+46

Znamenie o zmene smeru

Spôsob zobrazovania zámeru zmeniť smer sa vyvíjal aj v Európe, Talian Alfredo Barrachini navrhol v Ríme dať svetlo do výsuvného ramena už v roku 1908. Za vynálezcu znamení o zmene smeru v našich krajoch sa považuje Jan Hanuš z Olomouca.

Začalo to šípkou na bicykel v roku 1922, ale už v roku 1929 sa objavila šípka na prednom stĺpiku na automobile Laurin a Klement 110. Šípku otáčal elektromagnet ovládaný na palubnej doske. Zariadenie dodávala firma Scintilla. Tá istá firma dodávala podobné zariadenie aj pre automobily Ford T určené na európsky trh. O pár rokov neskôr sa ujali výsuvné ramienka aj na československých autách a dodávali sa ako zvláštne vybavenie.

Po druhej svetovej vojne sa hustota dopravy začala prudko zvyšovať a bolo potrebné postupne zjednotiť pravidlá cestnej premávky v Európe. V Ženeve sa od 23. augusta do 19. septembra 1949 konala medzinárodná konferencia, kde bolo zastúpených 28 krajín a šesť krajín, medzi nimi aj komunistické Československo, tu vyslalo aspoň pozorovateľov. Už 20 decembra 1949 československá vláda uznala závery a dohody konferencie, ale prezident Klement Gottwald ich ratifikoval až v 26. septembra 1950. Vraždenie politických oponentov bolo dôležitejšie ako bezpečnosť cestnej premávky.

Jedným z bodov ženevskej konferencie bolo zavedenie blikajúcich smerových svetiel. Dohodlo sa tam aj dodržiavanie pravidla pravej ruky pri dávaní prednosti na neriadených križovatkách bez dopravných značiek. Podobne ako sme nedávno zažili boom denných svetiel, v päťdesiatych rokoch sa dali v katalógu firmy Bosch bežne nájsť smerové svetlá ako príslušenstvo na dodatočnú montáž. Automobilka Fiat zaviedla mechanické automatické vypínanie smerových svetiel po odbočení, o pár desiatok rokov prišlo do módy troj až päťnásobné zablikanie na impulz páčky.

Intenzita prerušovania svetla je stanovená na 60 až 120 zabliknutí za minútu, čo je fyzikálne vyjadrené frekvenciou 1 až 2 Hz. Zaujímavosťou je, že kým v Európe sa postupne presadili oranžové smerovky, v Amerike boli dlho odporúčané vpredu s bielym svetlom a vzadu s červeným. Jedným z argumentov bola údajne lacnejšia výroba jednotných červených svetiel vzadu. Veľmi zvláštny argument v krajine, kde sa osemvalec považoval za malý motor. Ale nakoniec vedecké experimenty v 21. storočí v Amerike ukázali, že na oranžové smerové svetlá reagujú vodiči pohotovejšie. Dnes sú diódy s nízkou spotrebou elektrickej energie a s dlhou životnosťou modernou náhradou za žiarovky, medze sa dizajnérom nekladú ani v kreatívnom postupnom rozžiarení svetelných pásov.