Qashqai patrí rodine, Yeti terénu

Hľadanie praktického kompaktného auta s pohonom všetkých kolies vyústilo do duelu Nissan Qashqai versus Škoda Yeti. Každé vyzerá inak a aj v ich rozmeroch sú určité rozdiely. Oplatí sa investovať do drahšieho a novšieho Japonca?

Sme pri Gánovciach, neďaleko Popradu. V lesoch nad dedinou sa rozprestiera pôvabná chatová oblasť, ale my sme tu hlavne kvôli desiatkam kilometrov úzkych lesných ciest. Na prudkých stúpaniach a klesaniach – pokrytých suchou šotolinou, inokedy blatom – hľadáme ideálny rodinný kompakt a zároveň v teréne použiteľnú štvorkolku. Jednoducho pohodlné auto, v ktorom sa po náročnom pracovnom týždni, dostanete k chate nad Gánovcami.

Šoférujem Yetiho a jazda po lese je zatiaľ rutinnou záležitosťou. Režim off-road aktivujem iba v klesaniach, kedy príde vhod asistent pre zjazd z kopca. Auto samé udržiava rýchlosť, ktorú šofér môže korigovať jemným ťukaním po brzdovom pedále. Pri šplhaní do kopca terénnu funkciu vypínam, lebo príliš otupuje reakcie akcelerátora. Tým pádom strácam cit, koľko plynu pridať, aby kolesá v blate nezačali preklzovať.

Mišo Karpat za volantom Qashqaia sa musí spoľahnúť sám na seba. K dispozícii má iba asistent pre rozjazd do kopca (hill holder). Aspoň čiastočne však môže zasiahnuť do funkcie pohonu 4×4, čo mne Haldex nedovoľuje. Elektromagnetická medzinápravová spojka v Nissane sa tlačidlom dá „natvrdo“ zamknúť alebo rozpojiť. Efekt to má nielen v teréne. Na bežných cestách zvolíte mód 2WD a šetríte palivo. Konkurenčný Haldex aj pri dobrých adhéznych podmienkach, prenáša päť až desať percent krútiaceho momentu motora na zadnú nápravu.

Pragmatik a manekýn

Oba pohony 4×4 v praxi ukázali dobré zladenie s elektronickými uzávierkami diferenciálov. Situácie, keď sa jedno koleso dostalo do vzduchu, bolo potrebné ho pribrzdiť a nasmerovať krútiaci moment na koleso oproti, nepredstavovali pre Nissan ani Škodu žiadny problém. Akurát Qashqai s 19-palcovými diskami a nízkoprofilovými letnými pneumatikami pôsobí, akoby ho do lesa omylom poslala navigácia. Yeti mimo spevnených ciest vyzerá prirodzenejšie. Pomáha mu zimné obutie, ktoré importér ešte nestihol prezuť.

Nissan Qashqai 1.6 dCi All-mode 4×4

Kamery v spätných zrkadlách pomáhajú vytvoriť pohľad z vtáčej perspektívy. Motor 1.6 dCi je dostatočne silný, ale “tahá” v užšom spektre otáčok než konkurenčný dvojliter.

Kufor sa dá ľahko rozdeliť na dve časti.

Prepínač pohonu všetkých kolies je na prístrojovej doske vľavo od volantu.

Výstupy s parkovacích kamier sú pomerne malé. Pri pohľade zhora ťažko odhadnúť, ako blízko je koleso pri obrubníku.

Zadné sedáky sú nízko, takže problém s miestom na hlavu sme napriek strešnému oknu nemali.

Viacprvková zadná náprava veľmi pomohla jazdným vlastnostiam i komfortu. Je však vyhradená pre pohon 4×4.

V lesku dvojfarebných diskov a chrómovaných doplnkov Qashqaia, nám škodovka pripadá trochu chudobná. Netreba ju hneď zatracovať, pretože krátke previsy či veľké medzery medzi 17-palcovými kolesami a blatníkmi avizujú dôraz kladený najmä na funkčnosť. Ešte aj výmena imidžových okrúhlych hmloviek za hranaté – v rámci nedávneho faceliftu – má svoje rácio. Predné hmlové svetlá sú teraz umiestnené nižšie, takže v daždi alebo v hmle lepšie osvetlia vozovku.

Nissan pri generačnej výmene, urobil z čisto užitočnej veci pekné auto, za ktorým sa ľudia radi otočia. Nielen dizajnom, ale hlavne atmosférou v interiéri sa Qashqai posunul bližšie k plnohodnotným SUV. A to napriek faktu, že iba pätina zo všetkých predaných kusov sú štvorkolky. Po chvíli stojíme kvôli foteniu. Máme za sebou celkom solídny svah, ale fotograf Dano Hlinka tlmí naše nadšenie. Hovorí, že v týchto miestach už videl jazdiť aj FIAT Punto. Preto pokračujeme ďalej.

V Nissane zlostí spojka

Chlieb sa láme o niekoľko stoviek metrov vyššie. Tu už je iba les a žiadne chaty. Na ceste sú po zime riadne vymyté koľaje. Nebyť vŕzgania, na palube škodovky by stále vládla idylka. Vyšší konštrukčný vek auta prezrádza slabá tuhosť karosérie, ktorá na nerovnostiach výrazne pracuje. Povrch nie je taký klzký, že by sme mali problémy s trakciou. Netreba sa nikam prehrabávať. Dlhý prvý prevodový stupeň Yetiho sa ukazuje ako veľká výhoda. Spolu s ním aj vznetový dvojliter (81 kW/110 k), ktorý okolo 1.500 otáčok za minútu vládze ťahať lepšie ako konkurenčná jedna-šestka dCi (96 kW/ 130 k) v Nissane.

FMišo laboruje s kratším sprevodovaním. Jednotka je v niektorých úsekoch veľa, dvojka málo. Ešte chvíľu sa vezieme a spojka Qashqaia má toľkého radenia v kopcoch plné zuby. Zápach naznačuje, že začína horieť. Na poddimenzovanú spojku hromžili už majitelia predošlého Qashqaia, dokonca aj terénnejšieho X-Trialu. Ani novinka evidentne neprináša nápravu. Podstatne bezstarostnejšiu jazdu by zabezpečila kombinácia pohonu 4×4 a automatickej prevodovky. Lenže takú Nissan Qashqai neponúka. Nie je na to pripravený technicky a vraj do takejto verzie sa výrobcovi ani neoplatí investovať. Pretože záujem o kombináciu naftového motora s automatickou prevodovkou a pohonom 4×4 je údajne minimálny.

Najnáročnejší výstup absolvujeme už iba s Yetim. Odvahu na úzkych cestách nám dodáva veľmi dobrý výhľad a ľahko odhadnuteľné proporcie karosérie. Yeti je predsa len kompaktnejší, spratnejší pri otáčaní a manévrovaní v lese. Limitujúci faktor predstavuje svetlá výška podvozka 180 mm. Asi dvakrát sme si „bruchom“ auta škrtli o podklad. Nissan má podvozok papierovo vyššie len o symbolické dva milimetre. Ďalších pár milimetrov navyše testovanému exempláru pridali už spomínané veľké kolesá. Tým, ktorí sa častejšie plánujú vybrať do neprebádaného terénu, odporúčame vylepšiť štandardnú ochranu motora. Yeti má pod olejovou vaňou tenký plastový výlisok, Qashqai asi centimeter hrubý plát mäkkej gumy.

Yeti uspokojí potreby, Qashqai aj hýčka

Hoci autá boli od začiatku konštruované aj pre jazdu mimo spevnených vozoviek, pohon oboch náprav berú ako nadštandard. Ak chcete diesel, 4×4, základnú elektrickú výbavu, klimatizáciu a rádio, pri oboch aktéroch testu rátajte s cenou prevyšujúcou 20.000 eur. Teda o 4.000 až 5.900 eur viac než stoja najlacnejšie verzie s benzínovým motorom a pohonom 4×2.

Za tieto peniaze sa núkajú dve filozofie poňatia kompaktného crossoveru. Hoci rozdiely medzi Qashqaiom a Yetim v dĺžke, šírke, ani v rázvore nie sú priepastné, Nissan dáva svojmu majiteľovi pocit o triedu väčšieho auta. Šofér sedí za hradbou mohutnej palubnej dosky, od spolujazdca ho oddeľuje celkom široká stredová konzola a na každom centimetri môže vnímať pocitovú robustnosť auta. Veľa lesklých plastov nemusí byť každému po chuti, ale ergonómia, vrátane dotykového displeja, je zvládnutá dobre. Nissan namiešal do Qashqaia presne tie vlastnosti, ktoré mnohých motoristov ženú do kúpy SUV. Vo veľkých predných sedadlách sa dá pohodlne rozvaliť a ani vtedy nebudú pasažieri sediaci vzadu trpieť nedostatkom miesta na nohy. Z hľadiska priestoru nie je prekážkou ani panoramatická sklenená strecha. Pohodliu na dlhších cestách však neprispieva pomerne nízko ukotvený zadný sedák.

Škoda Yeti 2.0 TDI 4×4

Napriek kratšiemu rázvoru sme vzadu našli dosť miesta na nohy. Lavica však musela byť posunutá celkom dozadu.

Parkovacia kamera je novinkou. S Yetim sa nám dobre parkovalo aj bez nej.

Zadné sedadlá sú posuvné a vyberateľné. Za dojazdovú rezervu sa pripláca 112 až 169 eur (podľa verzie).

Režim off-road otupí reakacie akcelerátora a v klesaniach sám udržiava nastavenú rýchlosť.

Paket Outdoor svetlú výšku nezväčší. Prináša iné nárazníky a väčšie nájazdové uhly.

Čierna “škatuľka” vpravo vedľa tlmiča výfuku je výstupok batožinového priestoru.

Menšie rozmery Yetiho zvýrazňuje jednoduchšie zariadenie kabíny. Palubná doska nezasahuje do interiéru tak, ako v Qashqai a aj výplne dverí sú tvarovo i rozmerovo jednoduchšie. Vďaka nim užší Yeti, vnútri za Qashqaiom až tak nezaostáva. Škoda šetrí drahocenné centimetre aj zvislejšou polohou sedenia. Pedále sú ukotvené nižšie, stĺpik riadenia je sklonený pod väčším uhlom a posed pripomína sedenie na stoličke.

Elektronika pomôže udržať auto vo zvolenej stope

Yetiho akoby si človek obliekol. Dobre z neho vidí a lepšie sa mu s ním manévruje. Napokon, Škoda má strmšie riadenie a namerali sme jej o takmer pol metra menší stopový priemer otočenia. Na druhej strane, v interiéri sa tak pohodlne neuvelebíte a otravovalo nás naťahovanie sa za krátkou radiacou pákou. Hoci s presnejšou kulisou radenia ako v Nissane.

Práve na niekoľko sto kilometrových presunoch vynikli pohodlnejšie sedadlá Nissanu, pocit väčšieho auta a možno o čosi lepšie akustické utlmenie kabíny. Hlavne však prekvapili jeho jazdné vlastnosti na obrovských kolesách.

Keď ťažké koleso spadne do diery, otrasie to celým autom. Vo všetkých ostatných situáciách však Nissan jazdí lahodne. Je vláčnejší ako Yeti. Nepôsobí takým mechanickým dojmom a medzi šoféra a povrch cesty kladie pomerne hrubú luxusnú bariéru. Patrí k nej veľmi umelé riadenie. Posilňovač nie je extrémne účinný, no človek prakticky nevie, čo sa deje s prednými kolesami.

Počas namáhania áut v teréne Nissanu neustále smrdela spojka. Na poddimenzovanú spojku hromžili už majitelia predošlého Qashqaia, dokonca aj terénnejšieho X-Trialu. Ani novinka evidentne neprináša nápravu. Podstatne bezstarostnejšiu jazdu by zabezpečila kombinácia pohonu 4×4 a automatickej prevodovky. Lenže takú Nissan Qashqai neponúka.

Napriek tomu je jazda s Qashqaiom zážitok. Predovšetkým vďaka účinným tlmičom, tuhej karosérii a širokému rozchodu kolies sa auto prekvapivo ľahko prepletá zákrutami. Nejazdí tak dobre ako klasické kompaktné hatchbacky, ale medzi crossovermi patrí k najlepším. Získa si vás po prejazde prvej zákruty a s každým ďalším kilometrom si ho budete užívať viac a viac. Hlavne spomínané skvelé nové tlmiče, ktoré veľa odfiltrujú, ale zároveň bravúrne kontrolujú pohyby karosérie. Pri vyhýbacom manévri nás príjemne prekvapilo naladenie stabilizačného systému. Nissan a Škoda bez problémov zvládajú prvotné vyhnutie sa prekážke aj v osemdesiat kilometrovej rýchlosti. Rozhodujúci je návrat do svojho jazdného pruhu. V oboch autách najprv ESP výrazne pribrzdí vonkajšie predné koleso. Stabilizácia v Nissane vzápätí pribrzdí aj vnútorné zadné koleso a nasmeruje auto do pravého jazdného pruhu. Škodovka šla po pribrzdení predného kolesa rovno po nose. Elektronika tým svoje snaženie, vrátiť auto do pruhu, vzdala. Samozrejme, máme na pamäti markantný rozdiel v obutí i aktuálne teploty vzduchu do 20 stupňov Celzia. V Nissane má však ESP celý manéver podstatne viac pod kontrolou. Pri prvom vyhnutí sa prekážke akoby schmatne auto pevne do svojich rúk a suverénne bez dramatického bojovania s odstredivými silami ho prevedie manévrom v stope, ktorú si vodič sám zvolí.

Aj slabší motor má svoje výhody

Nissan je na ceste taký istý suverén ako Škoda v teréne. Yeti na podvozku minulej Octavie 4×4 nechá šoféra, výraznejšie precítiť cestu a jej povrch. Aj zásluhou vyššieho profilového čísla pneumatík sa karoséria počas brzdenia a zatáčania viac ponárala.

Paradoxne, výkonové manko Yetimu nevadilo. Vznetový dvojliter TDI v najslabšej verzii s 81 kW (110 k) nepôsobí umelo priškrteným dojmom. V situáciách, keď chcete na dvojku prekonať spomaľovací prah a otáčky krátkodobo klesnú pod 1.500 1/min, sa ukazuje výhoda väčšieho objemu. Škoda ťahá plynulejšie v spodných otáčkach. V rozsahu 1.800 až 2.500 1/ min preberá štafetu výkonnejší Nissan s mäkším a kultivovanejším chodom i prekvapivo nízkou spotrebou. Aj pri predbiehaní treba mať na pamäti fakt, že 1.6 dCi je závislý od ideálnych otáčok. Po prekonaní hranice 3.500 1/min jeho ťah citeľne odznieva, zatiaľ čo konkurenčný 2.0 TDI vládze do cca 4.000 otáčok.

Rozdiel v spotrebe pol až trištvrte litra na sto kilometrov v prospech Nissanu, pripisujeme na vrub rozdielom v pneumatikách a možnosti manuálne rozpojiť medzinápravovú spojku. Qashqai, po aktivovaní pohonu výlučne predných kolies, jazdil úspornejšie na diaľnici i v kombinácii mestských presunov a okresiek.

Pri driapaní sa lesom nastal moment, kedy sme si s Qashqaiom už vyššie netrúfli. Cesta sa zúžila, kopec bol ešte strmší ako dovtedy a báli sme sa, že auto poškriabeme a najmä, že spálime spojku. Yeti je na manévrovanie v lese kompaktnejší, lepšie z neho vidieť a spojka nemala jediný problém.

Resumé

Nissan vyhráva, pretože za dané peniaze je plnohodnotnejším a pohodlnejším rodinným autom. S pohonom 4×4 zvládne ľahký terén, na spevnenom povrchu výborne jazdí a podľa nás stojí za tie peniaze. Veľkou nevýhodou je chýbajúca kombinácia pohonu 4×4 a automatickej prevodovky. Škoda určite nie je horšia ako Nissan, iba orientovaná na trochu iné potreby. V niektorých ohľadoch na nej však poznať vek. Klobúk dole pred manévrovateľnosťou a suverenitou Yetiho v teréne. Škodovka sa hodí rybárom či lesníkom, ktorí trávia veľa času v prírode. Rozhodne viac sa tiež hodí na pravidelné výjazdy k chate. Pri pohľade na manekýna Nissan sa vám do terénu ani nechce. Človek až súcití s jeho krásnou karosériou a problémom je tiež slabá spojka. Nissan však lepšie než Yeti poslúži rodine.

* auto bolo vybavené panoramatickou sklenenou strechou
** v závislosti od polohy posuvnej zadnej lavice

Súvisiace články

• Škoda Octavia RS 2.0 TSI facelift: „Eresa“ po modernizácii a v top forme (VIDEOTEST)
• Škoda Enyaq Tour: Výkon 210 kW, dojazd 560 km a cena od 44 530 eur
• Škoda Enyaq 85x: Vo vrcholnej forme (VIDEOTEST)
• Nissan Qashqai e-Power 2024 facelift: Výrazne modernizovaný a lacnejší (VIDEOTEST)