Odborné testy automobilov. Žiadnej značke ani modelu nič neodpustíme.
Porsche Performance Drive 2014 – od Čierneho po Kaspické more
Mám rád, ak si aspoň občas môžem spestriť prácu netradičnými testami. Stráviť v aute doslova niekoľko dní a za jeho volantom absolvovať niekoľko stoviek kilometrov. Stalo sa pravidlom, že čím menšia modelová zmena, tým zaujímavejšia jazdná prezentácia. Vítajte na Porsche Performance Drive 2014.
Organizátori nachystali pre 14 štvorčlenných posádok z 10 krajín počas 4 dní 1550 km cez tri krajiny. Od brehov Čierneho ku Kaspickému moru. Jazdiť budeme po klasických asfaltových, ale aj šotolových cestách a nebude chýbať ani terénna skúška v Kaukaze. Štartujeme v prímorskom meste Trabzon, odkiaľ sa popri pobreží presúvame do Gruzínska. Asi najnudnejšiu časť trasy nám organizátori spestrili zastávkou v ortodoxnom gréckokatolíckom kláštore Sumela. Ide o kláštor Panny Márie, založený v roku 386 n.l. a vytesaný vysoko na skalnom útese v nadmorskej výške 1200 m n.m. Legendy hovoria, že tento kláštor založili dvaja mnísi, ktorí tu objavili zázračnú ikonu Panny Márie, ktorú nakreslil svätý Lukáš evanjelista. Po prehliadke nádhernej historickej pamiatky sadáme do áut pokračujeme ďalej po našej trase. Zatiaľ čo na prvý úsek sme mali hodinu. Teraz nás čakajú tri hodiny jazdy vkuse. Tablet nám slúži iba ak orientačná mapa s presne stanovenými cieľovými bodmi.
Organizátori nám schválne nestiahli do tabletov žiadnu navigáciu. Dané je miesto štartu a cieľ. Kadiaľ pôjdeme je na nás. Cesta popri mori je zdĺhavá a nudná. Vodič často nemá jasno, či je ešte v meste alebo už na diaľnici. Musíme si preto dať aspoň krátku zastávku na kávu. Počas nej sa do nášho auta odstaveného na parkovisku snaží dostať nepozvaný hosť. Ako čakáme na kávu na terase reštaurácie pri čerpacej stanici, zahliadneme okoloidúceho pána, ktorý skúša kľučky na aute a na niekoľkokrát zvedavo obzerá čo máme na zadných sedadlách a v kufri. Porsche evidetne priťahuje. Našťastie cez zatmavené okná toho veľa nevidieť a po chvíli svoju snahu o otvorenie auta vzdáva. Najviac času prvý deň nakoniec trávime na hranici Turecka s Gruzínskom. Autá vyvážajú z krajiny presne určení vodiči, ktorí museli byť dopredu nahlásení.
Takže na chvíľu sme si pripomenuli, že Cayenne je až 5-miestne vozidlo. A nebolo to nepríjemné pripomenutie. Pri dôkladnej kontrole papierov od vozidla a našich pasov na prechode do Gruzínska, počas ktorej sme sa ešte museli vykláňať z auta kvôli nasnímaniu našej tváre kamerou, sme si zaspomínali na časy minulé a v tichosti ďakovali za slobodu pohybu v rámci celej EU. Za hranicou zmizli mešity a nahradili ich kostoly. Záchody na čerpacích staniciach sú klasické ako u nás a nie typické turecké. Ulice sú čistejšie a celkovo na nás Gruzínsko pôsobí modernejším, vyspelejším dojmom.
Náš tím....
Dych nám úplne vyráža príjazd do mesta Batumi. Celé pobrežie je pokryté množstvom nových mega hotelov, pripomínajúcich napríklad Koloseum, či šikmú vežu v Pise. Pri prejazde vysvieteným večerným mestom si si pripadáme ako v malom Las Vegas. Je to však len prvý dojem. Väčšina budov je nedokončená a zíva prázdnotou.
Batumi - Tbilisi
Z prímorského luxusného sna v meste Batumi, kde skrachoval pokus o vybudovanie východného Las Vegas, akéhosi centra hazardných hier, nasleduje gruzínska realita. Podstatne starší automobilový park než v Turecku, staršie domy aj bytovky, voľne sa pohybujúci dobytok a kone po cestách, ktoré vidíte sa pásť aj pred bytovkami, či pri detských ihriskách. Kravy a kone voľne pohybujúce sa po ceste sú zatiaľ asi najväčším rizikom na tunajších cestách. Pretože stretnúť ich môžete kdekoľvek – uprostred zákruty, pri diaľnici, či v strednom zelenom páse medzi dvomi diaľničnými ťahmi. Ďalším rizikom sú strávené pozostatky, ktoré nechávajú po sebe na ceste a ľahko sa môže stať, že na nich v zákrute dostanete šmyk. Jazdiť po týchto cestách v noci musí byť celkom adrenalín.
Súčasťou expedície bola aj súťaž v jazde na spotrebu. Rekordéri sa s dvojnásobne preplňovaným šesťvalcom Cayennu S (309 kW/420 k) dostali až na úroveň 8 l/100 km. Dolu kopcom však často schádzali s vypnutým motorom a pri prestojoch auto tlačili.
Z Batumi sa vydávame smerom do vnútrozemia popri dravom koryte rieky sa ponárame čoraz viac do nádhernej krajiny. Široké, rovné a relatívne nudné cesty vystriedali úzke kľukaté úseky s pomerne kvalitným povrchom, ktorý však občas prekvapí nečakanou hlbokou jamou. Približne po hodine jazdy nastáva zlom a pred nami už len šotolina. Uisťujeme sa podľa mapy v navigačnom tablete, či ideme správne, ale nie je kam odbočiť a tak pokračujeme. Nakoniec, včera organizátori avízovali, že ďalší deň pôjde do tuhého, ale takýto radikálny skok sme až nečakali. Rapídne znižujeme tempo, vyhýbame sa veľkým ostrým kameňom, aby sme nechytili defekt a hoci s nami v aute riadne hegluje, cestu si užívame a vychutnávame si krásu okolitej prírody. Cayenne dostáva riadne do tela a my sme na neho hrdí, čo všetko zvláda. Až pokým v protismere nestretávame klasické dodávky, či obyčajné osobné autá. Pochopili sme, že nejde vlastne o nič výnimočne, lebo presúvame sa po bežných obslužných komunikáciách. Bežných pre miestnych obyvateľov, ktoré by mnohí naši vodiči už označili za ťažký terén, vhodný ani nie tak pre SUV, ale rovno terénne autá. Po krátkom obede pokračujeme do hlavného mesta Gruzínska Tbilisi kde končíme druhú etapu.
Kaukaz ponúka množstvo nádherných pohľadov. Kam sa obzriete tam buď sklanaté štíty ozdobené snehovou čiapkou, alebo nádherné údolia s dravými riekami, v ktorých má voda až gýčovo tyrkysovú farbu.
Všetky tímy jazdia s novým Cayenne S. Pod prednou kapotou je jedna z dvoch nových motorizácii – dvakrát preplňovaný šesťvalec objemu 3,6 l s výkonom 309 kW/420 k, ktorý v ponuke nahradil pôvodný atmosferický osemvalec. Veľmi príjemný agregát – pružný, silný s nádherným zvukom. Pri jazde na spotrebu sme hľadali, či nemáme k dispozícii režim Eco, ale je to Porsche, takže Eco tu nemá čo robiť. Cayenne je vlastne ideálne auto do týchto podmienok. Na ceste patrí medzi najschopnejšie SUV, čo je výhoda ak vás prekvapí polomer zákruty, prípadne nejaký zlom, prepadnutá cesta. Jeho podvozok na pomery SUV veľa zvládne po dynamickej stránke aj v teréne. V kritickej situácii vás často podrží viac než niektorí konkurenti. Svoje robia aj veľké, dostatočne dimenzované brzdy. Zároveň dokáže veľa v teréne. Môžete si dvihnúť podvozok, na palube je množstvo elektronických asistenčných systémov. Všetky tieto veci sa dostanú k slovu najbližšie dva dni....
Cayenne je skutočne pre piatich...
Kaukaz - Baku
Tretí deň sme sa z hlavného mesta Tbilisi presunuli do hôr. Stačia dve hodiny jazdy a vystúpate do veľhôr, ktoré svojou rozlohou a majestátnosťou vyrážajú dych. Pri výjazde do kopcov míňame prvé pastviny a bačov obháňajúcich ovce alebo dobytok na koňoch. Pokračujeme cez most ponad dravú rieku s neuveriteľne tyrkysovou vodou. Našou cieľovou stanicou je Stepantsminda, v minulosti Kazbegi, do ktorého sme sa dostali cez lyžiarske stredisko Gudauri. Aj tu, podobne ako v celej krajine sa veľa buduje. V tomto prípade ubytovacie kapacity, pretože cesty sú tu úplne nové a kvalitné ako na rakúskych horských priesmykoch. Kto vie, možno za 5 rokov to bude stredisko porovnateľné s ktorýmkoľvek lyžiarskym rajom v Alpách. Práve tu nás čaká jedno poobedňajšie prekvapenie. Možnosť prebehnúť sa so športovými modelmi značky Porsche...
Ešte predtým si ale ideme pozrieť opevnený kláštor, ku ktorému sa budeme štverať autami. Samozrejme po oficiálnych cestách. Má to byť najterénnejšia časť našej expedície, ale akoniec to nie je nič výnimočné... Pretože tam kde my sa s Cayennmi hráme na zvýšené podvozky, v protismere stretávame bežné SUV ako Kia Sportage či Hyundai Santa Fe, prípadne miestne taxi, v minulosti u nás známe ako Mitsubishi Space Gear s pohonom 4x4.
Väčšinou sú to autá dovezené z Japonska s pravostranným riadením. Pri prejazde tejto terénnej vložky si uvedomujem, že zatiaľ čo my v našich končinách 80% až 90% používame SUV na jazdu po kvalitných asfaltových cestách, tu ich využívajú v podmienkach, pre ktoré boli vyvinuté a postavené. Po vyškriabaní sa autom na pastviny v okolí kláštora sa nevieme nabažiť nádherného výhľadu na okolitú krajinu. Voľne pobehujúce kone okolo nás iba dotvárajú idilku miestnej krajiny.
Na cestách Gruzínska na vodičov striehnu rôzne nástrahy. Od zákrut nad roklinami bez bariér, cez autá naložené rôznymi vecami do výšky niekoľkých poschodí až po nespočetné stáda kráv a oviec, ktoré vedia prekvapiť aj uprostred zákruty.
Finále
Prechod cez hranicu Azerbajdžanu je zážitok. Po opustení Gruzínska prechádzame cez most a za ním veľká zatvorená brána. Ako sa blížime, brána sa otvorí a colník nás vpúšťa dnu. Hneď za nami ju opäť zatvorí. Trochu zvláštny pocit. ... Nasleduje dlhá kontrola osobných dokladov aj dokladov od auta. Všade pobehujú colníci a policajti v nádherných uniformách. Malá spomienka na časy minulé. Na hranici strávime dve hodiny, kým vybavia všetkých 14 áut a ich posádky. Každý vodič auta potom dostane do ruky biely lístoček s pečiatkou, ktorý treba pri výjazde z hraničného priechodu cez ďalšiu bránu na druhom konci odovzdať. Papierik je akési potvrdenie, že kontrola prebehla v poriadku a môžeme vstúpiť do krajiny. V Azerbajdžane nás na rozdiel od Gruzínska čaká 99% asfaltových ciest, ktorých okolie je mimochom veľmi pekne upravené. Všetky kraje ciest sú príkladne vykosené a cesty sú o poznanie širšie. Len miestami zúfalo hrbolaté a uskákané. Niekoľkokrát sa zrazu celé auto nečakane ocitne vo vzduchu. Míňame nádherné aleje s listnatými stromami. Okolie ciest ako domy, ploty a verejné budovy pôsobia na nás čistejším a udržiavanejším dojmom. Prvý pocit z Azerbajdžanu je príjemný. Neviem čím to je, ale všetko je tu zelenšie, akoby nebola ani jeseň, ale jar. Cesta ale dosť fádna. Samé roviny, nič zaujímavé na fotenie. Za volantom sa však nenudíme, pretože v pozornosti nás udržiavajú miestni vodiči.
Tretí, čiastočne oddychový deň nám organizátori spestrili malým
prekvapením v podobe jazdy so športovými modelmi Porsche.
Do hôr ich vyviezli kvôli jednému
popoludniu. Veľmi príjemný šok.
Ich drzosť alebo skôr odvaha je bezhraničná. Predstavte si, že na dvojprúdovke ide oproti vám vozidlo, ktoré predbieha auto vo svojom pruhu. Tesne pred vami sa však nevráti späť do svojho jazdné pruhu, ale vyhne sa vám cez odstavný pruh a parkovisko na vašej pravej strane a hneď za ním urobí to isté ďalší šofér. A vy len neveriacky otvárate ústa nad manévrom, z ktorého sa spamätávate a hovoríte si, toto nie je pravda. Alebo idete po dvojprúdovke, vedľa ktorej je súbežne čerstvo dokončená úplne nová cesta, budúca diaľnica. Nová cesta ešte nie je oficiálne otvorená, no zrazu sa obzriete doprava a na vašej úrovni po nej uháňa odťahovka s naloženým autom, ktorej sa nechce strácať čas na preplnenom hlavnom ťahu a takýmto spôsobom si to uľahčuje. Neskôr odťahovka nie je jediná. V našich končinách niečo nemysliteľné, tu bežná prax. Cesta je hotová, kašlať na to, že nie je ešte otvorená. Prečo ju nevyužiť?.... Ďalším špecifikom je predaj živých moriek pri ceste. Na najvyťaženejších úsekoch približne každý kilometer stretnete pastiera s kŕdľom moriek. Ak máte záujem, môžete si kúpiť čerstvú hydinu na večeru. Neviem inak ako to tí pastieri robia, ale morky sú natoľko vycvičené, že vôbec sa im nechce skákať pod autá, ale pekne sa držia pri kraji cesty.
Počas štyroch dní mechanici riešili len dva defekty.
V daných podmienkach celkom zázrak.
Keďže diaľnic je tu zatiaľ minimum, na vyťažených hlavných ťahoch musíme často predbiehať. Treba si však dávať pozor na plné čiary, lebo na ne tu polícia dosť striehne. Medzi vodičmi však funguje spolupatričnosť. Na každú policajnú hliadku upozorňujú výstražnými svetlami. S prekročením hranice sme sa posunuli v čase o ďalšiu hodinu dopredu. Celkovo tri v porovnaní so Slovenskom. Dnešný deň je dlhý. Začínam mať dosť. Sedenia v aute aj poskakovania na nerovných cestách. Vyše 700 km po šotolinách a dvojprúdovkách je nášup... Konečne Baku. Do cieľa sme dorazili po takmer 14 hodinách strávených v aute. Mesto vysvietené ako Dubai dáva najavo, že ropy má Azerbajdžan stále dosť. Super moderná architektúra sa strieda so starými bytovkami, z ktorých dýcha minulosť, kedy krajina patrila do ZSSR. Všetkých 14 áut zvládlo 4-dňový maráton bez jedinej „poruchy“ karosérie či iných komplikácii. Technici museli riešiť len dva defekty. Nakoniec, hoci často podmienky na ceste niekoľkonásobne prekonávali aj tie najhoršie cesty u nás, pre Porsche Cayenne to bola stále minimálna záťaž. Toto auto zvládne ďaleko viac a my sme k jeho schopnostiam vďaka expedícii aspoň trochu pričuchli.
Víťazstvo si nakoniec odniesli kolegovia z Maďarska, ktorí
v poslednej etape nečakane vypálili rybník dovtedy vedúcej
posádke a obhájcom vlaňajšieho prvenstva z Rumunska.