Kabriolet Škoda 450 má šesťdesiat rokov, po dvoch rokoch sa volal Felicia
V Mladej Boleslave spustili v roku 1955 výrobu modelu Škoda 440, ktorý ľudia volali Spartak, V pobočnom závode v Kvasinách hľadali výrobný program.
Riaditeľ Antonín Kvapil a vedúci vývoja František Chamrát sa pustili takmer na vlastnú päsť do vývoja športového otvoreného auta. Našťastie aj vedenie podniku a ministerstvo strojárstva po návšteve londýnskeho autosalóna boli Škode so športovým strihom naklonení. V Mladej Boleslave pripravili silnejšiu verziu štvorvalca s objemom 1089 ccm s dvoma karburátormi a František Chamrát postavil prvý prototyp s otvorenou strechou, odvodený zo Spartaka.
Tajne s riaditeľom podniku na ňom prišli v lete roku 1956 pred palác pražského výstaviska, kde vtedy sídlil Motokov. Počas porady jeden z pracovníkov zahraničného podniku nazrel z okna a videl dav ľudí, ktorí obdivovali neznáme exotické auto... Prvý prototyp mal celú zadnú časť zo Spartaka, otvor na nalievanie benzínu v ľavom zadnom blatníku zakrýval kovový uzáver so zámkom. Na bočných oknách ešte nebol žiadny rám. Prvý prototyp ešte nemal ani núdzové zadné sedadlo.
Prvý prototyp vystavený v Brne v roku 1956.
Prototyp zelenej farby sa rozhodli vystaviť v septembri na brnianskej strojárskej výstave. Stál na červenom koberci a na tabuľke pred ním bol nápis Škoda 440 Export. Vedľa neho na vyvýšenom mieste stál krémovo modrý Spartak. Kabriolet mal veľký úspech a všetci netrpezlivo čakali na sériovú podobu. Prvý prototyp nakoniec premenovali na Škoda 450 -1 a vymenili v ňom aj motor. Na podnikovej porade v decembri 1956 autor Spartaka Josef Velebný Kvasinčanom vyčítal nedokonalosti auta, pravdepodobne ukrivdený, že ho nezapojili do vývoja. V marci 1957 bol hotový druhý prototyp červenej farby. Zadná časť bola nová. Zadná kapota bola užšia a predĺžená. Otvor na tankovanie medzi kapotou a blatníkom bol zakrytý okrúhlymi dvierkami.
Na bočných oknách sa objavili chrómované rámčeky, ktoré sa spúšťali spolu s oknami, nová bola aj zaoblenejšia predná maska. Zadné sedadlo tvorila lavica bez operadla. Na palubnej doske už nebol otáčkomer, nemal ho kto vyrábať. Aj na druhom prototype ešte bola masívnejšia strecha a viac zaoblené bočné okná. Novú, menej robustnú strechu, dostal vzápätí postavený tretí prototyp. V lete 1957 už vznikla 10 kusová overovacia séria, ktorá už mala takzvané paralelné stierače. V septembri 1957 bola v Brne na strojárskej výstave premiéra sériovej podoby Škody 450. Vystavené auto tu malo ozdobné puklice napodobňujúce vypletané kolesá. Na vtedajšie socialistické pomery mal aj Spartak pomerne solídnu a vkusnú reklamnú kampaň.
František Chamrát navrhol v Kvasinách dve najkrajšie autá značky Škoda, Feliciu i 110 R Coupé.
Malý kabriolet zašiel ešte ďalej. V októbri 1957 bola v Londýne súťaž Miss World, na ktorú prišla aj Charlotte Sheffieldová (1936 – 2016) ako Miss USA. Pôvodne v Amerike skončila až druhá, ale ukázalo sa, že víťazka Mary Leona Gageová ešte nemala osemnásť rokov a navyše už bola rozvedená a mala dve deti. Charlotte Sheffieldová sa však na súťaži Miss World nedostala do finále. O dva dni sa začal v Londýne autosalón a Charlotte Sheffieldová už lákala svojím šarmom zástupy ľudí do stánku Škoda k novému autu. Spolupráca s dvadsaťjeden ročnou rodáčkou zo Salt Like City pokračovala aj po autosalóne.
Charlotte prišla aj do Prahy a do Mladej Boleslavi a nafotila so Škodou 450 propagačné fotografie. Pózovala aj v kovbojskom kostýme. Autorom fotografií je horolezec a fotograf Vilém Heckel (1918 – 1970), ktorý zahynul v Peru pod lavínou pri zemetrasení pod najvyššou horou Huascarán. Fotografie neostali bez ohlasu, ale kabriolet nestačili vyrábať, do USA vyviezli iba 408 kusov, hoci záujem bol o 15 tisíc. Charlotte Sheffieldová mala osem detí, štyroch synov a štyri dcéry. V novembri 2012 bola v Mladej Boleslave opäť, otvárala zrekonštruované múzeum.
Škoda 450 a Charlotte Sheffildová na výstave v Londýne v októbri 1957.
Škoda 450 sa predávala v Československu v roku 1958 za 42 tisíc korún, obyčajný Spartak, teda Škoda 440 stála 28 500 korún, ale Spartak sa dal kúpiť iba na poukaz, ktorý vydával krajský výbor Komunistickej strany. V januári 1959 postupne nahradila na výrobných linkách Škodu 440 a 445 nová Škoda Octavia a Octavia Super s modernejšou palubnou doskou a s vinutými pružinami na prednej náprave. Rovnaký podvozok dostal postupne aj kabriolet z Kvasín. Odvtedy sa volal Škoda Felicia. Na autosalóne v Ženeve v marci 1959 predstavili Feliciu s odnímateľnou pevnou strechou, ktorú navrhol Giovanni Michelotti a zhotovila švajčiarska firma Ghia-Aigle. Laminátovú strechu sériovo vyrábali vo firme Kovona Karviná a dala sa prikúpiť za 2100 korún.
Pre všetky farby karosérie bola strecha biela s nádychom slonovej kosti, pre biele autá bola jahodovo červená. Platenú strechu bolo treba pred inštaláciou odmontovať a prestavba trvala asi pol hodiny. V júli 1959 dostala Felicia asymetrické svetlá s novým rámčekom v auguste nové silentbloky, na ktorých bola pripevnená karoséria k podvozku.
Škoda 450 | Škoda Felicia a Felicia Super | |
1957 | 12 | - |
1958 | 700 | - |
1959 | 299 | 3251 |
1960 | - | 4210 |
1961 | - | 4201 |
1962 | - | 1200 |
1963 | - | 1001 |
1964 | - | 1000 |
Spolu | 1011 | 14 863 |