Suzuki Swift Sport: S turbom a predsa ako zo starej školy

Podstatné je hľadať pravdu, nie utvrdzovať sa v presvedčení. Nový Swift Sport totiž funguje inak, ako napovedá jeho základná charakteristika.

Športová ikona značky Suzuki sa s príchodom piatej generácie zásadne zmenila. Má výhradne päťdverovú karosériu a namiesto točivej atmosféry, turbomotor. Hlavnou témou debát je prepĺňaný štvorvalec 1,4 Boostejet. Pochádza z Vitary či S-Crossu a cestou do malého hatchbacku neabsolvoval žiadne dramatické úpravy, iba základnú kalibráciu. Výkon 103 kW (140 k) sa nezmenil, zato najvyšší krútiaci moment stúpol o 10 Nm, na úroveň 230 Nm. Dostupný je v rozsahu 2500 až 3500 1/min.

Kto ten motor pozná z Vitary, tak vie, že po stránke radosti z jazdy funguje výborne. V menšom a ľahšom Swifte to platí dvojnásobne. Čaro jedna-štvorky spočíva v hladko nastupujúcej sile. Nečakajte explóziu krútiaceho momentu, skôr postupný nástup sily, približne od hranice 1500 otáčok. Ručička otáčkomera letí vyššie a záťah rastie pekne lineárne, čím pripomína starú dobrú atmosféru. Akurát s ňou nebolo každé zrýchlenie také dôrazné. Auto ide za plynom až fascinujúcim spôsobom. Swift po stlačení plynového pedála naliehavo zrýchli, v podstate bez ohľadu na to, aký prevodový stupeň máte práve zaradený. Do 2000/min predsa len cítiť ľahkú turbodieru, ktorá s pribúdajúcimi otáčkami mizne. Motor následne reaguje ostro a dovolí presné dávkovanie medziplynov.

Súdiac podľa krivky výkonu, po prekonaní asi 5500 otáčok by malo nastúpiť vädnutie. Lenže za volantom som si nič také nevšimol. Často som motor hnal po obmedzovač a nikdy som nemal pocit, že stráca elán. Malé turbo evidentne stále stíha tlačiť dostatok vzduchu a hoci výkon negraduje do povestnej špičky, nedočkal som sa ani vädnutia.

Posed za volantom je vyšší. Dlhonohí jedinci by si radi pritiahli volant bližšie k telu, lenže malý rozsah pozdĺžneho nastavenia to nedovolí. Palubnú dosku zušľachťujú červené lišty, červený otáčkomer a kovové pedále, inak je to starý známy Swift.

 

Skvelým parťákom je šeťstupňová manuálna prevodovka, pochádzajúca z posledného atmosférického Swifta Sport. Konštruktéri ju upravili s ohľadom na vyšší krútiaci moment turbomotora. Odstupňovanie zmenili, ale stály prevod nechali pôvodný. Na pomery prepĺňaných agregátov je sprevodovanie krátke a hlavne nižšie stupne na seba perfektne nadväzujú. Čiže človek si môže užiť „forsáž“ a radiť v krátkom slede jeden kvalt za druhým. Kulisa má kratšie dráhy ako v štandardnom Swifte, je celkom precízna a k dokonalosti jej chýba hádam len mechanické docvaknutie po zaradení konkrétneho stupňa.

Plynový pedál nemá umelo agresívnu charakteristiku, ako býva zvykom v niektorých autách so zapnutým športovým jazdným režimom. Odozva je rýchla, ale prirodzená. Mimochodom, Suzuki Swift Sport prepínanie jazdných módov nemá a ani mi nechýbajú. Ak niečo autu chýba, tak je to zvuk. Zvlášť keď sklopíte zrak na neprehliadnuteľný pár koncoviek výfuku. Jedna-štvorka Boosterjet je maximálne tichá. Keď prudšie zošliapnem plyn, počuť nasávanie a vo vysokých otáčkach ho prekričí surový mechanický hluk. Tu sa otvára cesta pre výrobcov alternatívnych športových výfukov, lebo autu by pár šťavnatých decibelov navyše rozhodne pristalo.

Spotreba pôsobí na pomery športovo ladených áut až úsmevne. Nie je problém splynúť s premávkou a jazdiť za šesť litrov benzínu na sto kilometrov, po diaľnici za sedem a pol. Ani pri dynamickej jazde som neprekročil deviatku. Napriek malému apetítu budete častým návštevníkom čerpacej stanice, lebo palivová nádrž má objem iba 37 litrov.

Rozšírený palubný počítač obsahuje teplomer oleja. To je dôležitá vec, na ktorú mnohé automobilky často zabúdajú. Šofér vďaka nej vie, kedy je motor reálne zohriaty a môže „tlačiť na pílu“. Súčasťou palubného počítača je aj jednoduchý ukazovateľ tlaku turba, avšak bez konkrétnych hodnôt.

 

Takže na prepĺňanie budú reálne nadávať iba pretekári. Športové Swifty sú od začiatku veľmi obľúbeným náradím slalomárov, okruhárov, kopciarov i vyznavačov automobilových súťaží. A treba povedať, že vo svojej objemovej triede bol Swift vždy konkurencieschopný. Teraz už nie je, pretože objem prepĺňaného motora sa podľa pravidiel násobí koeficientom 1,7. Malé Suzuki tým pádom poskočilo do najvyššej triedy „nad dva litre“, kde mu konkurujú 300-koňové štvorkolky Mitsubishi a Subaru.

Nepatrne vyšší výkon turbomotora a najmä viac Newton metrov v porovnaní s atmosférou nemá za úlohu vykompenzovať medzigeneračný nárast hmotnosti. Tá paradoxne klesla, pod magickú jednu tonu. Výrobca udáva 975 kilogramov, pričom na palube nechýba kopa komfortnej výbavy, ani bezpečnostné systémy.

Niežeby z auta nesršala ľahkosť, ale predsa... Fakt váži tak málo? Jednoznačnú odpoveď dala digitálna váha, na akej sa bežne dovažujú pretekárske špeciály. Displej ukázal hodnotu 992 kilogramov, pričom Swift mal palivovú nádrž do polovice plnú a stál na 16-palcových aftermarketových diskoch Dezent, obutých do zimných pneumatík Continental. Klobúk dole!

Na prednú nápravu pripadá 623 kg, teda bezmála 63% hmotnosti. Solídne - na pomery sériovej produkcie - je aj stranové vyváženie auta. Na ľavú stranu pripadá 50,8% hmotnosti. Čakal som, že práve ľavá strana bude ľahšia, keďže ju počas jazdy vždy zaťaží šofér. Alebo sa prejavil fakt, že Swift je Japonec a tam majú volant vpravo?

Predné sedadlá vyzerajú výborne, dobre podržia telo, ale nie sú to vyslovene tvrdé „korýtka“. Ich výplň je pomerne mäkká.

 

Ľahkosť bytia z auta vyžaruje v každej zákrute. Napriek tomu, že pod kapotou má turbomotor, Suzuki Swift Sport srší starou školou. Podvozok nie je extrémne tvrdý. Práve naopak, je príjemne poddajný a v zákrute dovolí karosérii ľahké náklony - presne ako hot-hatche z deväťdesiatych rokov minulého storočia. Šofér vníma, čo sa s autom deje a dokáže precítiť prenášanie hmotnosti. Pritom všetko prebieha maximálne prirodzene a pokojne. Fascinujúca je stabilita zadnej nápravy na nerovnostiach (čo charakterizuje aj slabšie Swifty). Keď v zákrute uvoľním plyn, zadok skôr jemne utiahne stopu než by vystrelil do pretáčavého šmyku. Stabilizačný systém je vypínateľný iba naoko. Stačí prudko zabrzdiť a opäť sa aktivuje. Samozrejme, Swift Sport nemá samosvorný diferenciál. Konštruktéri upravili prednú nápravu, aby kolesám dopriali lepšiu trakciu. Funguje to, ale predsa len sú prípady (povrch z horšou adhéziou, výjazd z vracáka), kedy treba s plynovým pedálom narábať opatrnejšie. Pozitívne je, že predná náprava ani pri strate trakcie pod plynom nešklbe a predok neposkakuje. Ak mi niečo po šoférskej stránke chýba, tak je to trochu strmšie a citlivejšie riadenie. Inak ho beriem všetkými desiatimi.

 

KÚPIŤ, ČI NEKÚPIŤ?

Suzuki Swift Sport je dobrý tip na druhé auto do rodiny, ktoré si rád zašoféruje každý člen rodiny. Nevnímam ho vyslovene ako hot-hatch. Skôr ako mimoriadne zábavný a príjemne rýchly malý hatchback.

 

Technické parametre
motor	1,4 Boosterjet
zdvihový objem [cm3]	1373
výkon [kW/k]	103/140
pri otáčkach [1/min]	5500
krútiaci moment [Nm]	230
pri otáčkach [1/min]	2500-3500
nameraná spotreba [l/100 km]	7,2
zrýchlenie z 0 na 100 km/h [s]	8,1
maximálna rýchlosť [km/h]	210
batožinový priestor [l]	265-947
registračný poplatok	210
cena modelu od [€]	18 600

Súvisiace články

• Nový Suzuki Swift 2024: Malý, ľahký, úsporný a s prekvapivým miestom vzadu (VIDEO)
• 4-miliónte Suzuki z Maďarska  
• Vizionár Osamu Suzuki ako 39. člen Motoristickej siene slávy
• Tieto naše videá vás v r. 2023 zaujali najviac. Dominuje Škoda, SsangYong je novodobý fenomén