+20

Rely legenda Igor Drotár hodnotí zadné nápravy Octavie (odomknuté)

Angažovali sme profesionálneho rely jazdca, prešli rôzne typy slovenských ciest a na improvizovanej rýchlostnej skúške sme zisťovali, ako jazdí nová Octavia s dvomi odlišnými typmi zadných náprav.

Škoda Octavia sa v tretej generácii odklonila od pôvodného konceptu dostupného auta s nadpriemerne veľkým kufrom. Túto úlohu po nej medzičasom prebral Rapid a Octavia mohla postúpiť o stupienok vyššie. V niektorých ohľadoch si dokonca trúfa konkurovať zástupcom strednej triedy (aj cenou) a už na prvý pohľad pôsobí reprezentatívnejším dojmom. Tím dizajnérov vedený Jozefom Kabaňom navrhol konzervatívne, ale napriek tomu celkom efektné tvary. Akurát nás trochu sklamalo, že Octavie v strednej a najvyššej výbave od seba navonok nerozlíšite. Špičkovému variantu Elegance by podľa nás nejaká chrómovaná ozdoba iba prospela.

Skrátka búcha…

Pehou na kráse českej novinky je vlečená zadná náprava s torznou priečkou, montovaná do drvivej väčšiny verzií. Potenciálnych zákazníkov dráždi fakt, že predtým mala Octavia sofistikovanejšiu viacprvkovú zadnú nápravu v kombinácii so všetkými motorizáciami, no dnes sa musí uspokojiť s jednoduchším riešením. Pokrokovejší multilink má zatiaľ iba variant s motorom 1.8 TSI. Škoda obhajuje vlečené ramená a torznú priečku hlavne ich nižšou hmotnosťou.

Každému je však jasné, že ide najmä o snahu ušetriť, hoci kvitujeme, že jednoduchá zadná náprava je z hľadiska budúcej údržby prijateľnejšia. Dve Octavie s rozdielnymi zadnými nápravami, ale rovnako veľkými kolesami (225/45 R17) prešli cez tisíc kilometrov na najrôznejších typoch ciest až k veľkému finále. Torzná priečka dá v slovenských podmienkach o sebe vedieť prakticky okamžite. V interiéri béžovej Octavie 1.6 TDI (77 kW/105 k) bolo počuť typické buchotanie vychádzajúce od zadných kolies pri prejazde cez akýkoľvek neduh našich ciest. Na krátkych priečnych nerovnostiach si auto s prázdnym kufrom aj rado odskočilo. To je trochu škoda, lebo inak musíme Octavii vystrúhať poklonu za to, ako napriek ťažkému naftovému motoru odoláva nedotáčavosti a poslušne reaguje na pokyny volantom. Úseky, na ktorých béžová škodovka buchotala o dušu, prešiel modrý variant 1.8 TSI bez zaváhania a zadné kolesá kopírovali stopu predných. Napriek tomu nebola posádka vo vnútri úplne akusticky izolovaná od diania na ceste. Predchodca mal podľa našich subjektívnych dojmov lepšie odhlučnený podvozok, predovšetkým zadnú nápravu.

…ale Drotárovi sa páči

Potom prišlo finále a s ním veľký obrat. Improvizovaná rýchlostná skúška neďaleko Prešova a za volantom oboch áut niekoľkonásobný majster Slovenska v automobilových súťažiach Igor Drotár. Octavie nijak nešetril, no zároveň mal na pamäti, že ide o sériové autá s nevypínateľným stabilizačným systémom. „Autá sme skúšali v trochu extrémnejšom režime, na aký nie sú určené. Prvé kilometre som absolvoval s naftovou Octaviou a teda s jednoduchou zadnou nápravou. Vo vysokých rýchlostiach kolesá pekne kopírovali terén a doslova som vedel, čo od nich môžem očakávať. Získal som pocit, že s týmto autom sa dá ísť ešte rýchlejšie než to dovolí turbodiesel 1.6 TDI.

Potom sme si autá vystriedali a na moje prekvapenie bola viacprvková zadná náprava v extrémnych situáciách nervóznejšia a menej vyspytateľná. Viac som musel korigovať smer a dalo by sa povedať, že auto bolo až pretáčavé. Viacprvková zadná náprava funguje dobre na to, na čo bola vymyslená. Vodičovi i posádke dopraje pri jazde pohodlie, lebo pri bežných rýchlostiach lepšie tlmí nerovnosti a je tichšia. Ako sa však ukázalo, v kombinácii vysokej rýchlosti a rozbitého povrchu vozovky je prekvapivo ľahšie ovládateľná verzia vybavená vlečenými ramenami a torznou priečkou,“ zhodnotil Igor Drotár.

Benzínu sedí automat

Pochváliť musíme benzínový turbomotor, ktorý si po úpravách polepšil na výkon 132 kW (180 k) a je naozaj výborne zladený so sedemstupňovou dvojspojkovou prevodovkou DSG. Tej ostalo typické cuknutie pri rozjazde, inak však radí lahodne jemne a rýchlo. Relatívne veľká Octavia s najsilnejším agregátom pod kapotou dokázala v priemere jazdiť za sedem litrov benzínu. Turbodiesel 1.6 TDI je tradičnou voľbou rozumu. Jeho 77 kW (105 k) si s 1.305 kilogramov vážiacou Octaviou dokáže poradiť, akurát kvôli dlhým prevodom a len päťstupňovej manuálnej prevodovke pôsobí ťažkopádnym dojmom. Prakticky v akýchkoľvek podmienkach však vie jazdiť so spotrebou do 6 l/100 km.

Škoda Octavia si aj v tretej generácii zachovala päťdverovú karosériu typu liftback s masívnym vekom kufra, s ktorým sa napriek jeho veľkosti ľahko manipuluje. Výrazný nárast rozmerov sa postaral o to, že veľký je nielen kufor, ale aj priestor pre posádku. To doteraz – hlavne v prípade pasažierov sediacich vzadu – celkom neplatilo. Octavia ponúka v rámci nižšej strednej triedy nadpriemerne veľa miesta v pozdĺžnom smere – najmä vzadu. Pasažierov sediacich na predných sedadlách zasa poteší užšia stredová konzola v porovnaní s predchodcom, ktorá už neprichádza tak často do kontaktu s vodičovým pravým a spolujazdcovým ľavým kolenom. Ani obavy z úzkych interiérov novodobých škodoviek v prípade novej Octavie neplatia. S nedostatkom priestoru môžu mať problém jedine vyšší jedinci sediaci vzadu, lebo s výškou okolo 1,80 m sa už budú hlavou dotýkať stropu.

Kufor ostal pýchou

Veľký batožinový priestor je tradičným benefitom Octavie a najnovších 590 litrov základného objemu (s plnohodnotným rezervným kolesom 568 l) uspokojí hádam každého. Nakladacia hrana asi 740 mm nad úrovňou vozovky je umiestnená o čosi vyššie, než napríklad vo VW Golf. Veľkorysý nakladací otvor s rozmermi 1.020 x 1.110 mm by však mal bohate postačiť aj pri pokuse naložiť do auta rozmernejšie predmety. Škoda chystá ešte jedno vylepšenie, ktoré sa vo výrobe objaví s istým časovým odstupom. Vďaka nemu bude možné sklopiť zadné operadlá priamo z batožinového priestoru, podobne, ako to má verzia kombi. Prvé fabrické obrázky interiéru na nás urobili naozaj veľký dojem a aj po prvom osobnom kontakte musíme dizajnérov pochváliť. Lenže úroveň použitých materiálov je skôr sklamaním. Paradoxne, na Octavii viac cítiť šetrenie než v prípade sesterského SEATu Leon.

Športovo ladenému Španielovi akási strohosť a tvrdé plasty pasujú viac než komfortne sa tváriacej Octavii. Jeden detail za všetky: Peter Oláh – ďalší zo šikovných dizajnérov pracujúcich v Škoda Auto – nám nedávnom s iskrou v očiach hovoril, ako rád pracuje so sklom a že netradične tvarované lišty vo dverách Octavie majú byť odkazom na český krištáľ. Tento pekný detail však ostro kontrastuje so zvyškom celoplastových výplní dverí, ktoré akoby z oka vypadli lacnejšiemu Rapidu. Čalúnenia sa na nich nedočkáte ani v najvyššej výbave Elegance. Aspoň že lakťové opierky vo dverách ostali mäkké… Istou formou znižovania nákladov na výrobu je však aj chýbajúci potenciometer na ovládanie jasu prístrojového panela. V novinke sa k tejto funkcii treba preklikať cez menu palubného počítača. Inak sa ale ergonómii nedá vyčítať nič. Výborná je pozícia sedenia za volantom i samotné predné sedadlá. Vzadu trochu prekáža krátky sedák. Počtom odkladacích priestorov interiér tiež nesklame. Schránka pod stredovou konzolou síce nie je veľká, ale súkať telefón do nej netreba. Preň je pripravený špeciálny držiak na stredovom tuneli. Reflexnú vestu netreba pchať do dverí. Má totiž vlastný úložný priestor pod oboma prednými sedadlami

Súvisiace články

• Škoda Octavia RS 2.0 TSI facelift: „Eresa“ po modernizácii a v top forme (VIDEOTEST)
• Škoda Enyaq Tour: Výkon 210 kW, dojazd 560 km a cena od 44 530 eur
• Škoda Enyaq 85x: Vo vrcholnej forme (VIDEOTEST)
• Nová Škoda Kodiaq RS má výkonnejší turbobenzínový motor 2.0 TSI