+83

Míľniky 120 ročnej automobilky Fiat

Fiat 600

V povojnovej Európe začal byť po autách dopyt. Taliansko dostalo na obnovu zničeného hospodárstva v roku 1951 od USA 1,578 miliardy dolárov. Pomoc sa ľudovo nazývala Marshallov plán, Stalin túto pomoc svojim vazalským štátom zakázal prijať. Železná opona sa zatiahla a ekonomické rozdiely sa začali zväčšovať. Podľa odhadov sa zvýšila priemyselná výroba v západnej Európe v roku 1951 o 33 percent. Už v roku 1946 predstavili Francúzi v Paríži Renault 4CV, vyrábal sa aj Citroen 2CV a Nemci začali vyrábať Porscheov VW Chrobák. Dante Giacosa sa teda pustil do práce na projekte, ktorý dostal označenie 100. Najprv museli v automobilke vyriešiť dilemu. Dať motor dopredu a zvýšiť šance na variabilitu karosérie, alebo ušetriť náklady a priestor a dať motor dozadu? A aký motor? Stačí dvojvalec, alebo štvorvalec? A chladený vzduchom alebo vodou? V júli 1951 bol hotový návrh, podľa ktorého 23. februára dokončili prototyp. Malé auto malo vzadu poloautomatickú prevodovku a takmer plochý, ale predsa vidlicový dvojvalcový motor s uhlom zovretia valcov 150 stupňov. Motor bol chladený vzduchom. S prototypom jazdil uznávaný testovací jazdec Carlo Salamano a ten hlásil dva veľké problémy. Motor sa neustále prehrieval a prevodovka príliš nefungovala. Giacosa sa teda rozhodol inak. Motor bude radový štvorvalec chladený vodou a prevodovka bude klasická štvorstupňová. Do premiéry ostávali ešte necelé dva roky. Pri skúškach ďalšieho prototypu vyšlo najavo, že auto je príliš pretáčavé. Muselo sa zmeniť rozloženie hmotnosti, naladenie zadných pružín, ladilo sa aj rozdelenie brzdového účinku medzi nápravami. Nakoniec boli inžinieri i Carlo spokojní. Jazdné vlastnosti sa im páčili viac, ako mal Renault 4CV. Aký bol teda Fiat 600 pri premiére 10. marca 1955?. Dĺžka samonosnej karosérie bola 3215 milimetrov, rázvor 2000 milimetrov, hmotnosť 585 kilogramov. Všetky kolesá bol zavesené nezávisle, predná náprava mala naprieč listovú pružinu, zadné pružiny boli vinuté. Vzadu uložený štvorvalec s rozvodom OHV mal kľukový hriadeľ uložený v troch hlavných ložiskách. Vŕtanie valcov bolo 60 milimetrov, zdvih 56 milimetrov. Objem motora bol teda 633 kubických centimetrov, výkon 21,5 koňa pri 4600 otáčkach, krútiaci moment 39 Nm pri 2800 otáčkach. Fiat 600 mal v roku 1955 maximálnu rýchlosť 95 km/h a spotreboval priemerne 5,7 litra benzínu na 100 kilometrov. Brzdy boli bubnové jednookruhové, priemer bubnov 185 milimetrov, kolesá mali priemer 12 palcov, prevodovka bola štvorstupňová, synchronizované boli dvojka, trojka a štvorka. Fiat 600 prvej série mal predné smerovky na blatníkoch, dvere boli uchytené vzadu, okná boli posuvné, ručná brzda blokovala prevodovku. O rok neskôr už mal Fiat 600 otváraciu strechu, nový volant a na nárazníkoch zvislé chrómované prvky. Napriek tomu, že v roku 1964 prišiel na trh modernejší, výkonnejší a priestrannejší model 850, Fiat 600D ostal vo výrobnom programe až do roku 1969.

Fiat 500

V roku 1953 sa pomaly končili vývojové práce na modeli Fiat 600 a otec konštruktér Dante Giacosa sa zaoberal myšlienkou na lacné malé auto. Odmietol však externé návrhy ultraľahkých miniáut s malými kolieskami, ktoré sa podobali na model Isetta. A Giacosa dôrazne odmietal aj jednovalcový dvojtaktný motor. Nové auto malo byť dospelé, teda aspoň v tom zmysle, aby sa v ňom odviezla rodina, dvaja dospelí a dve deti. Ale predsa len menšie, aby príliš nekonkurovalo novému Fiatu 600. Aby bola výroba karosérie lacnejšia, vymysleli, ako ušetriť oceľ. Celá bočná stena, teda časť rámu strechy, prahy, zadné i predné blatníky vrátane dverí, sa lisovala ako jeden kus. A dvere sa z výlisku dodatočne vyrezávali. Rovnako aj vnútorné blatníky, vnútro prahov, stĺpiky a vnútorná časť dverí, ktorú opäť bolo treba vyrezať a zvariť s vonkajšou časťou.

V rokoch 1953 až 1955 vyskúšali šesť motorov. Najprv veľa nádejí vkladali do vzduchom chladeného dvojvalca OHC uloženého naprieč (66 x 70 mm) s objemom 479 kubických centimetrov, potom do priečneho dvojvalca OHV (70 x 70 mm) s objemom 539 kubických centimetrov, ale výsledky neboli dobré. Skúšali aj ležaté motory, ale stále to nebolo ono. Motory boli hlučné a vibrovali. Napokon otec navrhol dvojvalcový stojatý motor uložený pozdĺžne a na kľukový hriadeľ prišlo ťažšie protizávažie. K motoru pripojili štvorstupňovú prevodovku, ktorá sa podobala na tú z modelu 600, ale nemala synchronizáciu na jednotke a na dvojke. Boj s hlukom si však vyžadoval veľa skúšok a úprav. Premiestňovali ventilátor, karburátor, hľadali najlepšie uchytenie výfuku, palivového vedenia i káblov. Do toho prišla obrovská tragédia, ktorá otriasla všetkými vo vývojovom tíme. Za volantom prototypu päťstovky prišiel pri čelnom náraze o život najhorlivejší testovací jazdec Luigi Vestidello. Dante Giacosa motor s objemom 479 kubických centimetrov (66 x 70 mm) vyladil do dokonalosti, išiel takmer ako štvorvalec. Obchodníkov však stále strašil imaginárny problém konkurencie k väčšiemu Fiatu 600. Zašlo to tak ďaleko, že presadili zmenu vačkového hriadeľa a iné naladenie karburátora. Docielili obmedzenie výkonu na 13 koní a maximálnej rýchlosti na 85 km/h. Jarný autosalón v Ženeve v roku 1957 Fiat 500 nestihol, ale nemienili čakať na autosalón v Turíne a naplánovali predstavenie na leto. Kolóna 120 áut s otvorenou strechou, cez ktorú mávali krásne dievčatá na ľudí v uliciach Turína, neskôr Ríma i Milána bola pôsobivá. S päťstovkou jazdil i slávny pretekár Juan Manuel Fangio, požehnal jej aj Mons. Giovanni Battista Montini, ktorý sa neskôr stal svätým pápežom Pavlom VI. Fiat 500 bolo krásne auto, ale zákazníci sa nehrnuli. Cena 490 tisíc lír bola lákavá, ale za 625 tisíc bol štvormiestny Fiat 600 so štvorvalcom, ktorý mal skoro 22 koní, išiel stovkou. Ľudia si radšej došetrili. V automobilke nastala panika, ukázalo sa, že Dante Giacosa mal pravdu. Bolo treba rýchlo zmenu a do roka bol pripravený facelift. Motor prevŕtali o 1,4 milimetra, objem narástol na 499,5 kubického centimetra, vo verzii šport mal 21 koní a vládal ísť 105 km/h. Bežná verzia mala 17,5 koňa a išla rýchlosťou 95 km/h. Pomohlo aj zvýšenie kompresného pomeru zo 6,5:1 na 7,1:1. Novinka z roku 1958 sa volala Fiat 500 D. Predné okná boli spúšťacie, pod prednými svetlami pribudli smerovky a na prahy toľko očakávaná chrómovaná lišta. Väčšie boli aj zadné svetlá a sedadlá mali dvojfarebné čalúnenie. Verzia šport však vydržala iba do roku 1959. Fiat 500 nahradil až v sedemdesiatych rokoch postupne Fiat 126.

Súvisiace články

• Nový Fiat 600 prichádza na Slovensko. Poznáme ceny a verzie
• Stellantis vyráža do boja proti lacným čínskym elektromobilom! Chystá 7 nových áut, to prvé nás potešilo cenou
• AutoBest 2024: Nominovali štyroch finalistov a vyhlásili víťazov špeciálnych kategórií
• Nový Fiat 600 aj ako úsporný mild-hybrid