Prvý dotyk
Prvý kontakt a najmä prvé kilometre za volantom veľa napovedia o každej novinke.
Lexus UX: Auto ako z komixu
Nový malý Lexus v dave rozhodne neprehliadnete. Jeho extravagantné tvary sú aerodynamicky funkčné a interiér famózne spracovaný. Na prvú jazdu som dostal hybrid s pohonom predných kolies.
Hoci Lexus UX na prvý pohľad pôsobí ako vyslovene emotívna záležitosť, jeho vznik sprevádzali vážne prieskumy. Japonci auto vyvíjali prioritne pre Európu a neváhali sa pýtať. Napríklad, či pri imidžovom crossoveri preferujete veľký kufor alebo atraktívny dizajn. Ďalší prieskum sa týkal používania hybridného pohonu.
Výsledok? Auto s výraznými plastovými lemami blatníkov, ale nie príliš vysoké a s posedom podobným klasickému hatchbacku. Technicky aj rozmerovo má nový malý Lexus blízko k Toyote C-HR, no kladie väčší dôraz na detail. Dvere pri zabuchnutí vydávajú pekný tlmený zvuk, elektricky ovládané okná pred koncovou polohou decentne spomalia. Pokiaľ plynový pedál nie je stlačený až na podlahu, v kabíne počas jazdy vládne ticho. Sledovať remeselné spracovanie je zážitok bez ohľadu na to, či sa bavíme o lícovaní jednotlivých karosárskych dielov alebo o zariadení interiéru. Azda jedinú výhradu mám k ovládaniu multimediálneho systému. Touchpad a klikanie na jednotlivé ikony zamestnávajú šoféra hádam viac než dotykový displej.
Lexus UX si niektoré detaily v interiéri požičal od väčších súrodencov. Kokpit je výborne spracovaný a odhlučnený.
Lexus UX nemá ambíciu byť rodinným autom. Priestorové podmienky v kabíne azda najlepšie vystihuje označenie 2+2. Vpredu je priestorová ponuka štedrá, ale vzadu sa bude pohodlne sedieť iba nižším osobám alebo deťom. Kufor je tiež skromný. Verzia s pohonom predných kolies pojme 320 litrov, štvorkolka ešte o 37 l menej.
Novinka spoza volantu pripomína skôr bežný kompakt než crossover či SUV. Veľmi pohotovo reaguje na každý pokyn volantom a podvozok poctivo stráži pohyby karosérie v zákrutách. Lexus UX jazdí profesorsky dobre, no hmotnosť vyše 1,5 tony zamaskovať nedokáže. Sesterská Toyota C-HR v zákrutách predsa len pôsobí živelnejším dojmom. Kabína Lexusu je zase lepšie odhlučnená.
Pod kapotou môžete nájsť atmosférický benzínový dvojliter (126 kW/171 k), spriahnutý výhradne s bezstupňovou prevodovkou CVT a pohonom predných kolies. Alternatívou je hybridný pohon, ktorý k atmosférickému dvojlitru pridáva dva elektromotory. Menší slúži najmä ako generátor, väčší pomáha spaľovaciemu agregátu, prípadne sám roztáča kolesá. Kombinovaný výkon sústavy má hodnotu 135 kW (184 k) a na predné kolesá ho prenáša delič výkonu e-CVT. Za príplatok dostanete pohon 4x4 s tretím elektromotorom, umiestneným vzadu.
Vyskúšal som si hybrid s pohonom predných kolies. Ponúka solídnu dynamiku, ale do sedadla vás vyslovene nezatlačí. Technika maximálne uprednostňuje elektrický režim. Keď intenzívnejšie zošliapnete plyn, k slovu sa dostane aj benzínový motor. Je výborne akusticky utlmený a intenzívnejšie som ho vnímal iba v kopcoch, keď bol potrebný vyšší krútiaci moment a otáčky motora stúpli niekam na úroveň 4000/min.
Japonci sa priebežne snažia hybridný pohon prispôsobovať vkusu zákazníkov. Volič režimov prevodovky e-CVT už neponúka režim B pre intenzívnejšie brzdenie elektromotorom. Šoféri ho podľa prieskumov nevyužívali, a tak zmizol. Naopak, pribudla možnosť manuálneho radenia šiestich prednastavených prevodových pomerov pákou alebo pádlami pod volantom. Elektronika však má vlastný rozum a nie vždy voľbu šoféra rešpektuje.
Veľkou zvláštnosťou je syntetický zvuk, vychádzajúci z reproduktorov. Pripomína vytočený motor superšportového motocykla, vrátane radenia prevodových stupňov. Najväčším paradoxom je, že radenie sa z reproduktorov ozýva aj vtedy, keď skutočný poháňací systém udržiava konštantné otáčky. Znie to veľmi zábavne. Spotreba paliva sa počas prvej jazdy meria ťažko, lebo času a kilometrov je málo. V kopcoch apetít hybridu tesne prekročil sedemlitrovú hranicu. Na druhý deň sme jazdili zväčša po rovinách a spotreba dosiahla 5,9 l/100 km.