+9

Poznáte Škoda Sagitta? Malo ísť o dostupnejší Popular

Nakoniec ale predsa len vyhrali štvortaktné štvorvalce, optimálne v kultivovanosti behu, spoľahlivosti aj úspornosti prevádzky.

Škoda ich zákazníkom dokázala ponúknuť za cenu blízku konkurenčným dvojvalcom, napriek tomu výrobne boli približne o 650 korún drahšie. Už do októbra 1932 prebiehali sľubné skúšky prototypov Škoda 420 a na jar 1933 ich výsledná podoba s priezviskom Standard úspešne vstúpila na trh. Škoda 420 Standard, aj od februára 1934 vyrábaná Š 418 Popular, mali kubatúru 902 cm³, v apríli 1934 ponuku doplnila Š 420 Popular s parametrami 995 cm³ a 22 k (16 kW). Vďaka efektívnej pásovej technológii sa automobilke Škoda darilo výrazne znižovať ceny pri súčasnom zvyšovaní kvality použitých materiálov. Štvormiestny polokabriolet Š 420 Standard stál v roku 1933 na jeseň 29 800 korún, porovnateľná Š 418 Popular o necelý rok neskôr 18 800 Kč.

Štvortaktný vzduchom chladený vidlicový dvojvalec SV pred prednou nápravou je originálnou konštrukciou ŠKODA. Z objemu 844 cm³ dával výkon 15 k (11 kW), poháňal zadné kolesá. Sagitta vážiaca iba 580 kg jazdila až 70 km/h.   

Popular vrátane uvedených najlacnejších verzií ale postupne narástol do štvormetrovej dĺžky, takže uvoľnil priestor v nižšom trhovom segmente a úvahy o skutočne masovej motorizácii prostredníctvom malého vozidla s veľmi ústretovou cenou boli vtedy na programe dňa. Cestu k sériovej podobe takéhoto minivozidla si automobilka Škoda otvorila prototypmi Sagitta s rázvorom 2100 mm, dĺžkou 3400 mm, šírkou 1320 mm a výškou 1420 mm.

Dokumentácia v archíve Škody neuvádza presný dátum, ale podľa radenia v záznamoch spadá projekt Sagitta do rokov 1936 – 1938: po úvodnom podvozku, osadenom v apríli 1936 neznámym prevedením karosérie, nasledovali dva kabriolety, ďalej štyri kupé (líšiace sa okrem iného posuvnými alebo spúšťacími sklami vo dverách) a jeden tudor so štyrmi plnohodnotnými sedadlami s dispozíciou 2+2. Názov (v preklade z latinčiny Strela) odkazoval aj na šíp v znaku automobilky.

V roku 1939 boli prototypy Škoda Sagitta odpredané  súkromným záujemcom, v náročných podmienkach bežnej prevádzky spoľahlivo slúžili tri desiatky rokov.  

Podvozok bol osvedčenej škodováckej koncepcie s chrbticovým rámom a nezávislým zavesením všetkých kolies, odpružených naprieč uloženými pol eliptickými listovými pružinami. Trojstupňová prevodovka tvorila montážny celok s rozvodovkou zadnej nápravy, podobne ako pri modeli Popular. Toto progresívne riešenie „transaxle“ sa v zahraničnej produkcii presadilo až o mnoho rokov neskôr, navyše, takpovediac výhradne u drahých športových a pretekárskych modelov.

Vodičovi a spolujazdcom vozidiel Popular alebo Sagitta ponúklo riešenie transaxle viac miesta pre nohy, ďalej zlepšilo polohu ťažiska a trakciu. Vzhľadom k prašnému charakteru vtedajších ciest a úzkemu rázvoru 1050 mm nevadila pri vozidlách Sagitta absencia diferenciálu, 16-palcové kolesá vďaka tomu menej prešmykovali v blate, piesku alebo snehu. Ovládateľnosti prospelo presné hrebeňové riadenie, prázdne vozidlo navyše vážilo iba 580 kg a plne obsadené 860 kg. Dosahovalo rýchlosť 70 km/h, priemerne spotrebovalo asi 5,5 l na 100 km. Pokračujte na ďalšej stránke článku.

Súvisiace články

• Škoda Octavia RS 2.0 TSI facelift: „Eresa“ po modernizácii a v top forme (VIDEOTEST)
• Škoda Enyaq Tour: Výkon 210 kW, dojazd 560 km a cena od 44 530 eur
• Škoda Enyaq 85x: Vo vrcholnej forme (VIDEOTEST)
• Nová Škoda Kodiaq RS má výkonnejší turbobenzínový motor 2.0 TSI