+7

Hyundai Santa Fe 2.2 CRDi: Tritisíc kilometrov za štyri dni v plnom obsadení

Náš dlhodobo testovaný Hyundai Santa Fe má za sebou prvú dlhú cestu, v plnom obsadení siedmimi pasažiermi a batožinou, na ktorú ostalo miesto. Pýtate sa, ako sme sa dokázali pobaliť na štyri dni všetci siedmi aj s kočiarom do tohto auta? Čítajte ďalej a dozviete sa aj ako sa nám cestovalo, koľko nové Santa Fe v plnom obsadení spotrebuje a ďalšie praktické poznatky.

Na začiatku bola výzva, zvládnuť 4-dňový výlet do Toskánska so Santa Fe bez strešného boxu, pri využití iba zostávajúceho priestoru, ktorý po vytiahnutí tretieho radu sedadiel vzadu ostal. Priznám sa, že aj mňa najprv po nahliadnutí do kufra za tretím radom sedadiel trochu oblial pot, že čo som si to vymyslel. Z minulosti som však vedel, že Santa Fe a predovšetkým Grand Santa Fe, ktoré riešením vnútorného priestoru nová generácia veľmi pripomína, bolo vnútri veľmi dobre riešené a veľa batožiny dokázala zhltnúť samotná kabína. Predovšetkým oblasť tretieho radu sedadiel, kde deti viete obložiť mäkkými vecami, ktoré im potom poslúžia ako operadlo, vankúšik, teda akékoľvek bydielko, na ktoré sa dá zvaliť. Zároveň ale hľadáte každý možný centimeter vnútorného priestoru, ktorý by sa dal niečím zaplniť, nejako prakticky využiť, aby ste najmä odrastenejším deťom uchránili miesto pre nohy.

Úplne na začiatku som im dal preto za úlohu zamyslieť sa nad tým, koľko vecí budú reálne potrebovať na štyri dni. Aby som im to trochu uľahčil, povedal som, že akceptujem spodné prádlo na každý deň, pár tričiek, pyžamo samozrejme, nohavice na výmenu s tým v čom budú cestovať a každý má povolený jeden pár topánok.

Najlepšie univerzálnych, v ktorých sa dá chodiť aj za dažďa. Teda okrem prezúvok, keďže bývanie sme mali objednané na spôsob agro turistiky (ako to Taliani nazývajú), teda apartmán v domčeku uprostred viníc. Priznám sa, že deti nakoniec zvládli balenie lepšie než my dospelí, a už toto bolo pre nich prvé dobrodružstvo na našom spoločnom výlete. Prezúvky a nejaké pršiplášte s dáždnikmi som napchal do schránky v podlahe pri nakladacej hrane. Keďže náš klasický veľký kočiar sa do kufra nevmestil a nosič by zabral priveľa miesta, rozhodli sme sa pre úspornú verziu kočiaru - tzv. „golfové palice“. Na kočiar prišla veľká spoločná taška s oblečením. Samozrejme všetko sme balili do mäkkých tašiek a ruksakov, aby sa veci dali tvarovo prispôsobovať, teda mačkať... Na tašku prišli bundy, nejaké drobnosti a kufor bol plný. Zvyšok vecí si deti vzali k sebe, pričom pár drobností ako batoh s počítačom a iné vyplnili priestor pod nohami juniora, ktorý sedáva dvihnutý v sedačke a preto nepotrebuje priestor pod sebou. Ďalším logistickým orieškom bol zasadací poriadok, aby sa každý pasažier počas minimálne 10-hodinovej cesty cítil pohodlne. Najmladšieho juniora sme umiestnili do stredu tretieho radu. Dve krajné sedadlá ostali pre naše dlhonohé najstaršie dcéry, pričom detská sedačka sa do stredu dala uchytiť tak rozumne, že vôbec neblokovala odsúvateľné pravé krajné sedadlo, cez ktoré sa nastupuje do tretieho radu. Neviem či to majú Kórejci tak dokonalo vymerané, ale tento detail ma veľmi potešil. No a do tretieho radu sme usadili dvoch mladších na podsedákoch, ktorí tam mali svoje kráľovstvo.

Veľa ľudí sa ma v poslednom období pýta, či v treťom rade nie je pri dlhej ceste zima, prípadne prehnane vysoká úroveň vnútorného hluku. Pokiaľ ide o hluk, osobne som vzadu ešte necestoval, ale ako rodič úroveň odhlučnenia kabíny posudzujem hlavne podľa toho ako ma počujú deti z tretieho radu pri komunikácii a akú hlasitosť si vyžaduje prehrávanie rozprávok. A po tejto stránke je to podľa mňa v poriadku, na úrovni ostatnej konkurencie - teda Škoda Kodiaq, Volkswagen Tiguan Allspace a pod. Dostatočne je postarané aj o tepelnú pohodu zadných pasažierov, keďže na podlahe pod sedadlami druhého radu sú smerom dozadu vyvedené na každej strane veľké výduchy, kapacitne dostatočné pre oboch zadných pasažierov a nechýbajú ani prídavné vetráky v bočných stenách. Teplota aj intenzita ventilácie v treťom rade sa dá samostatne regulovať, či už priamo v zadnej časti alebo z miesta vodiča. Keď je už ale reč o pohodlí cestovania a priestorových podmienkach, trochu menej spokojný som bol s miestom pre spolujazdca. Pradoxne, aby mal spolujazdec rovnaký pocit priestorového komfortu ako vodič, musí byť posunutý trochu ďalej od plaubnej dosky, pretože jej tvar ho obmedzuje v priestore pre kolená. Toto má podstatne lepšie riešené napríklad nová Honda CR-V, alebo Mazda CX-5. Na druhej strane, ale čo sa týka tvarovania sedadiel a komfortu sedenia ako takého, Hyundai nemá v tejto cenovej kategórii konkurenciu. Predné sedačky sú jednoducho skvelé, či už na dlhé sedenie alebo spanie po ceste. V našom prípade majú veľký podiel na pohodovom, až relaxačnom hltaní dlhých kilometrov. K dokonalosti im chýba už len masážna funkcia.

Samostatnou kapitolou na dlhých jazdách je motor, jeho dynamika a spotreba pri plnom obsadení. Naftový štvorvalec 2.2 CRDi je v podstate len upravený predchodca, ktorý aby spĺňal aktuálne emisné limity, musí si pomáhať vstrekovaním močoviny. Koľko močoviny spotrebuje v priemere, na koľko kilometrov momentálne sledujem a v niektorom z ďalších dielov sa dozviete výsledok. Výkonovo sa agregát nezmenil. Stále disponuje hodnotou 147 kW/ 200 k, čo je dostatočná porcia pre tak veľké SUV. Dôležitá zmena ale nastala v kultúre chodu motora a hlavne v prevodovke, a tým pádom aj v spotrebe. Motor je o poznanie tichší, čo si užívam najmä pri studených ranných štartoch. Nová 8-stupňová automatická prevodovka z vlastnej dielne Hyudai radí v porovnaní s predchádzajúcim 6-stupňovým automatom predovšetkým hladšie, jemnejšie a lepšie sa vie prispôsobiť jazdnému štýlu vodiča. Zo šoférskeho hľadiska je prevodovka jednou z najpríjemnejších zmien na novom Santa Fe, ktorá sa pozitívne prejavuje aj na spotrebe. Na ceste do Talianska a späť, teda prevažne v diaľničnom tempe si naše plne naložené Santa Fe z nádrže odpilo 7,5 l resp. 7,8 l nafty na 100 km (kontrola dotankovaním), čo je o pol litra až liter menej v porovnaní s predchodcom. V meste pri krátkych trasách spotrebuje 8,5 l/100 km.

Čo sa naladenia podvozka týka, na priečnym nerovnostiach cítiť, že pruženie je plavnejšie, pohodlnejšie v porovnaní s predchodcom, ale v zákrutách príkladne stráži stabilitu karosérie a isté vedenie stopy. Obrovská istota ide najmä od zadnej nápravy pri plnom zaťažení. Aj s plne naloženým autom sa dá krásne oprieť do podvozka v rýchlych tiahlych zákrutách, bez dodatočného vlnenia. Riadenie je ľahké, ale dostatočne presné. Veľké SUV pohotovo reaguje každé zatočenie volantu. Spoza volantu si vôbec neuvedomujete, že ovládate taký kolos.

Pri hltaní dlhých kilometrov sú neoceniteľným pomocníkom asistenčné systémy, ktorými Hyundai nielen dobehol, ale v detailoch už aj predbehol konkurenciu. V podstate využíva rovnaké radary a senzory ako konkurencia, len sa z nich snaží prídavnými softwarmi vyťažiť viac funkcii. Veľmi chválim systémy sledujúce okolie auta - nielen mŕtvy uhol, ale pohyb cyklistov a dokonca chodcov za autom. Výborný je systém bezpečného vystupovania z auta, či vedenie auta v jazdnom pruhu na diaľnici v kombinácii s adaptívnym tempomatom. Veľmi oceňujem aj dômyselne prepracovaný kamerový systém, ktorý vie zobraziť detaily jednotlivých kolies. Už som ho využil nespočetne veľa krát. Pri vychádzaní z brány (predná širokouhlá kamera), pri parkovaní k obrubníku, ale aj v umyvárke, kde sa dá ľahko poškodiť disk o vodiace koľajnice.

Súvisiace články

• Dacia Duster, Renault 5 aj Citroen C3 vo finále Európske auto roka 
• Nový Hyundai IONIQ 9 pred svetovou premiérou
• Hyundai Inster je najdostupnejší elektromobil značky. Poznáme ceny na slovenskom trhu
• Hyundai Inster Cross: Malý crossover s dobrodružným charakterom