+26

Hannu Mikkola sa stal pred 35 rokmi prvým majstrom sveta na aute s pohonom všetkých kolies.

Hoci malo Audi Quattro premiéru v Ženeve už v roku 1980, náskok vďaka technike, podľa sloganu Audi, sa naplno prejavil až neskôr.

V roku 1979 prišiel do služieb Audi fínsky pretekár Hannu Mikkola. Jazdil striedavo s Freddym Kotulinskym (1932 – 2010) po lesoch vo svojej rodnej krajine s prototypom. Päťvalec SOHC mal objem 2144 kubických centimetrov, mechanické vstrekovanie Pierburg a turbo KKK. Dosahoval výkon 320 koní pri 6500 otáčkach. Výkon sa prenášal cez jednokotúčovú spojku a päťstupňovú mechanickú prevodovku na obe nápravy v pomere 50:50. Vzadu bol diferenciál zatvorený na 75 percent. Freddy a Hannu ladili predovšetkým jazdné vlastnosti, zozačiatku mali problémy s ovládateľnosťou, museli posilniť predné ramená, ktoré sa ohýbali. Pre porovnanie konkurencieschopnosti kúpili Ford Escort so zadným pohonom a porovnávali dosiahnuté časy.

„Audi bolo úplne iné, ako keby bolo nedotáčavé a pretáčavé naraz. Správalo sa trochu ako auto s predným pohonom. Do zákrut som musel vchádzať pomalšie ako s Escortom, priamejšie, ale výjazd bol oveľa rýchlejší. Už vtedy sme prehovárali Waltera Rohrla, aby jazdil s Audi, ale nechcel o tom ani počuť," spomínal Mikkola. Prvú súťaž absolvoval Mikkola v roku 1980 v Portugalsku. Štartoval neoficiálne bez homologácie a vyhral by s veľkým náskokom. Prvé víťazstvo pre Quattro oficiálne dosiahol Franz Wittmann na Januárovej rally 1981 v Rakúsku. Potom prišiel prvý štart v MS. Rally Monte Carlo viedol po prvej etape Hannu Mikkola s náskokom dvadsať minút, ale napokon havaroval. História si počkala na ďalšiu súťaž, Rally Sweden, kde Mikkola hladko vyhral. „Nebolo to jednoduché, mali sme pohon Quattro, ale aj prvý turbomotor v MS, nové pneumatiky a vlastne celý tím. O rok na to vyhrala s Audi na rely San Remo svoju prvú súťaž MS aj Michelle Moutonová.

V sezóne 1983 boli sily veľmi vyrovnané. Jazdcov čakalo 12 súťaží. Všetky odjazdil v tíme Audi iba Hannu Mikkola, na Pobrežie Slonoviny nešla Michele Moutonová, deväť štartov čakalo na Stiga Blomqvista. Najväčším rivalom pre Audi bol tím Lancia s dvojnásobným majstrom sveta Walterom Rohrlom, dvojkou bol Markku Alén. Nikdy proti sebe nestáli dve také odlišné koncepcie, ako v roku 1983. Audi bolo klasické auto s oceľovým skeletom, päťvalcový motor s turbom bol na pôvodnom mieste vpredu nad nápravou, malo však pohon na všetky kolesá a konečne aj vpredu samosvorný diferenciál, ktorý pomohol potlačiť nedotáčavosť. Lancia 037 bol pretekársky špeciál s ľahkou plastovou karosériou, štvorvalcový dvojlitrový motor prepĺňaný kompresorom bol uložený pozdĺžne pred zadnou nápravou. Päťstupňová prevodovka si nevyžadovala pri radení stláčanie spojky. Pred Monte Carlom ktosi vtipne poznamenal, že Audi má iba dvoch nepriateľov, suchý asfalt a Waltera Rohrla. A bola to pravda, Monte Carlo vyhral Rohrl, druhý bol Alén. Najlepšie Audi skočilo tretie. Riadil ho Blomqvist a stratil na víťaza viac ako 11 minút. Vo Švédsku a v Portugalsku sa situácia otočila, sneh a prach viac vyhovovali tímu Audi, Hannu Mikkola dvakrát po sebe vyhral a druhý bol aj na Safari Rally v Keni. Tam mu však víťazstvo vzal Ari Vatanen s Oplom Manta 400.

Asfaltová Korzika opäť patrila obom Lanciám, ale Rohrl vyhral aj šotolinovú Rally Acropolis i Austráliu. V Argentíne a vo Fínsku opäť triumfoval Mikkola. Napätie trvalo až do konca sezóny, ale nakoniec sa to skončilo na víťazstvá 4:3 pre Mikkolu a stal sa prvým majstrom sveta na aute s pohonom všetkých kolies. Odvtedy však už nikto nebol majstrom na aute s jednou poháňanou nápravou. To, že súťaž značiek vyhrala v roku 1983 Lancia, si už málokto pamätá. O rok neskôr sa stal majstrom na Audi Quattro aj Stig Blomqvist. Nakoniec sa do tímu pripojil v roku 1984 aj Walter Rohrl a hneď na úvod vyhral Rally Monte Carlo. V tom istom roku nasadil tím Audi Quattro Sport so skráteným rázvorom na 2204 milimetra, výkon stúpol na 450 koní. Výrazne okrídlený kevlarový špeciál Sport S1 mal výkon až 507 koní a neskôr aj viac. V niektorých verziách už boli dvojspojkové prevodovky. Posledným víťazstvom Audi Quattro S1 bolo Rohrlovo prvé miesto v San Reme v roku 1985. Éra skupiny B sa skončila náhle v roku 1986 po tragických nehodách.

Hannu Mikkola (24. 5. 1942) vyhral v majstrovstvách sveta 18 súťaží, na 666 rýchlostných skúškach bol najrýchlejší, čo ho radí na piate miesto v histórii (Sébastien Loeb - 915 vyhraných RS). Keď získal Hannu Mikkola titul, mal 41 rokov a 183 dní a je najstarším majstrom v dejinách (druhým najstarším majstrom bol v roku 2012 Sébastien Loeb, 38 rokov 224 dní). Prvú súťaž absolvoval Hannu Mikkola na otcovom aute. Musel ho dokonca napísať na svoje meno. Keď sa však vrátil domov s pohármi za piate miesto a prvé miesto medzi malými autami, otec to pochopil. Študent inžinierstva nemal dosť peňazí na ďalšie štarty. Prišiel však za ním otcov priateľ a požičal mu svoje Volvo. Po troch súťažiach mu už z volali fínskeho zastúpenia značky. Keď s Volvom porazil továrenské Lotus Cortiny, ozvali sa mu z Forda... V roku 1972 vyhral Rally Safari, ako prvý neafrický pretekár. Málo kto vie, že mal vtedy problémy s alkoholom. „Bolo to ťažké obdobie, medzi súťažami za mnou chodili kamaráti a išli sme oslavovať. Musel som sa rozhodnúť, či budem opilcom na plný úväzok, alebo dobrým rally jazdcom. Bolo to ťažké rozhodnutie, najprv pre seba, ale potom bolo ťažké presvedčiť priateľov, že už viac nepijem. Od toho dňa nepijem alkohol. Musím povedať, že prvých desať rokov to je peklo, potom to už bolo v poriadku. Niektorí ľudia majú pekný pocit z toho, že pijú, a iní nie. Ani Walter Rohrl nepil a aký je dobrý vo všetkom, čo robí.“ Pred Audi bol Mikkola spolu s priateľom a kolegom Bjornom Waldegaardom (1943 – 2014) v tíme Mercedes. Mali vraj veľmi výhodné zmluvy, koluje o tom vtip. „Mikkola hovorí po rokovaní s vedením Mercedesu: Bjorn, myslím si, že sú to celkom slušné peniaze za celú sezónu, nie? A Waldegaard odpovedá: To je plat za každú rely zvlášť...“

Na prvé kontakty s Audi spomína Mikkola takto: „Mal som zmluvu s Mercedesom, ale pokladal som za slušnosť, že keď som to sľúbil, tak sa prídem aspoň pozrieť. Cestu do Ingolstadtu som vopred pokladal za stratu času. Nejaký malý, treťotriedny tím, nebodaj autá s predným pohonom, bŕŕŕŕ. Zaviedli ma do lesa, bolo tam obyčajné Audi Quattro. Pol hodiny som sa na ňom vozil. Potom som si vyžiadal pár hodín na rozmyslenie...