+10

Toyota Prius: Jazdí úsporne, aj keď sa nesnažíte

S tvrdením, že auto musí byť rozpoznateľné na prvý pohľad, Japonci vypustili do sveta štvrtú generáciu hybridného Priusu. Funguje to, hoci nás zaujali skôr prednosti ukryté vnútri.

Toyota dala novému Priusu do vienka extravagantný dizajn a boli sme prekvapení, ako jej taktika vychádza. Už dlho sme nezažili taký záujem okoloidúcich o testované auto, pričom každý vedel, že je to „ekologická Toyota“. Niektorí si Prius pomýlili s vodíkovým sedanom Mirai, tí lepšie informovaní otázkami hneď mierili k technike.

Je pravda, že pod prednou kapotou sa na prvý pohľad veľa nezmenilo. Kombinovaný výkon benzínovej jedna-osmičky spojenej s elektromotorom dokonca klesol zo 100 na 90 kW (136 – 122 k) a akumulátory zostali nikel-metal hydridové. Na japonský a americký trh sa Prius dodáva s modernejšími lítiovo-iónovými článkami.

Displej slúžiaci ako prístrojový panel má väčší kontrast a je prehľadnejší. Parkovacia brzda zostala mechanická (pedál) a odkladaciemu priestoru uprostred by prospela protišmyková podložka.

Generačný posun vynikne až za volantom, pretože Toyota vylepšila dva základné šoférske nedostatky hybridov. Prius plynulejšie zrýchľuje a lepšie brzdí. Spaľovací motor teraz vyletí do otáčok a spôsobí známy „vysávačový efekt“, len ak šofér naozaj dupne na plyn. V prvom momente po zošliapnutí pedála zaberie elektromotor a vzápätí sa k nemu pripája benzínový agregát. Práve v tomto okamihu necítiť takmer žiadne cuknutie, ktoré predtým bolo. Celkovo máme pocit, že prevodovka - resp. delič výkonu e-CVT - funguje precíznejšie, otáčky benzínového motora drží na uzde a auto lepšie reaguje na pokyny plynovým pedálom. To isté môžeme povedať o brzdení. Prius spomaľuje elektromotor rekuperovaním kinetickej energie a zároveň klasické hydraulické brzdy. Brzdný účinok predtým nebýval rovnomerný, ale teraz sa dá oveľa lepšie dávkovať.

Ak si k tomu prirátame presnejšie riadenie, z Toyoty Prius je podstatne zaujímavejšie auto. Samozrejme, nejde vyslovene o šoférsky stroj, ale tuhá karoséria a celkom rýchle reakcie na pokyny volantom dovolia užiť si aj nejakú tú zákrutu. Hoci, väčšina majiteľov si aj tak bude užívať skôr komfort a ticho na palube. Podvozok v kombinácii so 17-palcovými kolesami a pneumatikami rozmeru 215/45 perfektne zvláda slovenské nerovnosti. Jediné, čo nás rušilo, bol valivý hluk „eko“ pneumatík Toyo, ktoré majú prispieť k nižšej spotrebe benzínu.

Diódové predné svetlomety svietia dobre.

Ani v prípade Toyoty Prius s vylepšenou hybridnou technikou a spaľovacím motorom, ktorého účinnosť dosiahla rekordných 40%, sa nemožno nechať zmátať výrobcom udávanou spotrebou 3,6 l/100 km. Podstatné však je, že Prius jazdí úsporne, aj keď sa o to šofér nijak špeciálne neusiluje. Diaľničný presun z Bratislavy do Zvolena jazdou tesne za hranicou rýchlostných limitov zvládol za 5,8 l/100 km. Palubný počítač sme vynulovali a pokračovali z mesta pod Pustým hradom do Košíc. V cieli svietil na displeji údaj 4,7 l/100 km. V meste sa bez problémov dá jazdiť do piatich litrov na sto kilometrov.

Alebo sa s autom začnete hrať a apetít v uliciach mesta môže klesnúť aj pod dvojlitrovú hranicu. Ráno pred simulovanou jazdou do práce boli batérie dobité na tri štvrtiny svojej kapacity. V teplom počasí spaľovací motor príliš dlho nehučal, netrebalo veľa kúriť a využívali sme ho iba pre potreby zrýchlenia. S Priusom sme vždy akcelerovali na tachometrových 55 km/h, potom sa benzínová jedna-osmička vypla a rýchlosť sme udržiavali iba vďaka elektrine. Takto auto v meste prešlo 6,5 kilometra a v cieli hlásilo spotrebu 1,6 l/100 km. V batériách zostala ešte štvrtina kapacity, teda dve paličky z ôsmich. Prius vie zrýchliť na päťdesiatku aj s využitím iba elektrickej energie, ale šofér vtedy musí stláčať plynový pedál stláčať veľmi jemne, čím spomaľuje okolitú premávku.

Pod podlahou kufra s objemom 343 litrov je  priestor pre odloženie krycej roletky. Rezervné koleso nahradila lepiaca sada a kompresor.

Celková priemerná spotreba v rámci testu dosiahla 4,8 l/100 km, 43-litrová palivová nádrž nám stačila na absolvovanie 735 kilometrov a čisto na elektrinu sme po rovine uháňali najvyššou rýchlosťou 79 km/h.

To už sú hodnoty, ktoré dokážu zaujať aj prívržencov naftových motorov. Hybrid neponúkne taký výrazný záťah ako diesel, ale pocitovo ide dobre. Dokonca lepšie ako ukázalo meranie. Prius v pružnosti z 80 na 120 km/h za 8,4 sekundy stíha Volkswagenu Passat 1,6 TDI (88 kW/120 k) 6MT, ktorý to na štvrtom prevodovom stupni zvládne za 8,5 a na piatom za 12 sekúnd. V zrýchlení z pokoja na 100 km/h, Toyota dorovnáva nižší krútiaci moment plynulo meniteľným prevodom. Teda odpadajú časové straty spôsobené radením. Prius podľa našich meraní dosiahne stovku za rovných jedenásť sekúnd, Passat je o dve desatiny rýchlejší. S predbiehaním sme v praxi nikdy problém nemali. Novinka v porovnaní s predchodcom neprináša revolúciu, ale posun vpred jednoznačne cítiť v kabíne aj počas jazdy. Šofér sa hybridnej technike nemusí prispôsobovať tak ako kedysi.

Kúpiť či nekúpiť?

Ticho, veľmi pohodlný podvozok a nízka spotreba vyvažujú dizajn, ktorý je pre mnohé oči jednoducho škaredý. Mňa teší fakt, že extravagantné tvary fungujú v zmysle dobrej aerodynamiky. Auto, uprednostňujúce funkčnosť pred formou. Kupujem..

Súvisiace články

• Kurzy pre mladých vodičov odhalili chyby, ktorých sa najčastejšie dopúšťajú
• Toyota a Lexus dominujú rebríčku spoľahlivosti J.D. Power 2024
• Toyota C-HR 2.0 Hybrid AWD-i: Nielen výraznejšia, ale aj zásadne vylepšená a praktickejšia (VIDEOTEST)
• Toyota Yaris Hybrid 130 Premiere Edition a GR Sport: Prvé dojmy (VIDEO)