Novinky

Aktuality, autosalóny, pohľad do zákulisia automobiliek, tajné projekty, domáci a zahraničný automobilový šport.

Autožurnál

+10

Pi 2.3.2018 / Filip Garaj

Vystrelený airbag je ako rana od boxera, vyvíjajú ho vyše 60 rokov

Prvý sériový automobil vybavený airbagom bol americký Oldsmobile Toronado. Potom taktovku prevzali Nemci a Švédi.

Za myšlienku nafukovacieho vaku, ktorý v prípade nárazu pomôže zachytiť neovládateľné telo človeka, sa môžeme poďakovať Američanom a Nemcom. Páni Walter Linderer a John Hedrik v roku 1951 požiadali o patent senzorového záchytného systému.

V okamihu, keď predný nárazník automobilu príde do kontaktu s iným predmetom, stlačený vzduch unikne z tlakovej nádoby do čohosi, čo pripomína vankúš alebo vak. Pri úplne prvých pokusoch musel šofér aktivovať airbag sám - tlačidlom. Neskôr konštruktéri použili pyrotechnickú rozbušku.

Dobrý nápad, akurát vzduch trebalo nahradiť iným plynom, lebo nebol dostatočne rýchly. Airbag plnený vzduchom sa jednoducho nestihol včas nafúknuť. To už bola práca pre veľké automobilky, ktorým sa nafukovací zádržný systém pozdával.

Vývoj airbagu pod taktovkou značky Mercedes-Benz sa začal v roku 1966, príslušný patent (č. DE 21 52 902 C2) ohlásila spoločnosť v októbri 1971. Sériový airbag šoféra uzrel svetlo sveta až o desať rokov neskôr a uviedli ho vo vtedajšej triede S (W126).

Ford mal flotilu testovacích áut s airbagmi pripravenú už v roku 1971, ale celosvetové prvenstvo si napokon pripísal koncern General Motors. Airbag najprv montoval do Chevroletov, určených federálnej vláde. Verejnosť sa dočkala v roku 1973, keď debutoval Oldsmobile Toronado. Myšlienka nafukovacieho ochranného vaku sa veľmi rýchlo uchytila v celom automobilovom odvetví. Vzápätí boli airbagom vybavované aj najluxusnejšie modely značiek Buick a Cadillac.

Ani Mercedes však neváhal. Na jar 1987 - oslávil svoju premiéru druhý z radu airbagov - airbag spolujazdca. Vyvinuli ho v Stuttgarte a namontovali do produkčného Mercedesu-Benz triedy S W126. Od jesene toho istého roka bol airbag spolujazdca dostupný aj pre triedu E (W124).

Základný princíp prvého sériového airbagu prešiel dodnes len malými zmenami: snímače spúšťacieho zariadenia zaznamenajú mimoriadne výrazné spomalenie typické pre nehody a aktivujú mechanizmus airbagu. Pritom sa vo vyvíjači plynu nárazovo uvoľní dusík. Plyn vzápätí nafúkne textilnú štruktúru v tvare vankúša, vyrobenú z polyamidovej tkaniny s vnútorným pogumovaním. Tento ochranný vzduchový vak tlmí pohyb ľudského tela a spolu s bezpečnostným pásom (s napínačom bezpečnostného pásu a obmedzovačom sily pásu) znižuje pohybovú energiu, ktorá vzniká pri náraze.

Dnes sú mnohé čelné airbagy adaptívne, teda aktivujú sa v dvoch fázach. Účinok airbagu je prispôsobený závažnosti kolízie, ktorú vedia odhadnúť snímače v aute.

Istý prielom priniesol rok 1994, kedy sa dva airbagy stali súčasťou štandardného vybavenia väčšiny osobných áut Mercedes-Benz. Najluxusnejšie Mercedesy triedy S a SL mali čelné airbagy sériovo už v roku 1992.

Prvý airbag spolujazdca pred 30 rokmi ešte zaberal priestor celej príručnej odkladacej skrinky. Vážil päť kilogramov, teda o dva kilogramy viac ako airbag šoféra. Dôvodom jeho vyššej hmotnosti bola najmä väčšia vzdialenosť medzi airbagom a ľudským telom. Airbag spolujazdca mal v nafúknutom stave objem 170 litrov - trikrát viac ako airbag šoféra. Až ďalší vývoj a postupné zmenšovanie komponentov dovolilo výrazné zmenšenie jednotky airbagu. Menšie rozmery dávali základný predpoklad, aby technológia ochranného vzduchového vaku bola použiteľná aj na iných miestach v interiéri vozidla.

Na ochranu cestujúcich zboku sa zameral bočný airbag, ktorý debutoval v roku 1993 a vymyslela ho švédska spoločnosť Autoliv AB. Odtiaľ chýbal už iba krok, aby sa bočný airbag dostal do výbavy Volva 850 (1994) a neskôr aj do Mercedesu triedy E W124 (1995).

Hlavu človeka pri bočnom náraze chráni okenný airbag, ktorý značky Mercedes-Benz a Volvo predstavili v roku 1998. Tento airbag sa rozvinie ako záves pozdĺž bočných okien a výrazne zníži riziko zranení hlavy šoféra a spolujazdca, prípadne aj cestujúcich na krajných zadných sedadlách. Vo zvinutom stave je okenný airbag uložený hore v ráme strechy.

Medzi prvé autá s hlavovými airbagmi patrili Volvo S80 a Mercedes-Benz triedy S W220. V Mercedese triedy E W210 si zákazníci za hlavové airbagy spočiatku museli priplácať.

Moderné autá sú airbagmi doslova posiate. Niektoré chránia koleno šoféra, iné chodcov, ďalšie oddeľujú šoféra od spolujazdca, aby pri bočnom náraze nedošlo k ich vzájomnému kontaktu. Menej obvyklé sú aj airbagy integrované do bezpečnostných pásov.

Inžinieri od počiatku airbagu varujú, že v žiadnom prípade nejde o náhradu bezpečnostných pásov ako najdôležitejšieho záchytného systému. V mnohých ohľadoch sa obe technológie navzájom dopĺňajú a tým spoločne zvyšujú úroveň bezpečnosti.

Napokon, kontakt s nafúknutým airbagom rozhodne nepripomína pád do mäkkého perového vankúša. Účastníci dopravných nehôd majú od airbagu neraz modriny alebo dokonca polámaný nos. Nafukovací vak napriek tomu plní svoj účel - zachraňuje životy.