+66

Wartburg 353 má 50 rokov

Dvojtaktný motor, hranatá karoséria a kufor s objemom 525 litrov charakterizovali novinku z Eisenachu z roku 1966. Nový model s ťarbavým názvom Wartburg 1000 typ 353 vzbudil veľký záujem.

Automobilka pod hradom Wartburg, kde krátko bývala aj bratislavská rodáčka sv. Alžbeta, mala tradíciu, ktorá siahala až do roku 1889. V Eisenachu mali s výrobou áut bohaté skúsenosti. 

Keď po prvej svetovej vojne v roku 1919 zakázali Nemecku produkciu leteckej techniky, musela si firma BMW pod vedením Franza Josefa Poppa hľadať ďalší výrobný program. 

Po lietadlách a motocykloch nasledovali logicky autá. Franz Josef Popp kúpil 16. novembra 1928 od Jakoba Schapira automobilku Dixi. Od januára 1929 začali v Eisenachu vyrábať veľmi populárny model BMW Dixi, ktorý sa predával za 2150 ríšskych mariek. Odvtedy sa automobilka BMW úspešne rozvíjala. 

Druhá svetová vojna všetko zmenila. Zakladatelia ani hlavní patróni BMW nikdy neboli fašistami. S BMW spojený veliteľ vojenskej letky Ernst Udet krátko pred svojou samovraždou v decembri 1941 napísal list s vetou: „Pre letectvo nezostávalo človeku v určitej dobe nič iné, len spolupracovať s tým diablom, ak vás to len na chvíľu ochráni, aby si na vás nepochutil pri večeri.“ 

Ku koncu vojny Američania bombardovali nemecké továrne a polovica automobilky v Eisenachu sa premenila na trosky a šrot. Potom nasledovalo politické rozdelenie. Vedenie automobilky ostalo v Mníchove a hlavné továrenské haly na výrobu áut v Eisenachu sa ocitli v ruskej zóne. Zariadeniu automobilky hrozil podobný osud, ako firme Opel, ale nadšení a zapálení ľudia v automobilke zmontovali z rôznych dielcov, ktoré ostali v skladoch. päť automobilov BMW 321 a 10. septembra 1945 presvedčili ruské velenie o životaschopnosti továrne, čo ju zachránilo. 

Autá sa v Eisenachu vyrábali pod vedením bývalého hlavného inžiniera BMW Alberta Siedlera, ktorému hrozili ruskí dôstojníci fyzickou likvidáciou celej rodiny. Skratku BMW neskôr zmenili na EMW.

V roku 1955 postupnou modernizáciou pôvodného DKW F9 vznikol model EMW 311, ktorý vzápätí dostal meno Wartburg 311 a potom 312. V roku 1955 vyrobili prvých 162 kusov. Po desiatich rokoch výroby vyšla z módy najmä jeho karoséria. V Eisenachu sa chystala výroba nového modelu, hoci v podstate išlo iba o vývoj novej karosérie. Ani sériovú výrobu novinky nedokázali nemeckí súdruhovia spustiť naraz, museli to robiť na dve etapy. 

Ešte v roku 1965 premenovali model 312 na 1000 a starú karosériu montovali na vylepšený rám, nachystaný pre model typ 353. Nový rám mal pôdorys oválu s predĺženými prednými ramenami. Obe nápravy využívali vinuté pružiny. Zadné nezávisle zavesené kolesá boli vedené ramenami pripevnenými k rámu pod uhlom 64 stupňov v gumených uloženiach. Obe ramená boli spojené priečnym stabilizátorom, ktorý obmedzoval nakláňanie karosérie. Nové boli aj 13 palcové disky kolies so šírkou 4 a pol palca, ktoré pôsobili v starej karosérii takmer komicky. Na všetkých kolesách boli bubnové brzdy s oddelenými bubnami od nábojov kolies. Úplne nové bolo aj hrebeňové riadenie s tlmičom kmitov. 

Nepodarilo sa však vyvinúť nový motor, musel sa použiť dvojtaktný trojvalec predvojnovej konštrukcie. Podobný motor používala aj automobilka Saab a pred železnou oponou práve v roku 1965 skončil, keď sa DKW zmenilo na Audi. Vylepšený motor s objemom 992 kubických centimetrov dostal nový chladiaci systém s uzavretým okruhom a s termostatom v hlave valcov. Trojvalec mal výkon 45 koní pri 4250 otáčkach. Nové bolo aj výfukové potrubie s dvoma priečnymi tlmičmi, jedným vpredu a druhým pred zadnou nápravou. Tretí menší pozdĺžny tlmič bol aj na konci výfukového potrubia. 

Veľkou udalosťou bolo, keď 1. júla 1966 začal schádzať z výrobnej linky typ 353 s novou karosériou. Wartburg 353 bol s dĺžkou 4220 o 130 milimetrov kratší, mal zhodný rázvor s predchodcom 2450 milimetrov. Sedan však mal doslova revolučné tvary karosérie s výraznými hranami. Veľmi moderné boli obdĺžnikové reflektory, smerové svetlá na predných blatníkoch a vodorovné zadné svetlá. Prekvapujúco veľký bol batožinový priestor s objemom 525 litrov, vodorovne uložená palivová nádrž za zadnou nápravou mala objem 44 litrov. Do nádrže sa liala zmes benzínu a oleja v pomere 33,3 : 1. 

Nová palubná doska mala jednoduchý tvar, vľavo pod volantom bol otočný spínač svetiel, vpravo podobný na dvojrýchlostné stierače a zapaľovač cigariet. Palubný prístroj mal dominantný vodorovný tachometer, teplomer a palivomer. Rýchlostná páka na stĺpiku riadenia ovládala štvorstupňovú prevodovku. V prevodovke tesne za vstupným hriadeľom bola voľnobežka, ktorá fungovala so všetkými rýchlostnými stupňami. Počas jazdy po ubratí plynu klesli otáčky motora na voľnobeh a Wartburg išiel akoby so zaradeným neutrálom. 

Vtedy sa, samozrejme, dalo radiť bez spojky. V praxi sa však pri radení smerom hore používala spojka, pretože otáčky dvojtaktného motora po ubratí plynu klesali dosť pomaly a to by radenie výrazne spomalilo. Možné to však bolo. Pod palubnou doskou bola páčka, ktorou sa voľnobežka dala aj počas jazdy vypnúť. Potom bolo možné brzdiť motorom. Brzdiaci účinok však bol pomerne malý a počas jazdy z dlhých kopcov bolo treba myslieť na to, že motor je mazaný zmesou a občas pridať plyn. Hoci bola voľnobežka často zdrojom úškrnov a posmeškov, dnes je opäť súčasťou ekonomických režimov najdrahších modelov. 

Ešte roku 1966 prišiel aj Wartburg 353 s karosériou kombi nazývaný Tourist. Mal o 160 milimetrov predĺžený zadný previs, vodorovne uloženú rezervu a ak sa sklopilo zadné sedadlo a operadlo, vznikla plocha dlhá 1940 milimetrov. V roku 1968 zažil Wartburg 353 prvú inováciu označenú ako model 1969 s modrou nálepkou na zadnom okne s nápisom Wartburg 50 PS. Definitívne sa prestalo používať označenie 1000. Najväčšou optickou zmenou boli tri okrúhle palubné prístroje, väčší tachometer a dva menšie teplomer chladiacej kvapaliny a palivomer. Pod nimi bolo päť kontrolných svetiel. Prvá zelená na smerovky, červená na dobíjanie dynama, tretia červená ostala neobsadená, štvrtá červená signalizovala štandardné nastavenie svetlometov v polohe hore, teda v nezaťaženom stave a modrá na diaľkové svetlá. 

Ak bol Wartburg zaťažený cestujúcimi vzadu alebo batožinou, vtedy sa dali svetlomety malými páčkami prestaviť, aby nesvietili príliš vysoko. Najväčšou na prvý pohľad neviditeľnou zmenou bol nový karburátor s priemerom 40 milimetrov, ktorý priniesol zvýšenie výkonu motora na rovných 50 koní (37 kW). Výrobca postupne prehodnotil aj podiel oleja v benzíne. Najprv dovolili pomer 1:40 a neskôr aj 1:50. Wartburg 353 sa predával v dvoch verziách Standard a De luxe. Drahší mal sklápacie predné sedadlá, denný počítač kilometrov, dvojtónový klaksón, hliníkovú lištu na prahoch a nápis de luxe na predných blatníkoch. Záujemcov o kúpu Wartburga z Československa evidoval národný podnik Mototechna, tí ktorí sa zapísali do poradovníka v roku 1966, prišli na rad v roku 1970. Wartburg 353 Standard stál vtedy 52 tisíc korún.

V roku 1975 prišla výrazná inovácia s označením 353 W. Motor sa však nezmenil takmer vôbec, iba sa zmenšili priemery otvorov na zapaľovacie sviečky. Jedinou vonkajšou zmenou bolo, že v zadných svetlách si prehodili miesta cúvacie svetlá s brzdovými. Nový bol palubný štít s akoby dvoma kruhovými prístrojmi. Pribudla neobsadená kontrolka na smerovky prívesu. Najväčším prekvapením boli kotúčové brzdy na predných kolesách so štyrmi brzdovými piestikmi, ktoré pochádzali z Československa a nakoniec sa použili aj v Škode Garde. Vo Wartburgu však nebol posilňovač, o vyvážený brzdový účinok sa staral mechanický záťažový regulátor tlaku pre zadnú nápravu. V roku 1975 nahradil alternátor už nemoderné dynamo. Stále však chýbali napríklad halogénové svetlomety. 

Do Československa sa Wartburgy prestali dovážať v roku 1984, to už mali dvojspádový karburátor s mechanickým otváraním druhej komory z Československa, ktorý výrazne znížil spotrebu a zlepšil priebeh krútiaceho momentu. Klesol aj hluk motora, pretože chladič sa presťahoval tesne pred motor a nepotreboval neustálu podporu ventilátora. V tom istom roku vyhral Wartburg v magazíne Svět motoru porovnávací test so Škodou 120 L.

Roku 1988 priniesol do Wartburga štvortaktný štvorvalec z dielne VW s objemom 1272 kubických centimetrov a s výkonom 58 koní. Vzniklo niekoľko prototypov s pozdĺžne uloženým motorom, nakoniec vyhralo riešenie s motorom naprieč, ostala však iba štvorstupňová prevodovka. Po 152 775 vyrobených kusoch Wartburg 1.3 skočil definitívne v roku 1991. Dnes sa v Eisenachu pod hradom Wartburg v novej automobilke za mestom vyrába Opel Corsa.