Zaujímavosti
História automobilov a ich značiek, úpravy, technické poradenstvo a niečo pre fanúšikov kvalitnej fotografie.
Renault 16 mal v Ženeve premiéru pred 55 rokmi
Úplne inak riešil Renault hlavu valcov. Mala priečne prúdenie zmesi. Ventily bol umiestnené oproti sebe a kompresný priestor mal tvar strechy.
Nasávacie potrubie bolo na ľavej strane a výfukové na pravej. Medzi ventilmi bola sviečka, ku ktorej bol veľmi komplikovaný prístup. Vačkový hriadeľ uložený v bloku (OHV) poháňala 37 článková dvojitá reťaz a dvoma napínacími klznými mechanizmami. Kľukový hriadeľ mal päť hlavných ložísk. Motor bol uložený pozdĺžne a pre Renault vtedy typicky - opačne. Pred motorom bola ešte prevodovka. Výhodou bolo dobré rozloženie hmotnosti, nevýhodou dlhé komplikovanejší ovládací mechanizmus na radenie a komplikovaná výmena rozvodovej reťaze, pri ktorej sa musel vyberať motor. Keďže pred prevodovkou bol ešte chladič, ventilátor musel byť poháňaný elektricky, čo vtedy nebolo bežné. Napriek všetkému sa motor podaril. Vydržal vo výrobnom programe R 16 až dokonca v roku 1980. Pre jeho ľahkú konštrukciu si ho vybral aj Colin Chapman do Lotusu Europa.
Na dnešné pomery mal Renautl 16 nezvyklo uložený motor za prevodovkou.
Aj podvozok Renaulta 16 bol zvláštny. Predná i zadná náprava bola totiž odpružená torznými tyčami. Vpredu boli uložené pozdĺžne a prichytené o karosériu v miestach pod prednými sedadlami. Zadné však boli naprieč. Keďže nemohli byť na jednom mieste obe, urobili si navzájom miesto. Renault 16 mal teda na pravej strane rázvor 2650 milimetrov a na ľavej až 2710 milimetrov. Odpruženie bolo francúzsky mäkké a veľmi komfortné. Povestné je, ako Renault 16 pochválil slávny britský pretekár Stirling Moss. Renault 16 sa vzápätí stal Autom roka 1966 a predbehol druhý Rolls Royce Silver Shadow o 18 bodov. Postupne začal priberať luxusnejšie vybavenie, dostal posilňovač bŕzd, vyhrievané zadné okno, klimatizáciu či automatickú prevodovku. Rok po premiére vznikla aj verzia sedan, ale skončila v múzeu, kombi existoval tiež, ale iba ako malá drevená maketa. Povestným sa stal v roku 1973 Renault 16 TX so štyrmi svetlometmi, vonkajšie stretávacie sa dali nastavovať zvnútra, mal päťstupňovú prevodovku, 14-palcové kolesá v štýle Gordini, samonavíjacie bezpečnostné pásy a centrálne zamykanie. Jeho motor s dvojitým karburátorom Weber mal objem 1647 kubických centimetrov a výkon 93 koní. Výroba modelu Renault 16 sa skončila definitívne v januári 1980 a vyrobili spolu 1,85 milióna exemplárov. Gaston Juchet sa v júni 1965 stal v automobilke šéfom dizajnu, navrhol aj modely Renault 15, 17, 18, 20,25 a 30.