Odborné testy automobilov. Žiadnej značke ani modelu nič neodpustíme.
Kia Carens 1.7 CRDi AT: Zoznamujeme sa
Súčasne s dlhodobým testom modelu Hyundai Santa Fe sme rozbehli aj ďalší maratón. So sesterskou značkou Kia. Každodenné jazdenie v dvoch rozdielnych autách od jedného koncernu je oveľa zaujímavejšou štúdiou, než som si pôvodne myslel.
Obe autá sú 7-miestne, pričom Santa Fe reprezentuje koncept klasického „cestného“ SUV, teda stavaného viac na asfaltové cesty než do terénu, zatiaľ čo Carens je typický rodinný van. Preto by mal byť komfortnejší, ale opak je pravdou. Dal by som ruku do ohňa, že prvý Carens, ktorý som testoval na jar, s rovnakou motorizáciou, ale manuálnou prevodovkou mal komfortnejšie naladené pruženie než ten, ktorý jazdím teraz.
Svoju úlohu mohli zohrať aj pneumatiky. Faktom ale je, že zatiaľ čo na jar som bol s komfortom pruženia Carensu spokojný, teraz sa mi zdá na bratislavských cestách tvrdý. A nie som sám, kto si všimol tento rozdiel. Samotné tlmiče sú ešte celkom príjemne nastavené. Problémom je absorbovanie malých ostrých nerovností, napr. prepadnutých úsekov ciest, ktoré sa prenášajú rovno do karosérie. Na nápravách ale nič nebúcha, zatiaľ Carens absorbuje nerovnosti kultivovane. Na druhej strane, tvrdšie naladenie podvozka prospieva stabilite, čo pri tak veľkom a dlhom aute nie je na zahodenie.
V prednej časti kabíny je veľkorysý životný priestor.
Celkový dojem robia detaily. Napr. výborne zvládnuté kľučky dverí.
Vedenie stopy v zákrutách je veľmi slušné, až nemecké. Jazdy s Carensom po okreskách a diaľniciach si doslova užívam. Pre jazdné vlastnosti a spätnú väzbu od riadenia v prvom rade, ale aj pre posed v užších, výborne tvarovaných predných sedačkách s dlhými operadlami a výrazným bočným vedením. Veľmi mi pripomínajú sedadlá S-Maxu. Santa Fe má veľké, široké a pohodlné sedačky na americký spôsob. Potom pre výborne odhlučnený podvozok aj kabínu a v neposlednom rade pre motor. Keď ráno naštartujem Santa Fe aj Carens, akoby som nakukol do dvoch rozdielnych svetov. Jednoducho počuť aj cítiť, že agregát 1.7 CRDi je mladšieho dátumu narodenia a konštruktéri v ňom už stihli zapracovať niektoré moderné vychytávky pre dosiahnutie lepšej kultúry chodu.
Po každom naštartovaní, aj pri nízkych teplotách motor 1.7 CRDi doslova udrie do ucha svojim kultivovaným chodom.
V porovnaní s manuálom má motor v kombinácii s automatickou prevodovkou plynulejší nábeh. Automat vie lepšie krotiť jeho energický nástup pri rozbiehaní a kultivovanejšie dávkovať krútiaci moment. Kombináciu motora 1.7 CRDi s automatom si neviem vynachváliť. Zážitok mám tiež z vnútorného priestoru v prednej časti kabíny. Sediac za vysokou a mohutnou palubnou doskou si pripadám ako v americkom vane, ale príkladne vypracovanom. Dizajnové stvárnenie kokpitu je trochu zastarané, no po stránke kvality materiálov a celkového prevedenia sa Carens nemusí hanbiť pred ktorýmkoľvek vanom od Volkswagenu. Kokpit Santa Fe vyzerá ešte o kúsok lepšie, modernejšie a vďaka pestrejšej skladbe materiálov až prémiovejšie. To sa mu nedá uprieť. Veď ale aj viac stojí.
Pod podlahou je uchytené dojazdové rezervné koleso – chválim.
Prvej skúsenosti so snímačmi tlaku v pneumatikách sa nevyhol ani Carens. Tento raz pozitívnej. Hoci prevedenie monitorovania tlaku je graficky aj funkčne jednoduchšie, teda nehlási presne ktoré koleso má problém, na to som musel prísť sám (ku konkrétnemu označeniu kolesa v palubnom systéme som sa nedopracoval), po lokalizovaní postihnutého kolesa stačilo dofúkať a kontrolka automaticky zhasla. Nemusel som nič resetovať. Kým som sa dostal do servisu tento scenár sa ešte niekoľkokrát zopakoval. Keďže skrutka sa mi zapichla do pneumatiky v sobotu a musel som počkať do pondelka. Systém monitorujúci tlak v pneumatike však zakaždým fungoval spoľahlivo. Pri poklese tlaku upozornil, po dofúkaní kontrolka zhasla.
Predné sedačky potešia dĺžkou aj tvarovaním operadla.