Thumb 1a1 Thumb 1a1 300x225 Thumb 6a1 Thumb 2a2 650x345 Thumb 50246 large 7a Thumb 50228 large 33333a 1024x597 conti wc8s sk Thumb 50227 large 6a1 Thumb 50226 large 5a1 Thumb 50225 large 4a1 Thumb 50224 large 3a2 Thumb 50223 large 2a2 Thumb 50222 large 1a1

Rumuni sa naťahujú o značku ARO. Pokusy oživiť ju, zlyhali

ARO patrilo medzi najvýznamnejšie podniky v Rumunsku. Doplatilo však na nešťastnú privatizáciu a neskôr na krízu.

Priemyselná zóna pri meste Campulung, 160 kilometrov severozápadne od Bukurešti, takmer zíva prázdnotou. Na ploche s rozlohou približne 100.000 metrov štvorcových pôsobí len niekoľko firiem, zväčša vyrábajúcich diely pre automobilový priemysel. Polovica areálu je prázdna.

Mesto s 25-percentnou nezamestnanosťou dnes iba spomína na ruch, ktorý sprevádzal niekdajšiu produkciu automobilov a dával väčšine miestnych živobytie.

Rumunská značka ARO (Auto Romania) bola špecialistom na výrobu terénnych vozidiel. Vznikla v roku 1957 a v časoch najväčšej slávy svoje výrobky exportovala až do 110 krajín sveta.

ARO – podobne ako väčšina ostatných automobiliek v postsovietskych krajinách – doplatilo na ťažké deväťdesiate roky minulého storočia. Otvorené hranice dovolili Rumunom porozhliadnuť sa po výrobkoch západnej produkcie. Síce odolné, ale zastarané vozidlá im nemohli konkurovať doma, ani v zahraničí.

Štátnu automobilku pred neslávnym koncom napokon nezachránila ani spolupráca s Peugeotom, Renaultom a modernizácia techniky.

V roku 2003 rumunská vláda predala 68,7-percentný podiel v značke spoločnosti Cross Lander. Tá sa zaviazala preinvestovať dva milióny amerických dolárov, k čomu ale nedošlo. Namiesto toho bola produkcia utlmená a výrobné zariadenia rozpredané. Štát síce následne vyhral súd a získal ARO späť pevne do svojich rúk, na obnovenie výroby mu ale chýbali peniaze.

Značka ARO sa v rumunských médiách objavila opäť v roku 2007. Nicolae Ratiu, syn popredného rumunského politika Iona Ratiu, vtedy odhodlane vyhlásil, že jeho spoločnosť Landmark Management získala všetky práva na názov ARO i priemyselný areál pri Campulungu.

Veľkolepé plány vychádzali z predbežných dohôd so zahraničnými investormi z Číny a Indie. Zámer spustiť do konca roku 2008 výrobu modernizovaných terénnych áut, však nevyšiel. Ratiu sa odvolal na finančnú krízu. Pri Campulungu bola obnovená aspoň výroba náhradných dielov pre staré modely ARO a zároveň produkcia komponentov pre značku Dacia.

S odstupom času je Nicolae Ratiu stále odhodlaný vzkriesiť ARO. Priznáva však, že bude potrebovať zázrak. „Po vzniku Dacie Duster sa nám podstatne zmenšil manévrovací priestor, lebo zákazníci túžiaci po lacnom terénnom aute sú tým pádom uspokojení. Každopádne sme pripravení jednať s každým, kto má záujem investovať do takéhoto projektu,“ povedal Ratiu pre rumunský list Ziarul Financiar.

Koncom minulého roka bola značka ARO dokonca jedným z hesiel predvolebnej kampane v Rumunsku. Bývalý prefekt Gheorghe Davidescu a podnikateľ Constantin Dârza si zaregistrovali obchodnú značku ARO GO s údajným cieľom oživiť zašlú slávu automobilky.

„Naším mottom je jednoduché auto, moderné, efektívne a cenovo dostupné. Chceme, aby nestálo viac ako 10.000 eur. Bude to dodávka spadajúca do kategórie do 3,5 tony a s objemom motora nie väčším ako 2.500 cm3. Naši roľníci a hospodári nemajú čím voziť seno a drevo. Ak auto nebudeme vyrábať priamo v Campulungu, tak niekde inde v Rumunsku,“ zaznelo vtedy na tlačovej konferencii.

Boli to slová povedané takpovediac do vetra, lebo po voľbách ruch okolo projektu utíchol. Z júlovej premiéry prvého prototypu nového úžitkového vozidla Aro 3.20 napokon nebolo nič.

„Títo ľudia ma osobne nikdy nekontaktovali a ich plány nepoznám. Boli snahy, získať odo mňa ochrannú známku ARO, ale to som zamietol,“ povedal Nicola Ratiu.

A tak priaznivci terénnych áut si mesto Campulung naďalej spájajú iba s populárnymi pretekmi off-roadov, ktoré sa tu pravidelne konajú. Nie priamo s ich výrobou.