Zaujímavosti
História automobilov a ich značiek, úpravy, technické poradenstvo a niečo pre fanúšikov kvalitnej fotografie.
História automobilky BMW: Prvý bavorák má 90 rokov
Slávne tradičné automobilky mali v začiatkoch podobnú históriu. Mnohé japonské automobilky začínali ako továrne na textilné stroje, európske obyčajne vychádzali z leteckej výroby alebo z motocyklovej.
V dejinách mníchovskej továrne nájdeme obidva smery. Prvý sériový motocykel BMW R32 vznikol pred deväťdesiatimi rokmi, história značky je však ešte bohatšia a staršia. Tie najhlbšie korene motorizmu sú nesporne spojené s vynálezcami spaľovacích motorov. A práve syn vynálezcu benzínového motora Gustav Otto , pilot a priekopník letectva, založil už v roku 1911 na okraji mníchovského letiska Ottove lietadlové závody. V roku 1913 mu prišla konkurencia, ďalší aviatik Karl Rapp založil výrobňu lietadiel neďaleko. Po finančných ťažkostiach sa nakoniec obe firmy v roku 1916 ocitli v rukách jedného človeka menom Franz Josef Popp. V roku 1917 novú firmu pomenoval Bayerische Motoren Werke GmbH teda BMW, so sídlom v Ottovej bývalej továrni. Franz Josef Popp sa narodil vo Viedni a keď mal pätnásť rokov, presťahoval sa do Brna. Tam vyštudoval gymnázium i technickú univerzitu. Ďalším dôležitým mužom v BMW bol Max Friz, veľmi zručný konštruktér motorov, najprv leteckých a potom aj motocyklových a automobilových. Skonštruoval napríklad dvanásťvalcový motor, s ktorým v roku 1919 testovací pilot Zeno Diemer dosiahol výškový rekord 9760 metrov, bez pretlakovej kabíny a bez kyslíkového prístroja. Krátko po tom, však povojnová zmluva zakázala Nemecku vlastniť letecké bojové sily. Keď sa opäť smelo lietať, motory BMW boli na špičke. V roku 1927 lietadlá s motormi BMW prekonali 29 svetových rekordov.
Od roku 1919 však hľadali v BMW aj iný výrobný program a Friz vymýšľal stacionárne motory pre priemysel. Prišlo aj na motocykle, ktoré Max Friz údajne nemal rád. Aby si uľahčil robotu, vložil v roku 1920 do motocyklového rámu vzduchom chladený motor typu boxer s objemom 486 kubíkov, vtedy ešte pozdĺžne, a vznikol prvý motocykel zvaný Helios. V roku 1923 sa aj keď nerád, Friz prekonal a vymyslel prvý sériový motocykel BMW R32. Mal revolučný plochý dvojvalcový vzduchom chladný motor uložený naprieč v jednom bloku so spojkou a prevodovkou s objemom 500 kubických centimetrov. Výkon motocykla bol 8,5 konskej sily. Zvláštnosťou bol aj pohon zadného kolesa hriadeľom. Táto koncepcia prežíva v BMW prakticky doteraz. Na rad prišli neskôr aj ľahšie jednovalce.
Veľkým snom Poppa však bolo vyrábať autá, po niekoľkých vlastných prototypoch v rokoch 1926 a 1927 dokonca aj na podvozku Tatra, sa rozhodol kúpiť automobilku Dixi v Eisenachu neďaleko známeho hradu Wartburg. Tu sa v tom čase vyrábali v anglickej licencii autá značky Austin Seven pomenované Dixi/Austin. Mali však riadenie na ľavej strane, batériové zapaľovania a kolesá motocyklového typu s výpletom. Rebríkový podvozok mal obe nápravy tuhé, novinkou boli bubnové brzdy na všetkých kolesách. Dva mesiace po kúpe automobilky sa autá už volali BMW Dixi a nasledovali vylepšené modely D2, D3 a D4. Mali už polovýkyvné nápravy a prívlastok Wartburg. Tieto ľahké autá vyhrali svoju triedu na Rally Monte Carlo v roku 1930. V roku 1932 prišiel do automobilky nový vedúci vývoja a pustil sa do stavby šesťvalcových motorov. Odvtedy sa začala zlatá éra predvojnových čias. Nasledoval rad modelov 320, 326, 327 , 328 s rôznymi druhmi karosérií, vrátane atraktívnych kupé a kabrioletov. Automobilku BMW neobišli ani úspechy v športe, pokorila Tourist Trophy, darilo sa im aj v Le Mans. V roku 1940 vyhral model 328 Mille Miglia najslávnejšie preteky pod rovnakým názvom.
Úžasné obdobie rozmachu však rýchlo vystriedalo obdobie druhej a zároveň najhoršej vojny v dejinách ľudstva. Automobilka na podvozkoch osobných áut vyrábala vojenské terénne autá, povestné motocykle s postrannými vozíkmi a guľometmi. BMW odkúpilo od koncernu Siemens fabriku na výrobu lietadlových motorov a opäť sa čiastočne venovalo tomu, čo bolo na začiatku. Zakladatelia a hlavní ľudia vo vedení automobilky sa však k fašizmu nehlásili. Zaplietli sa však s mocou napriek tomu, využívaním otrockej práce väzňov z Dachau vo fabrike v Allachu.
Prvé turbovrtuľové lietadlo Arado z roku 1944 malo motory BMW Jet 003. Vojna automobilku neušetrila, viac ako polovica výrobných hál v Mníchove i v Eisenachu sa premenila na ruiny. Mníchovská automobilka bola v americkej zóne, továreň v Eisenachu však v ruskej. Jej zamestnanci narýchlo po vojne zmontovali zo súčiastok pár predvojnových áut a Rusi povolili tamojšiu výrobu áut a rozhodli sa nepresťahovať automobilku na východ, ako napríklad Opel. Pod vedením zajatca a rukojemníka Alberta Siedlera sa vyrábali autá ďalej, ale pomaly sa premenovali na EMW. V roku 1955 posledná spojitosť s pôvodnou značkou zanikla.
Spoločnosť BMW začala v Mníchove opäť od nuly. Prežiť ťažké obdobie pomohla aj výroba bicyklov, kuchynského riadu a hliníkových poľnohospodárskych nástrojov. Materiál ostal po leteckej výrobe. Ešte v roku 1950 vystavovala automobilka BMW v Bruseli predvojnové modely. Nemecko však potrebovalo najmä lacnejšie autá. V roku 1950 vznikol prototyp BMW 311, malý automobil so vzduchom chladeným motocyklovým motorom a predným pohonom, ale vtedajší riaditeľ také auto nepovažoval za hodne niesť na kapote logo BMW a vývoj nepokračoval. Vývoj teda išiel smerom k luxusným autám, vznikol model 501 a 502, ktorý sa v roku 1954 zapísal do dejín, ako prvé povojnové nemecké auto s osemvalcovým motorom.
No v druhej polovici päťdesiatych rokov sa problém s chýbajúcim lacným autom opäť vynoril. V tom čase už jazdili po talianskych cestách malé vozidlá, ktoré navrhol milánsky rodák Renzo Rivolta. Nemci na tieto autá, alebo skôr autíčka kúpili v roku 1955 licenciu. Osadili ich však svojim jednovalcovým vzduchom chladeným štvortaktným motorom s rozvodom OHV, ktorý z objemu 295 kubických centimetrov ponúkal výkon 13 koní a rozhýbal auto na rýchlosť 85 km/h. Motor bol vzadu, zadné kolesá mali výrazne menší rozchod, miesta na sedenie boli iba vpredu. Iba 2850 milimetrov dlhá karoséria však nemala bočné dvere a nastupovalo sa odklápacou prednou stenou. Riešenie na dnešné pomery veľmi nebezpečné však v päťdesiatych rokoch minulého storočia neprekážalo.
Isetta stála od 2600 mariek a mala iba 360 kilogramov. Stala sa hitom doby. O dva roky na to prišla väčšia Isetta dlhá 3900 milimetrov a volala sa BMW 600. Auto malo dlhšiu karosériu a sedadlá v dvoch radoch. Do prvého radu sa ešte nastupovalo isettovsky čudne, ale sedadlá druhého radu mali svoje bočné dvere na pravej strane karosérie. Ani rýchlosť cez 100 km/h však už očakávaný úspech nepriniesla, mohla za to aj cena. BMW 600 bolo dokonca asi o 200 mariek drahšie ako VW Chrobák.
Automobilka sa po sezóne 1959 dostala do existenčných problémov. Situáciu mal zachrániť iba model BMW 700, ktorý sa práve začal vyrábať. Jeho poznávacím znamením bolo, že nemal vpredu typické ľadvinky. Motor, dvojvalcový vzduchom chladený boxer mal vzadu, v bloku so štvorstupňovou prevodovkou. Vzniklo aj kupé so zvláštnym panoramatickým zadným oknom. Takmer dvadsať tisíc predaných kusov do roku 1960 však fakticky automobilku zachránilo. Nasledovala nová éra a s ňou prišiel nový model.
Bol hviezdou autosalónu vo Frankfurte v roku 1961, mal progresívnu koncepciu s kvapalinou chladeným štvorvalcovým motorom vpredu a zadným pohonom a volal sa BMW 1500. O tri roky prišiel ešte úspešnejší nasledovník 1600 a potom ešte lepší 1800. Potom to už išlo takmer samo, nasledovali kupé CS i dizajnovo kontroverzný sedan 2000 CS. Od roku 1966 sa autá BMW definitívne stávajú snom pre tunerov a progresívnych mladých ľudí druhej polovice 60-tych rokov. Prichádza legendárna druhá generácia modelu 1600 s okrúhlymi zadnými svetlami a výkonom 85 koní. Vo výrobnom programe je až do roku 1975. Medzitým však uzrie svetlo sveta BMW 2002 turbo s dvojlitrovým motorom, s výkonom 170 koní a maximálkou 211 km/h. Píše sa však rok 1974 a výbornému autu dáva stop ropná kríza. BMW vyrobí odvtedy mnoho ďalších legendárnych modelov, v roku 1987 prichádza na trh BMW M3 prvej generácie so štvorvalcovým motorom a zakladá novú tradíciu modelov radu M.
Prvé sedany s pohonom na obe nápravy sa objavili už v roku 1980, ale nemali veľký úspech. V roku 2003 sa systém XDrive najprv dostal do trojkového radu, o dva roky neskôr do päťkového. Trendy na konci milénia neobišli ani mníchovskú automobilku, začína sa vyrábať prvé SUV X5 v roku 2004 zasa kompaktný model radu 1. Čudný vývoj motorizmu súčasnosti sa však nedá zastaviť, aj BMW teraz chystá trojvalce a predný pohon.