+23

Muž, ktorý dal karburátorom meno

Edoardo Weber založil v Boloni firmu, ktorá sa preslávila po celom svete. Kto chcel dostať z motora najväčší výkon, potreboval karburátor značky Weber.

Hoci bol Edoardo Talian, narodil sa v Turíne 29. novembra 1889, meno má po otcovi nemecké. Otec totiž pochádzal zo Švajčiarska a zaoberal sa výrobou textilných strojov. Región Piemont bol začiatkom dvadsiateho storočia poľnohospodárskou oblasťou, ale Edoardo zdedil po otcovi a dedovi cit pre techniku a motory. V roku 1904 vyštudoval vysokú technickú školu a pracoval pre automobilku Fiat, vo fabrike kontroloval kvalitu motorov. Aj počas prvej svetovej vojny pôsobil ako špecialista na motory, po vojne bol predajcom a majiteľom servisu Fiat v Boloni. Slabiny motorov Fiat nepoznal nikto lepšie, ako Edoardo. Po vojne bol nedostatok benzínu a v móde bolo prispôsobovanie motorov na spaľovanie leteckého petroleja. V júni 1920 na okruhu Mugello štartoval mladý Enzo Ferrari (1898 – 1998) na aute značky Isotta Fraschini a Edoardo Weber sa osobne presvedčil. že najväčšou slabinou pretekárskych motorov je príprava zmesi. V roku 1923 zložil v Boloni s tromi spoločníkmi Italian Factory Weber Carburetors. Sídlo firmy bolo najprv na Viale Masini, neskôr na Via Cairoli. Weber majstrovsky zvládol tlakové odlievanie zmesí ľahkých kovov a ponúkal široký sortiment. Karburátory sa dali ľahko čistiť, lebo v benzíne bolo v tých časoch veľa nečistôt, mali sýtič, aby sa ľahko štartoval aj studený motor. Obrovskú popularitu si získal karburátor Weber u taxikárov, ktorí si ho montovali na Fiat 501 a výrazne im klesla spotreba. Vo firme pribúdali zamestnanci, skromná blondína Anna sa stala Edoardovou oddanou manželkou. V Cremone 28.septembra 1929 dosiahol pretekár Mario Umberto Borzacchini (1898 – 1933) na automobile Maserati Typo V4 Sedici Cilindri svetový rýchlostný rekord 247, 933 km/h. Maserati malo šestnásťvalcový motor s dvojitým rootsovým kompresorom a, samozrejme, dvojitý karburátor značky Weber. Všetky tradičné talianske automobilky, Ferrari, Maserati, Alfa Romeo už používali iba karburátory z Bolone. V roku 1937 mal Edoardo Weber vo vrecku zmluvu, že bude výhradným dodávateľom karburátorov pre automobilku Fiat. Bolo treba postaviť nový závod. Na Via del Timavo 28 v Boloni slávnostne otvorili novú fabriku 21. apríla 1940. Biela funkcionalistická budova ponúkla prácu štyristo zamestnancom. V ťažkých časoch vojny sa Weber staral o zamestnancov najlepšie, ako mohol. V závode bola kuchyňa a jedáleň, ambulancia so zdravotnou starostlivosťou, na poli vedľa pestovali zeleninu, ktorú si pracovníci brali domov. Nechýbal ani vtedy nevyhnutný protilietadlový kryt. Po jeseni 1943, keď Nemci oslobodili Mussoliniho, vzniklo reálne nebezpečenstvo, že zariadenie továrne odvezú do Nemecka. Edoardo Weber bol rozhodnutý fabriku brániť. Stihol veľkú časť strojov presťahovať do automobilky Alfa Romeo v Miláne, kde sa dokonca darila aj výroba. Nemcom nakoniec ostali priestory fabriky v Boloni iba ako parkovisko. V apríli 1945 mesto oslobodili spojenci na čele a Američanmi, vojna sa skončila, Mussolini bol mŕtvy. Tri týždne po oslobodení 17. mája 1945 prišli po Edoarda domov traja muži v civile a pod zámienkou, že si potrebujú čosi overiť o zamestnancoch vylákali 55-ročného inžiniera oceneného mnohými oceneniami za prácu, z domu. Odvtedy ho nikto nevidel... S veľkou pravdepodobnosťou, podobne ako stovky Bolončanov, ho krvilační samozvaní revanšisti zastrelili v lese. Po vojne sa v okolí našlo mnoho masových hrobov, ale jeho telo nebolo nikdy identifikované. Jeho dvaja spoločníci pokračovali vo výrobe a v roku 1952 sa značka Weber dostala do vlastníctva automobilky Fiat. Weber však k úspechom pomohol aj značkám Porsche, BMW, Aston Martin, Gordini, Renault i VW. Od roku 1987 patrí továreň v Boloni spoločnosti Magneti Marelli, ktorá podlieha koncernu Fiat. Výroba karburátorov pomaly zanikla, od roku 1992 majú prakticky všetky motory v osobných autách viacbodové vstrekovanie. Karburátory Weber však dodnes vyrábajú v Madride a uplatnenie nachádzajú takmer výhradne v historických pretekárskych autách. Edoardo Weber má v Boloni hrobku, v ktorej však chýba jeho telo. Hrobku v rokoch 1954 až 1957 stvárnil sochár Venanzio Baccillieri (1909 – 1984). Na hrobke ja nápis z Evanjelia podľa Matúša: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu...“