Zaujímavosti
História automobilov a ich značiek, úpravy, technické poradenstvo a niečo pre fanúšikov kvalitnej fotografie.
Škoda 440 má 65 rokov, všetci ju volali Spartak
Prototyp nového auta mal byť hotový do 19. decembra 1953, vtedy mal totiž narodeniny prezident Československa Antonín Zápotocký (1884 – 1957).
Pomohol zázrak, ale aj práca počas sobôt a nedieľ a naozaj bol prvý prototyp označený Spartak o štvrtej hodine ráno 19. 12. 1953 hotový. Prezidenta oslavujúceho šesťdesiate deviate narodeniny však auto vôbec nezaujímalo, dva dni na to Spartak našťastie príjemne prekvapil ministra strojárstva, bývalého futbalového brankára a sústružníka, Karola Poláčka (1913 – 1976). Zamestnanci automobilky Škoda potrebovali počuť dobré správy, boli otrávení z chaosu, ktorý vládol vo fabrike. Súdruhovia tam zaviedli nasilu výrobu Tatraplanu, ktorá bola vzápätí zrušená. Prvý prototyp Spartaka bol postavený na skrátenom podvozku Škody 1102, motor s blokom odlievaným z hliníkovej zliatiny do pieskovej formy, s liatinovou hlavou a ventilovým rozvodom OHV, bol uložený bližšie nad prednú nápravu. So zdvihom 75 milimetrov a vŕtaním 65 milimetrov mal objem 995 kubických centimetrov a výkon 31 koní (23 kW). Na oboch nápravách bolo naprieč uložené listové pero. Karoséria mala ešte drevený rám, zadná kapota sa otvárala až k nárazníku a volant pochádzal z Tatraplanu. Palivová nádrž bola umiestnená nad motorom pred deliacou stenou kabíny. Prvý prototyp mal registračné číslo Č – MB 063. Skúšali sa dva stále prevody, s dlhším 4,78 dosiahol Spartak maximálnu rýchlosť 104 km/h, pri rýchlosti 60 km/h spotreboval 6,6 litra benzínu na 100 kilometrov a pri rýchlosti 80 km/h 8,2 litra. Na jar 1954 sa spustila výroba ďalších prototypov, bolo ich spolu 25, mali stále ešte drevené rámy karosérie. Posledných päť však malo motor s vŕtaním 68 milimetrov a objemom 1089 kubických centimetrov, teda taký, ako malo neskôr sériové auto. Jeden luxusný exemplár mal meno Orlík. K prototypom sa vyjadrovali odborníci a nakoniec bola oficiálne povolená sériová výroba 20. júla 1954. Prototyp v definitívnej podobe s celokovovou karosériou vyrobený podľa novej dokumentácie vyrobili v decembri 1954 a na palubnej doske mal takisto označenie Orlík, ďalšie dva prototypy mali opäť nápisy Spartak. Vo februári 1955 sa rozhodlo, že nové auto sa nebude volať Spartak, lebo hrozila kolízia s ochrannou známkou na holandské motocykle Sparta. Nová Škoda dostala tradičné číselné označenie 440, ktoré znamenalo štvorvalcový motor a približný výkon 40 koní. Ľudia si však na pomenovanie Spartak zvykli a používa sa dodnes. Sériová výroba sa rozbiehala veľmi pomaly. Leto v roku 1955 bolo v Mladej Boleslave rušné. Časť mechanickej dielne, kde sa vyrábali motory do modelu Sedan bolo treba prestavať na zvarovňu nových karosérií. Za desať dní bolo treba presťahovať 300 obrábacích strojov a nainštalovať zváračky. Nová zvarovňa mala päť menších liniek na ktorých vznikali zvlášť strecha, predná podlaha, predná i zadná časť karosérie a dvere. Linky boli kolmé na hlavnú, kde sa zvarili dielce spolu do kompletnej karosérie.
Tento Spartak je exponátom v múzeu Škoda v Mladej Boleslave.
Už v apríli 1955 bola stanovená cena 27 450 korún československých. Bolo to veľmi veľa peňazí, veď priemerný plat nebol vyšší ako 800 korún. Okrem toho sa Spartak dal kúpiť iba na poukaz, ktorý vydával okresný výbor komunistickej strany… Konečne v októbri 1955 prišli prvé Spartaky do predaja, pre vyvolených, ktorí mali poukazy už od leta. Ale boli sklamaní. Dostali prevedenie Standard, ktoré malo smaltované nárazníky, masku i puklice kolies. Chróm bol iba na rámčekoch okolo svetiel. Autá mali iba jeden stierač, chýbalo kúrenie i zadné tlmiče pruženia. Od novembra sa však predávali autá s bežným vybavením, nechýbal chróm, kúrenie, tlmiče ani stierače, dokonca pred vodičom bola sklápateľná slnečná clona. Nakoniec do októbrových áut vybavenie zadarmo zákazníkom domontovali...
Charlotte Sheffieldová navštívila Mladú Boleslav v októbri 1957.
Zahraničnú premiéru mal Spartak v septembri 1955 na autosalóne vo Frankfurte. V októbri bol autosalón v Paríži, ale tam z nepochopiteľných príčin Spartak v stánku Škoda chýbal. V roku 1955 zmontovali v Mladej Boleslave iba tisíc exemplárov, o rok neskôr už vyše 18-tisíc, z toho 11-tisíc na export. Najviac, až 2,5-tisíc kusov, putovalo do Fínska.
Herečka Milena Dvorská pózovala pri novom aute fotografovi Vilémovi Heckelovi.