Zaujímavosti
História automobilov a ich značiek, úpravy, technické poradenstvo a niečo pre fanúšikov kvalitnej fotografie.
Zvyšovanie kvality: Renault referuje o míľnikoch svojej histórie
Jednou z hlavných starostí automobilky je zabezpečiť kvalitu výroby. Druhá najväčšia francúzska automobilka sa o to snaží už 115 rokov. Renault ponúka pohľad na časť histórie automobilky: Manuálna práca bola vždy základom automobilového priemyslu, dokonca aj dnes, keď väčšinu prác vykonávajú stroje je kvalitná práca mechanikov nesmierne dôležitá. Renault sa vždy staral o to aby jeho zamestnanci boli správne vyškolení a vykonávali svoju prácu zodpovedne pri zachovaní najvyššej kvality.
V roku 1906 Louis Renault povedal, že všetky jeho nové automobily budú „absolútne perfektné zo všetkých uhľov pohľadu“. Vedúci zamestnanci mali dôležitú úlohu v príprave jednotlivých úkonov i v kontrole ich kvality. Dôraz sa už vtedy kládol na tréning a školenie zamestnancov. Vtedajšie tréningové stredisko Vocational Training School ponúkalo kurzy pre učňov, vedúcich pracovníkov i vyšší a stredný manažment. V roku 1937 študovalo na škole 915 žiakov do 18 rokov.
V prvej polovici 20. storočia, bola kvalita výroby kontrolovaná výlučne inšpektormi, ktorí boli súčasťou výrobného procesu. Ľudská ruka sa stala symbolom kampane Renault Quality Action, uskutočnenej medzi rokmi 1979 až 1982. Bola zameraná na zamestnancov spoločnosti, ktorí sú zodpovední za kvalitu svojej každodennej práce. Vo vybraných výrobných závodoch sa uskutočnili tréningy a semináre, zamerané na poskytnutie ďalších informácií a na zvýšenie kvalifikovanosti výrobných zamestnancov i vedúcich pracovníkov.
V roku 1984 zaviedla automobilka Renault projekt Operation Rainbow – sériu tréningov a vzdelávacích kurzov súvisiacich so začatím výroby modelu R25. Nové metódy výroby zahŕňali napríklad povinnosť zamestnancov ukončiť prácu, ak si všimnú výrobnú chybu, prípadne nedostatok na nejakom dielci auta.
V 80. rokoch minulého storočia sa vyskytlo niekoľko problémov, ktoré poškodili nie len imidž spoločnosti, ale vážne ublížili aj výsledkom predaja značky. Na záchranu automobilky v ťažkých časoch sa podujal skúsený oceliarsky manažér Raymond Lévy. V roku 1987 sa stal generálnym riaditeľom automobilky Renault. V roku 1988 na jeho naliehanie prijala značka novú stratégiu zameranú na kvalitu a znižovanie nákladov pod názvom Total Quality. Lévy to komentoval takto: „Kvalita? Všetci vedeli, že produkty automobilky Renault sú veľmi poruchové. Každý vedel, že ak si kúpil Renault, nemohol si byť istý, či sa mu niečo nepokazí už po 50-tich kilometroch. Preto som nariadil, a to aj napriek odporu mojich belgických kolegov, aby vznikol nový Renault s novým prístupom ku kvalite. Naším najlepším autom v tom čase bol model Renault 25. Počas stretnutí s predstaviteľmi oceliarskeho priemyslu, kde som pôsobil predtým, som si všimol, že šoféri mojich kolegov, ktorí jazdili na nových Mercedesoch alebo vozidlách značky BMW oceňujú, ako Renault 25 vyzerá a páčil sa im. Na druhej strane som vedel, že môj šofér chodí do servisu každý mesiac. A to sa jednoducho muselo zmeniť.”
Vzniklo nové oddelenie pre kontrolu kvality pod vedením, Pierra Jocoua, ktorý dostal voľnú ruku, aby mohol implementovať zlepšenia v celej sieti Renault. Hneď po svojom nástupe Pierre Jocou odložil uvedenie modelu Renault 19 na trh o niekoľko mesiacov, pretože jeho kvalitu považoval za nedostatočnú. Toto rozhodnutie vzbudilo vášne, hlavne pre vysoké náklady. Išlo však o zlomový moment, od prechodu politiky kompromisov k politike vyžadujúcej kvalitu. Na obdobie potom, spomína Lévy takto: „Pierre Jocou pravidelne prezentoval výsledky prieskumov pred manažmentom spoločnosti. Hovorilo sa v nich o vzťahu a pohľade zákazníkov na jednotlivých výrobcov automobilov. Pamätám si dobre, že Renault bol druhý od konca medzi európskymi výrobcami. Za nami bol už len Fiat. Postupne sme sa z tohto miesta posúvali vyššie a vyššie, až nakoniec, keď som zo spoločnosti Renault odchádzal, sme sa dostali na prvé miesto! Samozrejme, nerátam do tohto rebríčka priekopníkov v tejto oblasti, ktorými sú naši nemeckí priatelia z Mercedesa-Benz a z BMW i niektorí japonskí producenti, ktorí boli lepší ako my. Môžeme však povedať, že sme boli prví „nešpecialisti“. Magazín Auto Motor und Sport publikoval v období, keď som v roku 1992 odchádzal zo spoločnosti, rebríček vozidiel v Nemecku z pohľadu kvality. A prvým automobilom bol náš Renault 19. A to bol úspech.”