Testy

Odborné testy automobilov. Žiadnej značke ani modelu nič neodpustíme.

Autožurnál

+10

Content img 7650 resizet processed 640x420

Pi 27.4.2012 / Michal Karpat / Tomáš Benedikovič

S Priusmi v Chorvátsku – nádherná krajina, ale služby a odutí čašníci ako na Slovensku

Uplynulý druhý deň nebol veľmi priestor na písanie a posielanie materiálov, takže ozývam sa až teraz. Doobeda sme si vychutnali vnútrozemie v okolí Plitvických jazier, ktoré vôňou a malebnou krajinou verne pripomína Oravu. Hneď po vyštartovaní z hotela sme sa museli zastaviť na rannú kávu v malebnej dedinke, kde sa akoby zastavil čas. Toto malebné údolie s vodopádom sa volá Slunj Raztoka.

Mimochodom prvú noc sme prespali v trojhviezdičkovom hoteli za 49 € na noc za dvojposteľovú izbu aj s raňajkami. Bol to jeden z mála, ktoré sú po ceste na Plitvice otvorené aj mimo sezóny. Raňajky boli bohaté. Mohli sme si vybrať z menu na celú stranu A4. Z ponuky stál za zmienku hlavne domáci biely jogurt, aký som hádam ešte nejedol.

Doobedie bolo šoférskou chuťovkou. Kým sme sa dostali z Plitvic na diaľnicu užili sme si miestne zatočené okresky.. Prius sa ukázal ako celkom zábavné auto, s ktorým je radosť vykrajovať zákruty. Páči sa mi naladením riadenia aj podvozka. Možno ešte viac než Avensis. Minimálne riadenie má Prius citlivejšie a komunikatívnejšie. Podvozok výborne drží stopu, pekne kontroluje náklony karosérie a pôsobivo sa mu tiež darí filtrovať nerovnosti. V porovnaní s Avensisom mi viac vyhovujú tiež sedadlá. Veru neviem, či pri dnešných cenách, keď Prius začína od 22.900 €, by som sa v tejto kategórii rozhodol pre naftový Avensis alebo Prius. Pretože z pohľadu šoférskych zážitkov a pohodlia cestovania mi viac vyhovuje Prius. Uvedomil som si to až teraz, pretože ešte nikdy som s Priusom neabsolvoval tak dlhú cestu po rôznych typoch komunikácií. Jediným jeho hendikepom je menší kufor, ale pokiaľ ide o priestor na predných aj zadných sedadlách, logiku odkladacích priestorov a komfort cestovania, Prius ponúka kráľovské pohodlie na dlhých trasách. Najmä pokiaľ ide o odkladacie priestory je cítiť, že toto auto bolo navrhované pre americký trh. Na modeli Plug In, s ktorým od začiatku jazdím mi chýbajú dve veci. V prvom rade možnosť manuálneho aktivovania elektrického módu tak ako je to možné v klasickom Priuse. Neviem prečo tam táto možnosť je a práve v Plug In-e, ktorý má väčšiu kapacitu batérii aj dojazd na elektriku pri vyššej rýchlosti nie. Chýba mi to práve tu na chorvátskych cestách, kde je veľa menších prevýšení a kde by sa dala nazbieraná elektrická energia využiť v stúpaniach, ktoré viac zaťažujú spaľovací motor. Využívať elektrickej energie v stúpaniach by som tak mohol dosiahnuť ešte nižšiu spotrebu. Tak ako si pri predbiehaní pomáham Power módom, kedy hybridná sústava v momente zmobilizuje všetku energiu a Prius zrazu dostane viac pary by som sa vedel hrať aj s elektrickým módom, ale v modeli Plug In je práca elektromotora riadená výhradne automaticky.

Ďalej mi chýba denné svietenie. Pri zapnutých stretávacích svetlách aj cez deň, kedy prístrojový panel svieti slabšie ako v nočnom režime neviem prečítať z neho absolútne nič. Maximálne veľké číslice rýchlomera. Nepomáha ani nastavenie jasu panelu na najvyššiu úroveň. Kolega s facelistovaným priusom už tento problém nemá, lebo cez deň môže jazdiť s vypnutými stretávacími svetlami iba ne denné LED a tým pádom je panel pekne čitateľný aj za silného slnečného svetla.

Po napojení na diaľnicu sme včera odštartovali ďalší zaujímavý test . Chceli sme porovnať koľko paliva môže vodič ušetriť pri jazde ustálenou rýchlosťou po diaľnici ak nepôjde 130 km/h ale trebárs len 110 km/h a aký bude rozdiel v čase jazdy. Trasu dlhú 145 km jedno auto absolvovalo rýchlosťou 110 km/h a druhé 130 km/h. Výsledok mňa samotného prekvapil, ale ten si opäť budete musieť počkať v pripravovanom májovom vydaní Autožurnálu.

Po absolvovaní tohto testu sme zamierili k moru na Makarsku riviéru hľadať hotel, kde sa dá prespať. Mimo sezóny je v tejto lokalite stále väčšia pravdepodobnosť nájdenia ubytovanie než severnejšie a tak aj bolo. Ubytovali sme sa pomerne rýchlo a tak sme využili prvý slnečný deň po uplynulom období dažďov a išli otestovať teplotu mora. Na kúpanie teda nič moc, ale aj tak sme neodolali…

Sklamanie musím vysloviť na adresu služieb a čašníkov. Už minulý rok som začal mať pocit, že z Chorvátska sa vytráca tradičná pohostinnosť. Turista sa tu cíti ako stroj na peniaze, ale bez patričných služieb. „Príďte na Jadran, nechajte tu čo najviac peňazí, ale nič od nás nechcite“, by mohol znieť nový slogan reštauračných a ubytovacích zariadení. Kdekoľvek zatavíme na kávu alebo sa najesť, cítime sa ako na Slovensku – akoby keby sme mali byť čašníkom vďační, že nás vôbec obslúžia. Malý príklad za všetky. Usadli sme si v poloprázdnej reštaurácii k väčšiemu stolu a prvé čo čašník povedal, namiesto privítania keď k nám prišiel, vyhodil nás z tadiaľ, že ten stôl má pre väčšie skupiny. Žiadne „boli by ste takí laskaví“, „prosím vás“ a podobne. Zo služieb som naozaj sklamaný. Chorvátsky hotelieri a prevádzkovatelia reštauračných zariadení by potrebovali trochu prefackať krízou, ktorá im ale minimálne toto leto nehrozí – pri problémoch aké má Grécko, pri situácii aká je v Egypte a iných krajinách. Ceny v reštauračných zariadeniach nie sú o nič nižšie než počas hlavnej sezóny. Tradične veľký rozdiel je tiež medzi severom a Makarskou. Zatiaľ čo v okolí Zadaru dáte za kávu 8 až 10 kuna, v Brele 12 až 14 kuna. Kalamáre na grile stoja na jednom mieste 50 kuna, v centre Makarskej aj mimo sezóny 85 kuna.

Dnes sa presúvame do Sarajeva, odkiaľ zajtra vyrážame domov. Minimálne ešte raz sa teda z tejto cesty ozvem.