TEST Mazda 6 2.5 SkyActiv-G Edition 100: Ľahkonohá Šestka v životnej forme

Súčasná generácia Mazdy 6 je po dvoch faceliftoch vo vrcholnej forme. Vyskúšali sme ju s 2.5 l atmosférickým motorom a vo vyšperkovanej limitovanej edícii Edition 100, ktorá odkazuje na 100 rokov existencie hirošimskej značky.

Mazda 6 tretej generácie je tu s nami už od roku 2012. Prešla dvoma faceliftami, ktoré priniesli okrem evolučne vylepšenej techniky taktiež vzhľadové zmeny. A čo je ešte zaujímavejšie, s každým faceliftom dostala Šestka odlišnú, atraktívnejšiu palubnú dosku z kvalitnejších materiálov. Zatiaľ čo model z roku 2012 bol vnútri "lacnejší", posledná modernizácia priniesla vyslovene luxusne poňatú kabínu z prémiových surovín.

Vonkajší dizajn nestarne, Šestka sa aj po rokoch dokáže zapáčiť štíhlymi, atletickými krivkami karosérie a výraznou prednou maskou. Kúzlo dizajnového jazyka Kodo nestratila ani po 9 rokoch.

"Storočná" edícia je tou najlepšou a najdrahšou verziou Šestky zo súčasnej ponuky. Je takou malou oslavou značky, ktorá začala písať svoj príbeh v roku 1920. K dispozícii je len s 2.5 l benzínovým motorom, 6-stupňovým automatom, odetá do bieleho perleťového laku. Karosériu zdobia leštené 19-palcové disky kolies a emblémy s odkazom na sté narodeniny. Aj interiér je špecifický, kombinuje bielu, čiernu a vínovú "farbičku", ktorá je okrem kožených sedadiel aj na koberci podlahy. Mne sa nesmierne páči. Takto má výrazný, no zároveň elegantný kokpit vyzerať. Stretol som sa však aj s názormi, že toto zladenie farieb je už trochu "gýčové". Sto ľudí, sto chutí... 

Z kabíny dýcha luxus a prémiový charakter. Mimoriadne kvalitné materiály sú majoritne mäkčené, navyše sa snúbia s veľmi dobrým spracovaním. V Šestke nič nevŕzgalo, jednotlivé diely pôsobia robustným dojmom. A to v minulosti pri Mazde nebolo vôbec samozrejmosťou. Prvý dojem je vskutku výborný.

Predné sedadlá sú pohodlné a oblečené do kvalitnej kože. Mohli by však poskytnúť viac bočného vedenia a ísť spustiť bližšie k zemi. Lakťová opierka je príliš vzadu, lakeť si budete odkladať skôr do odkladacieho  priestoru pred ňou.

O Mazde sa všeobecne traduje, že jej interiér si doslova "oblečiete". Že auto sa vám rozložením ovládacích prvkov a ergonómiou prispôsobí, poloha za volantom je optimálna a nič vás nevyrušuje... Aspoň tak to tvrdia niektorí kolegovia z brandže a zarytí fanúšikovia. Ja s tým úplne nesúhlasím, a to som vyskúšal takmer všetky súčasné aj minulé modely zhruba od roku 2005, jednou Šestkou z roku 2006 dokonca aj v súkromí jazdím... Nová Mazda 3 aj CX-30 vyššie spomenuté do bodky spĺňajú. No Šestka, ktorá konštrukčne vychádza ešte z roku 2012, ma v niektorých ohľadoch "ergonomicky" sklamala.

Odporúčame:

TEST Mazda 3 SkyActiv-G 150: Atraktívna, šoférska a s optimálnym motorom

Nerozumiem napríklad umiestneniu stredovej lakťovej opierky, ktorá je tak vzadu, že aj 186 cm vysoký vodič so sedadlom posunutým dozadu si lakeť odloží do odkladacieho priestoru na nápoje. Vodičovo sedadlo by mohlo ísť spustiť bližšie k zemi. Samotné kreslá sú pohodlné, dostatočne rozmerné a odeté do kvalitnej mäkkej kože, no bočným vedením ani držaním tela v zákrutách nevyčnievajú z lepšieho priemeru. Z kabíny si všimnete ešte jeden detail, ktorý ma vzhľadom na prémiový charakter prekvapil. Mazda zjavne ešte stále nevyriešila jemne chvejúce sa sklá vonkajších spätných zrkadiel pri vysokých rýchlostiach (cca nad. 110 km/h). Súčasná Šestka aj prvá generácia CX-5 s tým mali "problém" už pri premiére, a to hovoríme o období spred 9 rokov. Tak, čierne bodíky sme vybavili hneď na začiatku testu, teraz budem majoritne už len chváliť.

Na infotainmente cítiť, že je staršieho dáta výroby. Vadí hlavne malé a nekvalitné zobrazenie obrazu z parkovacej kamery. Multimediálny systém sa však ovláda výborne, a to otočným voličom v štýle BMW iDrive. Displej je dotykový, len keď auto stojí. Za jazdy sa s ohľadom na bezpečnosť dá ovládať len otočným ovládačom a niekoľkými hardvérovými tlačidlami. V novej Mazde 3, CX-30 a už aj v CX-5 dnes dostanete novší systém s kvalitnejšou grafikou a väčším displejom. 

Mazda odlíšila obe karosárske verzie Šestky rozdielnym rázvorom osí kolies. Zatiaľ čo reprezentatívny sedan má na dĺžku až 4870 mm, z toho rázvor náprav tvorí 2830 mm, kompaktnejšie kombi Wagon je dlhé 4805 mm a medzi kolesami prednej a zadnej nápravy má 2750 mm. Z toho pramenia aj odlišné priestorové pomery vnútri. Sedan ponúka menej miesta nad hlavou zadných pasažierov (kvôli zvažujúcej sa streche), testované kombi zasa šetrí s miestom pre kolená zadných pasažierov.

Aj figurant s výškou 186 cm sa vzadu cítil ešte stále komfortne. Vo všetkých ohľadoch mal dostatok, avšak nie prebytok miesta. Existujú aj priestrannejší zástupcovia triedy, napr. Škoda Superb alebo Opel Insignia. Ľudia s výškou do 180 cm si dozadu sadnú pohodlne a s dostatočnou priestorovou rezervou aj pri posunutí predných sedadiel výrazne dozadu.

V podobnom štýle je vyriešený aj batožinový priestor. Zlatý štandard triedy ponúka dostatočných 522 l. Dvojitá podlaha, dojazdová rezerva a rôzne praktické vychytávky ako koľajničky alebo sieťový manažment tu chýbali. Kufor má skladný, praktický tvar, no je trochu plytší. Zadné sedadlá sklopíte jednoduchým potiahnutím páčky priamo z batožinového priestoru. Vznikne rovná plocha bez schodu a priestor s objemom 1648 l.

Pokračujte na ďalšej stránke testu (motor, dynamika, zladenie s prevodovkou, spotreba paliva)

Pokračovanie na ďalšej strane

Súvisiace články

• Nová Mazda CX-80 oficiálne: Veľké SUV prichádza do Európy
• Súčasná Mazda 6 končí už aj v rodnom Japonsku. Odchádza "Šestka" nadobro?
• Nová Mazda 6 s pohonom zadných kolies a šesťvalcom? Netešme sa predčasne...
• Najspoľahlivejšie značky a autá podľa Consumer Reports: Dominujú Japonci, prekvapilo BMW