Lexus LFA oslávil 10 rokov. Toto je príbeh fascinujúceho superšportu
V Zelenom pekle ako doma
Prvý prototyp LFA vznikol v júni 2003. Haruhiko Tanahashi sa postaral o to, aby bol Toyoda prvým vodičom, ktorý si sadne za volant každej vývojovej verzie.
V októbri 2004 sa LFA dostalo pred svoju najväčšiu výzvu, na severnú slučku Nürburgringu, známu ako Zelené peklo. Tá je so svojimi 170 zákrutami, množstvom úzkych sekcií, stúpaní a slepých horizontov považovaná za jednu z najťažších automobilových tratí a bola pre nový superšportiak dokonalým testovacím terénom.
Japonci nový projekt prvýkrát predstavili v januári 2005 počas autosalónu v Detroite ako koncept LF-A. Karoséria ručne zmontovaného auta bola vyrobená prevažne z hliníka. Pri konštrukcii použili inžinieri úplne novú technológiu odlievania a vytláčania hliníka, ako aj spájania pomocou zvarov, nitov a lepidla. V rovnakom čase predstavitelia Lexusu ukázali náčrt špecifikácií superšportiaka. Bolo jasné, že auto dostane motor V10 s objemom neprekračujúcim päť litrov a bude dosahovať rýchlosť 200 míľ za hodinu.
Verejnosť a médiá prijali koncept pozitívne a to motivovalo ísť ďalej. O dva roky neskôr sa Japonci vrátili do Detroitu s novým konceptom. Auto malo prepracovanejší interiér, aerodynamicky upravenú karosériu s charakteristickými vstupnými otvormi na prívod vzduchu v tvare polmesiaca pri zadných stĺpikoch a znak športovej série Lexus F. Motor V10 bol umiestnený v prednej časti, ale hlboko posunutý dozadu.
Dizajn prešiel výraznými zmenami. Hliník nahradili kompozitom s uhlíkovými vláknami a z tohto materiálu bolo až 65 % karosérie. Zmena umožnila zvýšiť jej pevnosť a znížiť hmotnosť modelu o 100 kg. Vyžiadala si však svoju cenu. Uhlíkové vlákno bolo drahšie ako hliník a technici nemali s týmto materiálom veľa skúseností. Závody Lexusu a Toyoty nemali ani vybavenie na jeho výrobu. Preto vyvinuli vlastnú technológiu na výrobu kompozitov s uhlíkovými vláknami a k nej vytvorili aj vhodné zariadenie.
V roku 2008 predstavil Lexus koncept LF-A v Detroite v tretej verzii. Auto sa výrazne líšilo od predchádzajúcich modelov - nemalo strechu, ale zato malo automaticky výsuvné zadné krídlo.
O pár mesiacov neskôr vyštartoval LFA na svoje prvé 24-hodinové preteky na okruhu Nürburgring. Vozidlo sa na nich predviedlo celkovo štyrikrát. V rokoch 2008 a 2009 ako prototyp a v rokoch 2010 a 2011 ako sériovo vyrábané vozidlo. V roku 2009 si za volant sadol sám Akio Toyoda.
O mesiac neskôr sa stal prezidentom Toyoty. V októbri 2009 na tokijskom autosalóne oznámili uvedenie vozidla do výroby. Pod kapotou pracoval legendárny atmosférický motor V10 4,8 s výkonom 560 km/h a dosahoval až 9 500 otáčok za minútu. Všetko korunoval jedinečný zvuk z výfuku s tromi koncovkami usporiadanými do trojuholníka. Špecialisti na hudobné nástroje z Yamahy pomohli vytvoriť zvuk pripomínajúci staré automobily Formuly 1. Model LFA sa stal jedným z najlepšie znejúcich automobilov všetkých čias. Pokračujte na ďalšej stránke článku.