Nissan predstavil superľahkú stíhačku pre Le Mans
Boli sme na predstavení revolučného monopostu, ktorý v Le Mans odštartuje s číslom 0 ako vizionársky koncept budúcnosti. Prinášame detailnejšie informácie o jeho technike aj prvé dojmy testovacieho jazdca Erika Comasa.
Tento rok sa schyľuje k asi najzaujímavejším pretekom Le Mans za posledné obdobie. Po Toyote a Audi prikladá polienko do ohňa aj Nissan. Jeho netradičný monopost, vyzerajúci ako auto pre Batmana ďalšej generácie má byť revolúciou v motoristickom športe. Váži polovicu z toho čo ostatní, má polovičný výkon, ale aj odpor vzduchu a polovičnú spotrebu pneumatík aj paliva.
Revolučný je najmä koncept vozidla, ktorého vývoj mala pod palcom firma špecializujúca sa stavbu lietadiel – DeltaWing. Z jej dielne pochádza napríklad nadzvukové dopravné lietadlo Concorde. Nissan sa pridal až neskôr. Otec celého projektu a šéf vývoja Ben Bowlby sa čuduje, že s podobným konceptom pretekárskeho auta doposiaľ nikto neprišiel , resp. nedotiahol ho dokonca. „Monoposty F1 sa inšpirujú aerodynamikou lietadiel a lietadlá zase v niektorých detailoch monopostami F1“, hovorí Bowlby, ktorý vidí v inšpirácií leteckým priemyslom pri stavbe automobilov veľký potenciál do budúcnosti. „Z nášho partnerstva s Nissanom je zjavné, kam spoločnosť smeruje vo vývoji a že technológie z pretekárskych vozidiel v budúcnosti plánuje uplatniť na cestách: malú hmotnosť, vysokú účinnosť, vylepšenia súvisiace s prepĺňaním a technológiou priameho vstrekovania. Veľa ľudí si stále myslí, že takéto auto nemôže na trati fungovať. Lenže fyzika funguje relatívne jednoducho a ak by išlo o sériové auto, mohli by ste tvrdiť, že nie je navrhnuté optimálne. Lenže na pretekárskom aute si môžeme prispôsobovať pneumatiky, aerodynamiku aj rozloženie hmotnosti a to nám umožní postaviť fantastické auto. Domnievam sa, že niektoré z týchto technológií a nápadov by sa raz mohli uplatniť aj na cestách. To je dôvod, prečo Nissan urobil tento krok – je to zaujímavý smer napredovania do budúcna.
Aerodynamika v hlavnej úlohe
Monopost s netradične úzkou prednou časťou a zadnými krídlami ťaží hlavne z obrovského prítlaku. Pri teoretickej maximálnej rýchlosti 320 km/h vie Nissan DeltaWing vygenerovať prítlak až 1200 kg, ktorý vozidlu zabezpečuje priam skalopevnú stabilitu aj v rýchlych tiahlych zákrutách. Pritom súčiniteľ odporuje vzduchu jeho karosérie nie je nijak výnimočný (0,313). „Vieme sa dostať aj na hodnotu 0,19. Lenže na Le Mans, kde po dlhých rovinkách nasledujú dosť prudké zákruty, potrebujeme veľkú prítlačnú silu, aby cez ne auto prešlo čo najrýchlejšie. Ak máte dostatočnú prítlačnú silu, kompenzujete tým horší súčiniteľ aerodynamického odporu. Čiže my sme hľadali rovnováhu – dosiahnuť čo najnižší aerodynamický odpor na rovných úsekoch okruhu a maximálny potenciál v zákrutách.
Okrem toho sme museli rešpektovať aj predpisy. Počas pretekov potrebujeme byť v zákrutách rovnako rýchli, ako vozidlá kategórii LMP1 a LMP2“, z dôvodu aby sme ich nebrzdili a neohrozovali. Bolo by totiž frustrujúce, keby na rovinkách sme boli rýchli a v zákrutách by nás potom všetci predbehli“, povedal Bowlby a pokračoval. „Nie všetky aerodynamické prvky sú fixné. Budeme využívať technológiu redukovania prítlačnej sily DRS. To znamená, že môžeme zmenšiť prítlačný efekt na rovinkách, aby sme šetrili palivo a v zákrutách ho zasa zväčšiť“. Ide o jednoduché, a pritom veľmi stabilné nastaviteľné aerodynamické zariadenie, akúsi klapku, ktorá znižuje prítlak ak ho nie je treba.
Polovičné auto vo všetkom
Ďalšou unikátnou vlastnosťou Nissanu DeltaWing je takmer polovičná hmotnosť v porovnaní s klasickými monopostami katégorie LMP1. Napríklad Audi R18 e-tron quattro váži 900 kg, zatiaľ čo Nissan len 475 kg. Vďaka tomu spotrebuje o polovicu menej paliva, no má aj výrazne menšiu nádrž (40 l vs. 75 l – LMP1). Vozidlo poháňa malý a ľahký zážihový štvorvalec 1.6 Turbo z Nissanu Juke, ktorý po úpravách dosahuje výkon 221 kW/300 k pri 7500 1/min. Materiály, z ktorých je auto postavené nie sú v tejto brandži ničím výnimočné. „Z hľadiska konštrukcie je auto dosť konvenčné. Pri jeho navrhovaní sme, samozrejme, používali rôzne zaujímavé materiály, ale v tejto fáze, keď začíname s testovaním, už má tradičný monokok z uhlíkových vlákien aj všetko ostatné v duchu aktuálnych predpisov FIA, týkajúcich sa nárazových testov, bezpečnosti a tak ďalej. Vpredu sa teda nachádza priestor nevyhnutný na prežitie pilota, špeciálny modul zavesenia predných kolies i deformačná zóna a toto všetko zakrýva uhlíkový kompozit. Zadná časť pozostáva z priestorového rámu vyrobeného z ľahkých oceľových rúrok.
Motor je uložený špecifickým spôsobom v gumených silentblokoch, aby nespôsoboval žiadne krútenie. Takže jeho vibrácie nepôsobia na iné komponenty, čo zvyšuje ich životnosť“, pokračuje Bowlby. Pneumatiky pre monopost vyvinula podľa špeciálnych požiadaviek firma Michelin. „Pneumatiky boli konfigurované kvôli optimálnemu rozloženiu hmotnosti auta. Predné sú veľmi úzke, pretože nepotrebujeme veľkú kontaktnú plochu s povrchom. Na kolesách prednej nápravy totiž spočíva iba 27,5 % hmotnosti celého vozidla, čiže na každé koleso je to zhruba 14 %, kým vzadu oveľa viac. Zadné pneumatiky majú omnoho väčšiu kapacitu, lebo musia znášať väčšinu namáhania a síl, ktoré na ne pôsobia pri prejazde zákrutami a súčasne prenášajú všetok výkon na trať. Vzadu máme 15-palcové disky, ktoré sú menšie, než sa dnes bežne používajú a šírka zadných pneumatík je 31 centimetrov. Predné sú široké iba 10 centimetrov, čo je trikrát menej. A prečo sme vpredu použili dve úzke pneumatiky, hoci sme tam mohli osadiť jednu širokú?
Z viacerých dôvodov. V prvom rade sme chceli mať auto a nie motorku a dve kolesá sú lepšie rozhodnutie aj z dôvodu prípadného defektu. Keď o jedno prídeme, stále máme druhé, s ktorým môžeme minimálne dôjsť do cieľa alebo určitý nevyhnutný čas ďalej jazdiť.
„Pri zrýchlení v priamom smere je to najstabilnejšie auto aké som doposiaľ jazdil“
Vývoj konkrétneho auta trval 9 mesiacov, ale Ben sa myšlienkou konceptu takého auta zaoberá už 3 a pol roka. Stavba auta sa realizovala v kalifornskej fabrike Nissanu, kam sa presťahoval celý tím. Nissan im tam vytvoril špeciálne pracovisko, kde sa do projektu zapojilo okolo 100 ľudí, ktorí chlapcom z DeltaWing významne pomohli. Prvé ostré testy reálneho prototypu sú naplánované na budúci týždeň v Sebringu, kde chcú prvýkrát vyskúšať aj správanie auta na vode.
Doposiaľ sa testovalo len na suchu a testovací jazdec Erik Comas je s priebehom prvých ostrých skúšok veľmi spokojný. Erik považuje koncept tohto mimoriadne úsporného pretekárskeho auta za rovnako revolučný ako keď v šesťdesiatich rokoch začali všetci presúvať motor z prednej časti auta do zadnej. „Je to výnimočné auto z pohľadu aerodynamiky aj energetickej úspornosti. Mnohí sa ma pýtali, ako môže takéto niečo fungovať na ceste, a ono funguje. Je trochu zvláštny pocit sedieť vzadu a nevidieť predné kolesá. Na ceste sa správa ako každé iné pretekárske auto. Je veľmi stabilné v rýchlych tiahlych zákrutách, asi najstabilnejšie auto aké som kedy jazdil a precízne vo vedení stopy pri zmenách smeru“ , hovorí Comas. „Jedinou jeho slabou stránkou sú prudké a pomalé zákruty, v ktorých je trochu nemotorný, ale také v Le Mans nenájdete. Navyše koncept sa ešte stále vyvíja.
Projekt 56
Naostro sa Nissan DeltaWing predvedie až priamo v Le Mans, kde odštartuje mimo poradia ako pretekársky experiment, alebo vízia. Súperiť však chce s najrýchlejšími monopostami kategórie LMP1 a LMP2. Vyrážať bude na trať bude z garáže 56, preto ten názov „projekt 56“. Posádka bude zložená z troch členov. Potvrdení sú zatiaľ len dvaja – Marino Franchitti a Michael Krumm.