Pozitívny dopad koronavírusu. Dýchame čistejší vzduch
Na každej negatívnej situácii sa dá nájsť niekoľko pozitív. Podobne je to aj s koronavírusom. Ten naše životy mimoriadne ovplyvnil, najmä v negatívnom svetle. Nepriamo však spôsobil, že dýchame čistejší vzduch.
Prednedávnom sme vás informovali o tom, že vzduch v európskych metropolách sa vplyvom zmrazenej dopravy a priemyslu výrazne vyčistil. Štáty po celom svete prijali alebo prijímajú opatrenia, kvôli ktorým veľa ľudí ostáva doma a tým pádom je na cestách podstatne menej vozidiel. V Európe sa to týka hlavne veľkých miest, ktoré majú s kvalitou vzduchu dlhodobo problém.
Európa zaznamenáva výrazne nižšie koncentrácie NO2
V severnom Taliansku v porovnaní s marcom minulého roka klesla koncentrácia škodlivín NO2 v ovzduší o 21 - 47 %. V španielskych mestách Madrid a Barcelona klesol podiel škodlivín NO2 o 40 - 55 %. Podobne čísla vykázal aj Lisabon, hlavné mesto Portugalska, v ktorom úroveň NO2 klesla o 40 %. A takto by sme mohli pokračovať...
Podobný fenomén sme zaznamenali aj na Slovensku. Andrea Suľová, ktorá študuje geoinformatiku na Aalborg University, spracovala mapu koncentrácie oxidu dusičitého NO2 nad územím Slovenska. Využila pri tom satelitné dáta, ktoré sú dostupne zadarmo prostredníctvom Európskej vesmírnej agentúry. Mapa ukazuje rozdiely koncentrácie NO2 v marci r. 2020 v porovnaní s rovnakým mesiacom r. 2019. Interval v legende mapy znečistenia je od 70 do 110 1e-6 mol/m2. Autorka ho zvolila tak, aby zvýraznil rodzdiely medzi jednotlivými časťami Slovenska. Poukazuje tiež na výrazné medziročné rozdiely. Globálne sa hodnoty NO2 vyskytujú od 10-200 1e-6 mol/m2.
Mapa koncentrácie NO2:
Zdroj: Andrea Suľová
Oxid dusičitý NO2 je žltohnedý, agresívny, jedovatý plyn. V ovzduší patrí k plynom, ktoré spôsobujú kyslé dažde a smog. Až 50% oxidu dusičitého pochádza z automobilovej dopravy, významných zdrojom je spaľovanie zemného plynu. Oxid dusičitý je dráždivý plyn, ktorý pôsobí na dýchacie cesty a spôsobuje ich zužovanie. Na vyššie koncentrácie oxidu dusičitého v ovzduší reagujú najmä astmatici a osoby s primárnym ochorením dýchacej sústavy. Citlivejší sú aj malé deti a starí ľudia (Zdroj: SHMU).
Zdroj: DobreNoviny.sk