Návraty do archívu: Ktorá trasa cez Maďarsko je najkratšia a ktorá najrýchlejšia?

Dvomi autami súčasne sme porovnali dve cesty Maďarskom do Chorvátska. Napriek podstatnému rozdielu v dĺžke trasy je čas jazdy takmer rovnaký. Treba sa rozhodnúť medzi komfortom a šetrením nákladov.

Diaľničnú čerpaciu stanicu v Jarovciach sme opustili v silnom vetre a daždi, ktoré ani zďaleka nepripomínali dovolenkovú atmosféru. Napokon, do Chorvátska sme nešli na dovolenku, ale ešte pred sezónou sme zisťovali, ktorá cesta z Bratislavy je najvýhodnejšia. Kým zo stredného a východného Slovenska existuje viac-menej jedna a dnes veľmi pohodlná alternatíva maďarskou diaľnicou rovno do Chorvátska, z Bratislavy je na výber niekoľko možností. Pohodlné a drahšie Rakúsko, kde treba investovať do rakúskej aj slovinskej diaľničnej známky alebo lacnejšie ale trochu zložitejšie Maďarsko. S dvomi konkurenčnými autami, ktoré poháňali porovnateľné motory, hľadali sme výhodnejšiu trasu cez Maďarsko.

Pravidlá porovnania dvoch trás

• dodržiavanie rýchlostných limitov
• rovnako dlhé prestávky
• obe autá rovnakej triedy
• rovnaké motory oboch áut
• cestovanie v rovnakom čase

Trasa A – mimo diaľnic (Rajka, Csorna, Szombately, Körmend, Goričan)

Ak si niekto zvolí Maďarsko, tak väčšinou pre úsporu diaľničných poplatkov v Slovinsku, ktoré si nechá zaplatiť nemalé peniaze aj za dvojprúdové okresné cesty na hlavných ťahoch. Napríklad za kratučký úsek za hraničným priechodom Redics smerom na Lendavu a Mursko Središče. Pôvodne Slovinci ponúkali iba polročnú známku za 35 € alebo celoročnú za 55 €. Neskôr zaviedli aj 7-dňovú za 15 €. Z pohľadu dovolenkárov smerujúcich k moru na týždeň to však bol bezpredmetný ústretový krok, pretože aj tak si museli kúpiť buď dve týždenné známky po 15 € alebo polročnú za 35 €. Keďže celoročná diaľničná známka vo Švajčiarsku stojí 30 €, tajne som dúfal, že Slovinci si vstúpia do svedomia a ceny znížia. Žiaľ dodnes sa tak nestalo. V rámci šetrenia sme teda za najekonomickejšiu zvolili trasu Bratislava- Csorna-Szombathely-Körmend a odtiaľ sa cez Lenti popri slovinskej hranici do Letenye a následne na diaľničný (smerom z Budapešti cez Nagykanizsu) hraničný prechod Goričan.

Nevýhodou trasy A bol donedávna nekvalitný, veľmi rozbitý povrch ciest, ktorý ale Maďari posledné dva roky intenzívne opravujú. V apríli počas našej reportážnej cesty nás medzi medzi Rajkou a Csornou spomalili 4 rozkopávky, kde sme kvôli výmene povrchu stratili veľa času. Predpokladám však, že do letnej sezóny všetky rozpracované úseky dokončia a od našej hranice po Szombathely pôjdu dovolenkári po úplne novom povrchu. Tento mesiac pôjdem tadiaľ znova, takže v júnovom vydaní prinesiem krátky postreh ako práce pokračujú. Za Csornou ostalo ešte niekoško úsekov v s menej kvalitným povrchom, ale nie až natoľko rozbitým aký bol ten pôvodný v severnejšej časti trasy. Ďalším negatívom verzie A je lesná zver pri cestách. Najmä ak ste zvyknutí jazdiť v noci tak ako ja, aby deti úvodnú časť cesty prespali a zobudili sa až ráno v Chorvátsku. Za ten čas čo jazdím po tejto trase som nemal jedinú cestu hore ani dolu, že by som nevidel pri ceste vysokú zver alebo diviaky. Preto v noci veľký pozor, najmä na lesnom úseku za Szombathely. Na záver ešte jedno negatívum, ktorým sú reštaurácie alebo parkoviská vhodné na oddych celej rodiny. Na tejto trase je ich veľmi málo. Ak teda túžite po väčšej pohode a dobre sa po ceste najesť, odporúčam trasu B.

Trasa B – po diaľnici (Györ, Székesfehervár, Nagykanizsa, Goričan)

Už na diaľničnom čerpadle v Jarovciach (D2 smer Maďarsko) bolo jasné, že alternatíva cez Györ, Székesfehervár a okolo Balatonu bude podstatne dlhšia a o maďarský diaľničný poplatok drahšia. Otázny bol čas jazdy. Za miesto stretnutia sme určili prvú čerpaciu stanicu INA v Chorvátsku. Posádka auta, smerujúceho dookola po diaľnici bola na mieste prvá, ale nestihla si objednať ani kávu a už parkovalo druhé auto prichádzajúce z kratšej a lacnejšej trasy cez Csornu a Lenti. Pôvodný 15-minútový rozdiel v prospech diaľnice zmazalo státie na hraniciach. Najmä tá chorvátska pripomínala socialistické časy, keď pred každým autom spustili rampu, dôkladne skontrolovali posádku aj batožinu a až potom sa mohlo pokračovať ďalej. Prvé auto malo smolu na dlhšiu kontrolu a stratilo takmer 15 minút v porovnaní s druhým. Zároveň si však dovolím tvrdiť, že keby druhé auto (mimo diaľnic) išlo v noci, kedy je menšia premávka a hlavne menej kamiónov a dá sa ísť plynulejšie, bolo by v cieli možno o 20 až 30 minút skôr.

Naše odporúčanie

Ak teda cestujete s deťmi a prioritou je pre vás komfort, odporúčame síce o 100 km dlhšiu, ale pohodlnejšiu trasu B, bez lesnej zvery a s príjemnými odpočívadlami a reštauráciami po ceste. Našim gastronomickým favoritom je Berényi Fogadó, kúsok pred Nagykanizsou vpravo vedľa diaľnice. Táto trasa je tiež lepšia pre vodičov s kratšou praxou v šoférovaní. Najmä počas dňa, keď sú na cestách kamióny je lepšie použiť diaľnicu. Prejazdíte síce viacej kilometrov, miniete viacej paliva aj niečo na poplatky, ale na ceste budete mať menej stresov a nepocestujete dlhšie. Na základe cesty späť rovnakými autami sme porovnali maďarské trasy a rakúsko – slovinskú alternatívu medzi Bratislavou a Záhrebom- Lučko. Najkratšia cesta je cez Maďarsko mimo diaľnic. Výrazne najrýchlejšia ale aj najdrahšia je cez Rakúsko a Slovinsko. 10-dňová rakúska známka stojí 7,90 €. Jedna cesta vás len na poplatkoch za diaľničné známky vyjde na 23 €.

Kadiaľ sa vyhnúť chorvátskej diaľnici a ušetriť?

Pokiaľ sa chystáte do strednej až južnej Dalmácie, radi sa kocháte krásami krajiny, máte veľa času a súčasne vám padne vhod, ak niečo ušetríte na poplatkoch za diaľnice, odporúčame za Karlovacom odbočiť na Plitvice. Po tejto trase, ktorá bola kedysi hlavným ťahom k moru, sa dostanete až k Splitu a potom popri mori ďalej na juh. Pred 2 rokmi som túto trasu absolvoval autom Fiat Ducato Panorama. Keďže Ducato patrilo do vyššej platobnej skupiny, chcel som ušetriť na poplatkoch. Vyštartovali sme v noci, aby sme cez Plitvice prechádzali nadránom, keď sú cesty voľnejšie. Išlo sa nám veľmi pohodlne, na cestách neboli takmer žiadne autá. Jediný problém je, že ak máte vlastný proviant a potrebujete po ceste zastaviť, aby sa deti trochu vybehali a najedli, nemáte vlastne kde. Na celej trase nie je snáď jediné odpočívadlo, iba reštaurácie, kde si vlastné jedlo rozbaliť nemôžete. Riešenie je nebrať si proviant a vychutnať si príjemné raňajky v Bistro Marko, pred Plitvicami, kde vám už o siedmej ráno urobia výbornú omeletu a kávu. Pre deti je tam ihrisko, takže aj tie si prídu na svoje. Najmä cez deň treba na tejto trase dávať pozor na rýchlosť. Policajti tam pravidelne merajú. Pokiaľ pôjdete tadiaľ v čase obeda, oplatí sa zastaviť na pečené prasiatko, ktoré je vo vnútrozemí lacnejšie než v prímorských destináciách.

Chorváti v apríli pripravujú tunely

Počas aprílového testu bol dopravný servis plný obmedzení. Jednak pri tuneli Sveti Rok a na niektorých mostoch fúkal nebezpečný vietor a na mnohých miestach sa už pripravovali na sezónu. V noci mali hasiči tréningové výjazdy do tunelov, prebiehala revízia tunelov, ich zabezpečenia a obnova vodorovného značenia. Väčšina obmedzení sa týkala iba nočných hodín, z čoho by si naša Národná diaľničná spoločnosť mohla pri opravách tunela Sitina brať príklad.

Odporúčame pred cestou do Chorvátska

Zvlášť cestou k Jadranu je internet výborným pomocníkom, pretože chorvátsky automotoklub aj správcovia diaľnic ponúkajú vyčerpávajúce informácie o poplatkoch, novinkách, predpisoch aj aktuálnej situácii na cestách. Urobili sme výber adries, ktoré využívame pred reportážnym cestami.

www.hac.hr

www.hak.hr

www.maestraltravel.hr

Rijeku s Istriou v budúcnosti spojí tzv. diaľničný ypsilon. Prvý úsek po križovatku pri meste Kanfar (na snímkach) je ešte rozostavaný a tento rok ho dokončiť určite nestihnú. Z Kanfaru diaľnica pokračuje buď doľava na Pulu alebo doprava na Umag. Úsek smerom na Pulu sme nevideli, ale diaľnica smerom na Umag je už v podstate hotová. Dokončujú sa mýtnice a všetko nasvedčuje tomu, že turisti smerujúci z Koperu sa už toto leto budú presúvať do Umagu a Poreču po novej diaľnici.

Pred sobotou tankujte v predstihu

Vo vrchole sezóny a pri sobotnom transfere cestou do Chorvátska alebo domov natankujte radšej ešte pred hlavnými diaľničnými uzlami alebo v letovisku odkiaľ vyrážate ešte počas týždňa, aby ste odchádzali s plnou nádržou. Pretože v sobotu ráno môže byť väčšina čerpacích staníc preplnená, zvlášť v období od konca júla do polovice augusta.

Prečo platiť kartou ?

Cestou z Istrie cez Zahreb sme všetky diaľničné poplatky v Chorvátsku vrátane tunela Učka uhrádzali kreditnou kartou. Kontrolovali sme jej funkčnosť a porovnávali cenové prepočty. Samotná bezhotovostná platba netrvala dlhšie ako bežné platenie bankovkami a vďaka karte sme využili zrýchlený bezhotovostný terminál na platidle Lučko (Záhreb). Práve v špičke sezóny sa oplatí skrátiť si čakanie na platidle Lučko bankovou kartou. Najskôr dáte do čítačky lístok z diaľnice a potom kartu. Pozor, ak chcete potvrdenku, stlačte príslušné zelené tlačidlo “Račun”.

Pri platbe kartou možno niečo ušetriť, pretože v deň platenia by sme v našej banke dostali za 1 euro 7,06 kuny a pri platbe kartou to bolo za jedno euro 7,16 kuny. Za diaľnicu Goričan – Šestanovac (Makarska) by ste na sume 207 kuna ušetrili ledva 50 centov avšak platba kartou sa oplatí ak nemáte pri sebe kuny, pretože eurami v hotovosti by ste zaplatili o 2,70 € viac. Na naše prekvapenie na čerpacích staniciach INA sa nedalo platiť eurom a vo vrchole sezóny vraj len vo výnimočných prípadoch. Všetky čerpacie stanice Tifon však majú zmenáreň a podľa posledných testov predávajú najkvalitnejší benzín v Chorvátsku.