čistia zaprášené značky. Prach je doslova všade, keď ho nevíria autá, tak to robí vietor. Po týchto cestách sa bez problémov dá jazdiť sedemdesiatkou. Dorazili sme k Majlis al Jinn, k druhej najväčšej jaskynnej komore na svete. Alebo ak chcete, k druhej najväčšej diere do zemského povrchu. Keby bol tento prírodný úkaz kdesi v Európe alebo Severnej Amerike, lemovali by ho desiatky stánkov s občerstvením a suvenírmi. Tu nie je vôbec nič, iba farma s kozami, ovcami a ťavami. Ťavy cestou k nocľahu, ktorý má byť prekvapením, stretávame stále častejšie. Tieto milé živočíchy sú hádam viac zvedavé ako my.

 

Spať budeme uprostred ničoho

Netrvá dlho a sľúbené prekvapenie je tu. Karavána Amarokov zastavuje kdesi uprostred náhornej plošiny Selma. Okolo nás je pustá rovina plná skál. Fúka nepríjemný vietor. „Tu prenocujeme. Nájdite si vhodné miesto a začnite stavať stany. Keď slnko zájde za obzor, v momente bude úplná tma,“ hlási Falko a my sa púšťame do stavby ubytovania. Vietor neutícha, takže prioritou je postaviť stan v závetrí za autom. Podľa možnosti, nech je pod ním čo najmenej skál, ktoré nás v noci budú tlačiť. Improvizujeme. Zatĺcť kovové kolíky kotviace stan do tejto zeme je nemožné. Stany obkladáme skalami, aby ich neodfúklo. Ešte niečo zjesť a môžeme ísť spať. V noci teplota klesla približne na pätnásť stupňov Celzia, zato len čo vyšlo slnko, teplomer ukázal tridsiatku.

 

Autá? Takmer séria

Konečne nastal čas, bližšie sa venovať autám. Karavánu tvoria sériové Volkswageny Amarok, doplnené o niekoľko funkčných prvkov z originálneho príslušenstva. Na prednej náprave pribudli dlhšie pružiny, na zadnej podložky nad listovými perami, takže svetlá výška podvozka stúpla o tri centimetre. Štandardné pneumatiky nahradili terénne, takzvané A/Tčka. Brodivosť Amaroka predstavuje pol metra, ale v našich autách môže hladina siahať až po hranu kapoty motora. Naftový šesťvalec totiž „dýcha“ cez šnorchel, vyvedený k streche. A ešte jedna vec, na ktorú mnohí milovníci off-roadu zabúdajú. Odvetrávanie prevodovky a diferenciálov je vytiahnuté vyššie, tesne nad úroveň motora. Pod motorom, prevodovkou, palivovou nádržou a zadným diferenciálom máme ochranné kryty. Terénne pneumatiky boli na asfalte až prekvapivo tiché. Respektíve, „prehučal“ ich aerodynamický šum šnorchla a veľmi pôsobivé syčanie. Až teraz sme si uvedomili, ako intenzívne motor hltá desiatky litrov vzduchu. Zvlášť keď šofér razantnejšie zošliapne plynový pedál. Nový deň znamená striedanie áut. Červeného „pracanta“ sme vymenili s našimi krajanmi za modrý luxusný Amarok s novou 190 kW (258 k) verziou naftového šesťvalca. Čaká nás klesanie z hôr a naším cieľom je púšť. Radím „D“, zapínam off-road režim, a už sa iba veziem. Osemstupňový meničový automat Tiptronic v klesaniach podradzuje veľmi rozumne. Brzdí motorom a zároveň nepúšťa otáčky extrémne vysoko. Keď sa nám do cesty postavia skaly a karavána výrazne spomalí, prichádza čas na elektronického asistenta pre zjazd z kopca.

 

Nafta stojí 50 centov, benzín menej

Návrat do civilizácie prichádza v pravý čas. Máme za sebou ďalších vyše sto kilometrov na asfalte a v diaľke sa už týčia pieskové duny. Skôr než prvýkrát ochutnáme piesok, musíme dodržať dve základné pravidlá. Doplniť palivo a podhustiť pneumatiky. Konečne zistíme, aké lacné sú v Ománe pohonné hmoty. Hlavne na diaľnici sme míňali desiatky totemov čerpacích staníc, ale ani jeden neobsahoval ceny. Počas tankovania rekapitulujeme doterajšiu spotrebu. Rozdiely medzi našimi autami takmer nie sú. Priemer sa v oboch ustálil tesne nad hranicou 10 l/ 100 km. Nafta tu stojí v prepočte päťdesiat eurocentov, benzín asi štyridsať. Tak teda ďakujeme a pokračujeme do neďalekého... autoservisu? Títo chlapi azda opravia čokoľvek. Angličtina tu nikomu nerobí problém, takže môžeme prehodiť pár slov. Naše A/T pneumatiky vraj nie sú do piesku ideálne, ale „dá sa“. Keď sme mechanikom vysvetlili, že máme za sebou stovky kilometrov v horách na kamenistých cestách, svoje tvrdenie upravili. Tieto pneumatiky sú dobrým kompromisom pre rôzne typy povrchu. „Aké obutie je teda v piesku najlepšie?“ pýtam sa. „My používame obyčajné letné pneumatiky. Nie je dôležitý dezén, ale šírka plášťa. Vždy dávame najširšie kolesá, aké sa na dané auto dajú namontovať.“ Pneumatiky nám podhustili z dvoch na 1,2 bar. Teraz už musíme jazdiť opatrne. Prudší prejazd zákrutou by mohol znamenať vyzutie pneumatiky z disku.

 

V púšti ako na snehu

Konečne je to tu! Asfalt sa zmenil na piesok, akoby uťalo. Púštna oblasť Ramlat-al-Wahiba sa rozprestiera na ploche asi 12 500 kilometrov štvorcových a vyzerá ako z katalógu. Všade duny, kde-tu ťavy a vlny piesku tvarované vetrom. Pri prvej zastávke sa všetci vrhajú do teplého piesku. Niekto sa hneď vyzuje, iný naberá plné priehrštie piesku. Falko sa len usmieva. „O chvíľu budete mať piesok úplne všade. Keď hovorím všade, myslím tým naozaj všade.“ Málokto ho však teraz počúva. Naši kamaráti majú iné starosti. Červený Amarok sa zmenil späť na zadokolku a v piesku veselo tancuje zadkom. K ozajstnému ihrisku pre veľké deti sme prišli o niekoľko desiatok kilometrov neskôr. Oproti kempu, kde strávime nasledujúcu noc, sú mohutné duny a my ich budeme zdolávať. Trakčná kontrola zostáva vypnutá, redukciu v prípade manuálnej prevodovky vraj netreba. Na porade pred štartom má hlavné slovo sprievodca Falko. „V piesku treba jazdiť s citom ako na snehu, ale zároveň sa nebojte poriadne zošliapnuť plyn a držať ho, až kým nebudete úplne hore. Pod vrcholom v žiadnom prípade neuberáme. Ak vyjdete na dunu, nezastavujte a pokračujte, aby ste uvoľnili priestor pre ďalšie auto. Vždy dodržiavajte dostatočne veľký odstup. Keď auto pred vami zapadne, nebrzdite. Snažte sa ho plynulo obísť,“ dodáva Falko. Teraz bude ozajstná zábava. Amarok sa šplhá na horu piesku s obrovskou chuťou. Prevodovka sa napriek vysokým otáčkam motora nenechá zlanáriť na preradenie. Piesok „špliecha“ na vôkol a fotograf má druhé Vianoce. My tiež, ale keď sme už vyliezli hore, musíme nejako zísť späť. „Vždy kolmo na dunu. Auto musíte udržať v priamom smere. Ak sa z neho vychýli, hrozí prevrátenie. Na brzdu šliapte s citom. Prudké zabrzdenie spôsobí, že sa predná časť zaborí do piesku,“ poučuje nás Falko. Tak teda jala jala! Všetci rozumeli a všetci zvládli toto púštne dobrodružstvo bez zaváhania. Môžeme niečo zjesť, dať si sprchu a ísť spať.

 

Posteľ, sprcha a štipka elektriny

Druhá noc bude kultúrnejšia ako prvá. Čakajú nás murované chatky, síce bez elektrických zásuviek, ale aspoň so základným osvetlením. Energiu pre svetlo dodávajú solárne panely, napojené na jednoduché olovené akumulátory. Najlepšia časť príbytku sa nachádza vonku. Je ňou jednoduchá sprcha. Teplotu vody si nenastavíme, zohrieva ju slnko. „Dnes už ste profesionáli, čo sa jazdy v piesku týka,“ zasmial sa Falko počas rannej porady. Absolvujeme ďalšie stovky kilometrov v púšti, aby sme sa následne mohli vrátiť do civilizácie. Potom naberieme smer Muscat. Jazda v piesku nemôže nikoho unudiť. Napokon, aj tempo pomaly stúpa. Včera sa 70 km/h zdalo ako slušná rýchlosť a dnes na niektorých úsekoch prekonávame stovku. Takto sa cítia účastníci slávnej Rallye Dakar? Nuž tí asi nejazdia po cestičkách „vychodených“ inými autami. Ako sa vraví, s jedlom rastie chuť, takže pri rozlúčke s púšťou sme sa trochu zapotili. Náš fínsky kolega podľahol čaru „donutov“, teda točeniu sa s autom na piesku. Bol taký horlivý, až vyzul podhustenú prednú pneumatiku. Zdvihák nemáme štandardný, ale so širokou základňou, aby sa nezaboril do piesku. O niekoľko minút je po vzrušení a opäť nás víta asfalt.

 

Pohostili nás ako doma

Luxusný Volkswagen Amarok s najvýkonnejším šesťvalcom si konečne môžem vychutnať dosýta. Fascinujúca je hlavne výborne naladená osemstupňová automatická prevodovka. Aj spotreba nafty klesla na 9,2 l/100 km. Doteraz sme vôbec nehovorili o jedle, pretože pravý kulinársky zážitok nás čakal až v závere celej výpravy. Navštívili sme miestnu rodinu a ochutnali, čo jedávajú domáci. V menu dominovali rôzne druhy zeleniny a strukovín, doplnené o poriadnu dávku korenia. Ďalej kvalitná ryža a mäsové špízy, pravdepodobne z kozľaciny. Dezerty boli plné medu a pistácií, nechýbala však ani ryža uvarená v mlieku či ovocie. Na záver ešte dúšok kávy, ktorá pôsobí „vodnato“, ale je prekvapivo silná. Ďakujeme za pohostenie!

 

Hlavné mesto je iný svet

Záverečné kilometre do Muscatu sme už neabsolvovali v jednoliatej kolóne. Každá posádka šla sama, podľa navigačného systému. Radary boli pre nás veľkým strašiakom, a tak ručička rýchlomera neprekročila stodvadsiatku. Po chvíli nás predbehol jeden z veliteľských Amarokov, patriaci organizátorom. Vešáme sa zaň, pretože šofér udržiava rýchlejšie tempo a spomaľuje iba v blízkosti radarov. Vidno, že je domáci. S blížiacou sa metropolou stúpa aj intenzita premávky. Autá odrazu prudko brzdia, vzniká kolóna. Šofér strieborného Amaroku pred nami však neváha. Z ľavého pruhu prechádza do pravého a vzápätí schádza z diaľnice na šotolinu. Sám od seba by som si nič podobné nedovolil. Teraz ale reagujem skratovo a nasledujem ho. Nie som sám, mimo oficiálnu cestu mieria aj iné autá. Mnohé ani nemajú pohon 4x4. Takto šalamúnsky sme obišli nehodu. Policajti nás videli, no nereagovali. Naozaj sú takí prísni? Zatiaľ čo ľudia z vidieka nám nepripadali ako ekonomicky silní, z Muscatu máme presne opačný dojem. Príliš skorý odlet nám nedovolil absolvovať plnohodnotnú prehliadku mesta. Sme vďační aspoň za tých pár pohľadov na štvrtý div Ománu. Po mori, horách a púšti je ním práve hlavné mesto.

 

Náš harmonogram:

1. deň: „z letiska k moru a do hôr“ 205 km, 6 hodín

2. deň: „skaly vymeníme za piesok“ 160 km, 6 hodín 45 minút

3. deň: „z púšte späť do civilizácie“ 633 km, 7 hodín 30 minút

Súvisiace články

• VW Passat 2.0 TDI + Thule Allax: Jazdí za extrémne málo a v kufri odvezie aj klietku pre psa (VIDEOTEST)
• Modernizovaný VW Golf vo výrobe
• VW Amarok PanAmericana 3.0 TDI: Schopnosti v teréne, na ceste, odolnosť a štipka luxusu (VIDEOTEST)
• VW oživí americkú ikonu Scout