+118

Renault Dauphine má 60 rokov

Jedenásť rokov vyrábala automobilka Renault úspešný ľudový automobil. Renault Dauphine vyhral štyrikrát Korzickú Rally. Od roku 1956 do konca roka 1967 zišlo z francúzskej výrobnej linky 2 150 738 kusov.

Klasickú francúzsku automobilku založil Louis Renault v roku 1899. Asi mu nič iné neostávalo, pretože si sám postavil auto a vyhral stávku, že s ním vyjde kopec na ulici Lepic na Montmartre. Dostal na svoj výrobok objednávky, tak so staršími bratmi Marcelom a Fernandom si postavili automobilku. Začiatkom štyridsiatych rokov sa začal rodiť pod číslom 106 projekt na ľudový automobil, no Francúzsko obsadil Hitler a situácia sa skomplikovala. Konštruktér Fernard Picard staval prototyp tajne, v marci 1942 navyše polovicu automobilky zničilo bombardovanie a zhoreli aj dielenské výkresy.

Dvojdverový zelený hliníkový prototyp stál v kúte dielne prikrytý plachtou až do septembra 1943. Ani Louis Renault ešte nebol presvedčený, že stavať tajne malé auto, bol dobrý nápad. Až tretí prototyp mal štvordverovú oceľovú karosériu. Postavili ho po znárodnení automobilky v januári 1945, jej vedenie prebral Pierre Lefaucheux. Hviezdou autosalónu v Paríži v roku 1946 sa napokon stal Renault 4 CV, ľudové auto so štvorvalcovým vodou chladeným motorom vzadu. Louis Renault sa však premiéry nedožil, zomrel za podozrivých okolností vo väzení 24. októbra 1944. Akoby mohol za to, že počas okupácie museli v automobilke opravovať nemeckú vojenskú techniku.

V roku 1950 usporiadali anketu, aké by malo byť budúce malé auto pre štyroch. Z odpovedí vyplynulo, že ľudia by chceli auto s modernejšími tvarmi karosérie, s väčším kufrom a s priestrannejším interiérom. Na vývoj auta s predným pohonom nebolo dosť času a koncepcia všetko vzadu bola lacnejšia. Vznikol Projekt 109. Podobné autá prichádzali do módy, Taliani napríklad začali v tom čase vyvíjať Fiat 600. V októbri 1951 postavili Francúzi prvý prototyp, oblý tvar karosérie bol azda čiastočne inšpirovaný väčším Renaultom Frégate. O definitívne riešenie vonkajšieho dizajnu sa zaslúžil Luigi Segre (1919 – 1963) z turínskej dielne Carrozzeria Ghia.

Oslovili ho aj preto, aby pomohol elegantne vyriešiť komplikované chladenie motora. Vznikol pôsobivý a veľmi moderný Renault Dauphine. Prvých šesť exemplárov si mohli novinári vyskúšať na cestách zasneženej Korziky 4. februára 1956, ale do 1. marca nesmeli nič publikovať. Premiéra nového modelu Renault bola veľkolepá. V Paríži v Palais de Chaillot sa 6. marca 1956 o 18:30 zišlo 20 tisíc hostí. O dva dni neskôr mal Dauphine premiéru na ženevskom autosalóne. Auto dlhé 3950 milimetrov s rázvorom 2270 milimetrov malo motor vzadu, vpredu bol batožinový priestor s objemom približne 200 litrov.

Vpredu bol aj šesť voltový akumulátor a pod podlahou v samostatnom priestore ešte rezerva. Štvortaktný vodou chladený štvorvalec Ventoux s trikrát uloženým kľukovým hriadeľom mal objem 845 kubických centimetrov a výkon 30 koní (22 kW) pri 4000 otáčkach za minútu. Prevodovka bola trojstupňová, až neskôr boli dvojka a trojka synchronizované. Dauphine jazdil spočiatku na 15-palcových kolesách s dvojdielnymi diskami, ktoré zdedil po 4 CV. Na francúzskom trhu stál Dauphine 554 000 vtedy ešte nie starých frankov, čo by dnes bolo asi 846 eur. Za príplatok 20 tisíc frankov (30 eur) mohol mať strešné okno a za 30 tisíc (45 eur) automatickú elektromagnetickú spojku Ferlec. Záruka na auto bola 6 mesiacov bez obmedzenia kilometrov.

V roku 1957 navštívila automobilku britská kráľovná Alžbeta II a dostala jedno auto ako dar. V tom roku už vyrobili 180 tisíc kusov modelu Dauphine, ktorý tvoril dve tretiny produkcie, pričom stále ešte vyrábali aj model 4 CV. Okrem veľkej obľube na domácom trhu, kde sa stal Renault Dauphine najpredávanejším modelom, mal úspech aj v športe. Hneď v roku 1956 vyhral prvý ročník Rallye Tour de Corse, za volantom sedela Belgičanka Gilberta Thirionová (1928 – 2008). Na Korzike vyhral Dauphine aj v rokoch 1958, 1959 a 1962. Jacques Féret (1922) vyhral s malým Renaultom popri Korzike aj slávne Rallye Monte Carlo v roku 1958. Renautl Dauphine nevyrábali iba vo Francúzsku, jeho výroba sa postupne rozšírila aj do Španielska, Talianska, Argentíny, Brazílie, Mexika i Alžírska.

V USA poslúžil ako základ pre elektromobil. V roku 1958 sa predstavila športová verzia Gordini. Mala výkon 37 koní a od roku 1961 aj štvorstupňovú prevodovku. V tom období pribudla aj luxusná verzia Ondine. Existoval aj podvozok Aérostable s prídavnými vzduchovými mechmi na zadnej náprave. Druhá verzia Gordini z roku 1962 známa pod označením R1093 podľa čísla homologácie už mala 40 koní a na všetkých kolesách kotúčové brzdy. Renault Dauphine mal veľký úspech aj v USA, ale po krivom obvinení z dumpingových cien nakoniec značku Renault Američania zo svojho trhu vyštvali. Podobne ako teraz VW.

Renault Dauphine sa do Ameriky na soľné jazero pri Bonneville v štáte Utah ešte vrátil v tomto roku, aby pokoril rýchlostný rekord klasických benzínových áut vyrobených medzi rokmi 1921 a 1981 s objemom motora od 754 do 1015 kubických centimetrov. Rekord má hodnotu 123 km/h a za volantom sedel Nicolas Prost.

Súvisiace články

• Dacia Duster, Renault 5 aj Citroen C3 vo finále Európske auto roka 
• Renault 5 E-TECH: Prvé dojmy z jazdy (VIDEO)
• Nový Renault 4 na prvých záberoch
• JAZDA Renault Symbioz: Pragmatický kompaktný crossover