+21

Walter Christie – geniálny konštruktér, ktorý miloval predný pohon

Na konci roka 1903 mal hotové druhé auto, ktoré určilo jeho koncepciu na roky dopredu. Ukázal ho na výstave v New Yorku v roku 1904. Za motorom bol umiestnený chladič v tvare písmena U.

V tomto období vznikla nová firma, automobilka Christie Direct Action Motor Car Company. V januári 1905 predstavila v pretekoch Ormond Beach ďalší model, štartoval s číslom 30. V lete 1905 namontoval Walter Christie dozadu naprieč ešte jeden motor, mal teda pohon štyroch kolies. So štvorkolkou chcel štartovať vo Vanderlbild Cupe na Long Islande v októbri. Pri skúške pred štartom však jedna ojnica prerazila valec a pojazdný ostal iba jeden motor. Štartované číslo 11 malo teda opäť iba jeden štvorvalcový motor s výkonom 60 koní (44 kW) a pohon predných kolies. Preteky však nedopadli dobre, Christie pre opravu zmeškal štart a chcel to dobehnúť. Trať mu však nepochopiteľne skrížil Fiat číslo 4, vychádzajúci z výmeny pneumatík. ktorý pilotoval Vincenzo Lancia. Zrážke sa nedalo zabrániť a Christieho spolujazdec Nicholas Leightner, skončil v nemocnici.

Pravdepodobne si Vincenzo Lancia vtedy dobre všimol nezávislé zavesenie predných kolies na Christieho aute, lebo o pár rokov neskôr malo talianske auto Lancia Lambda rovnaké. V roku 1907 chcel ísť americký konštruktér a pretekár na Grand Prix do Európy, potreboval však väčší výkon. Veľkoobjemový radový štvorvalec sa však naprieč medzi kolesá nezmestil, preto musel byť vidlicový. Uhol medzi radmi valcov bol 22,5 stupňa. Štvorvalec to však bol obrovský, mal objem 20 litrov, údaje o zdvihu a vŕtaní sa rozchádzajú, pravdepodobne to však bolo 184 x 184 mm. Motor mal v každom valci osem automatických nasávacích ventilov a jeden výfukový ventil s priemerom 79 mm. Motor vážil okolo 210 kg, výkon môžeme iba odhadovať, pravdepodobne to bolo okolo 100 až 130 koní. Celé auto malo 816 kilogramov, hoci maximálny limit na preteky GP bol vtedy až 1000 kg.