+26

Reportáž Chorvátsko, Bosna a Hercegovina

Po roku sme sa opäť vybrali na reportážnu cestu do Chorvátska. Tentoraz sme porovnávali 2 trasy z Košíc. Prvé auto išlo cez Miškolc a Budapešť. Druhé po slovenských cestách do Bratislavy a odtiaľ cez Maďarsko (cestou E86) mimo autostrád na Csornu, Szombathely a Letenye. Ktorá trasa je kratšia, rýchlejšia a lacnejšia?

Malé opakovanie

Vlani sme porovnávali 2 trasy cez Maďarsko z Bratislavy. Pohodlnejšia, ale o 100 km dlhšia cez Györ, Székesfehervár, Nagykanizsa a Goričan vedie zväčša po diaľnici, ale časovo je skoro rovnako dlhá ako ekonomickejšia trasa bez diaľnice cez Csornu, Szombathely a Letenye. Lepšia bola druhá alternatíva, na ktorej sme mali nižšiu palivovú spotrebu a ušetrili za diaľnicu. Dostali sme od vás na ňu viacero otázok. Pýtali ste sa ako pokročila obnova povrchu vozoviek a či jazdu nespomaľuje priveľa úsekov s obmedzenou jednosmernou premávkou, kde sa ešte pracuje. Tento rok som tadiaľ išiel už dvakrát a môžem vás potešiť, že väčšina rozpracovaných úsekov je hotová, má krásny nový povrch a rozšírenú vozovku.

Povrch je rozšírený najmä v lesných úsekoch za Szombathely, kde môžete v noci stretnúť lesnú zver najčastejšie. Vďaka násypom vedľa cesty, ktoré posunuli hranicu lesa ďalej, má teraz vodič viacej času zareagovať na jeleňov a srnky pri ceste. Skôr ich zbadá a vie pohotovejšie reagovať než predtým keď vybehli z kríkov rovno pred auto. Jazda po tejto trase je teraz bezpečnejšia a svižnejšia. Odporúčam vám túto alternatívu. Ak by ste po ceste vyhladli alebo sa veľmi unavili, za Szombathely je príjemný motorest Joži Báči, v ktorom sa dá aj prespať, platiť kartou a majú tam aj wifi.

Cez Miškolc oveľa kratšie

Štartujeme krátko po 8. hodine. Ja smerujem cez Zvolen a Bratislavu. Som zvedavý ako ovplyvní môj čas nový úsek rýchlostnej komunikácie R1. Asi po 2 hod mám na tachometri 137 km pri priemernej spotrebe 4,3 l/100 km. Kolegovia prešli 139 km a spotrebovali 5,1 l/100 km. Mierne sa zdržali kupovaním maďarskej diaľničnej známky. V tomto ročnom období je najkratšia 10-dňová, cez leto budú predávať aj 4-dňovú. Elektronickú diaľničnú známku odporúčame kupovať na maďarskej strane, kde sa dá platiť kartou. Na Slovensku vás totiž vyjde 13 €, v Maďarsku vás bude stáť 12 € a vo forintoch alebo pri platbe kartou iba 10,40 €. Na úseku po Zvolen sme viedli aj vďaka tomu, že prvých 100 km z Košíc do Miškolca vedie po dosť nekvalitnej ceste s prepadnutým povrchom, kde sa neoplatí ponáhlať. Akonáhle však druhé auto vyšlo na diaľnicu, začalo nám utekať. Kým my sme boli v Nitre, oni už ďaleko za Budapešťou.

Objazd maďarskej metropoly je už jednoduchý. Od roku 2010 je v prevádzke diaľničná skratka M31 z autostrády M3 priamo na obchvat M0. Ušetríte ňou asi 20 km. Dopravné značenie je ďalej bezproblémové. Na diaľnicu M7 končiacu na hranici s Chorvatskom sa dostanete bez problémov. Kolegovia dorazili na miesto stretnutia – prvú čerpaciu stanicu na chorvatskej diaľnici Ljubeščica – po necelých 6 hod jazdy. My až o 2 a 1/2 hod neskôr. Do miesta stretnutia som najazdil 695 (kolega iba 580) km so spotrebou 4,6 (5,4) l/100 km. Zrejme sa zhodneme v názore, že peniaze usporené za maďarskú diaľničnú známku za tie 2 ½ ušetrené hodiny, o ktoré môžete byť skôr pri mori, nestoja. Navyše vo väčšej pohode ako pri jazde po slovenských cestách. O rozdiele v spotrebe a peniazoch ušetrených na palive nemá zmysel ani hovoriť keď som najazdil o 115 km viac. Pritom na mieste stretnutia sme obaja dotankovali takmer rovnaké množstvo paliva.

Koľko ušetríte pomalšou jazdou po diaľnici?

Druhý deň po ceste na Makarskú riviéru sme odštartovali ďalší zaujímavý test. Zisťovali sme koľko paliva vodič ušetrí jazdou ustálenou rýchlosťou po diaľnici ak nepôjde 130 ale trebárs 110 km/h a aký bude časový rozdiel. Dnes už totiž nie je jedno, či smerujete na sever alebo juh Chorvátska. Diaľničné poplatky a palivo nie sú zanedbateľné, hoci v čase cesty tam bol benzín o 10 centov lacnejší než u nás. Test sme uskutočnili 2 autami Toyota Prius. Jeden bol klasický modernizovaný model a druhý vo verzii Plug-In s modernejšími batériami väčšej kapacity umožňujúcimi dlhší dojazd na čisto elektrickú energiu. Aby mal test zmysel, predtým sme na diaľnici porovnali spotreby oboch verzií pri rýchlosti 130 km/h. Plug-In mal totiž 15-palcové a klasický Prius 17-palcové kolesá. Prvý z nich je o niečo ťažší, preto rozdiel bol iba zanedbateľných 0,1 l. Kolega jazdil rýchlosťou 110, ja 130 km/h. V oboch autách sa viezli 3 dospelí s batožinou. Výsledok nás prekvapil. Ja som prišiel do cieľa iba o 12 min skôr a mal som spotrebu 5,4 l/100 km. Kolega spotreboval iba 4,7 l/100 km. Rozdiel v rýchlosti 20 km/h činí teda diferenciu 0,7 l/100 km. Navyše s vozidlami, ktoré majú príkladne aerodynamické tvary karosérie so súčiniteľom odporu vzduchu Cx = 0,25. Zaisto si viete predstaviť aký môže byť rozdiel pri konvenčných autách, prípadne SUV alebo vanoch.

Služby a čašníci ako u nás

Čím dlhšie a častejšie chodievam do Chorvatska, tým viacej sa mi zdá, akoby sa tam presýtili turistov. Už minulý rok som mať pocit, že sa z tejto krajiny vytráca tradičná pohostinnosť. Turista sa tam cíti ako stroj na peniaze, ale bez patričných služieb. „Príďte na Jadran, nechajte tu čo najviac peňazí, ale nič od nás nechcite“, by mohol znieť nový slogan reštauračných a ubytovacích zariadení. Kdekoľvek zastavíme na kávu alebo jedlo, cítime sa ako na Slovensku – akoby sme mali byť čašníkom vďační, že nás vôbec obslúžia. Možno ešte nie sú naladení na sezónu, ale prečo by ma to ako zákazníka malo zaujímať. Jeden príklad za všetky. Sadli sme si v poloprázdnej reštaurácii k väčšiemu stolu a prvé čo čašník namiesto privítania povedal nám oznámil, že ho má pre väčšie skupiny.

Pôvodne sme prvý deň plánovali ukončiť na Makarskej, ale kvôli predĺženej trase cez Slovensko sme plán upravili. Za Karlovacom sme zamierili do vnútrozemia a prespali v nádhernom penzióne pred Plitvickými jazerami. Vnútrozemie jarnou vôňou a malebnou krajinou pripomína Oravu. Hneď po štarte z penziónu sme sa museli zastaviť na rannú kávu v malebnej dedinke, kde sa akoby zastavil čas. Údolie s vodopádom sa volá Slunj Raztoka a pozvánka jeho scenérie sa nedala odmietnuť.

Žiadne „boli by ste takí laskaví“, „prosím vás“ a pod. Zo služieb som naozaj sklamaný. Chorvátski hotelieri a prevádzkovatelia reštauračných zariadení by potrebovali trochu prefackať krízou, ktorá im však minimálne toto leto nehrozí – pri problémoch aké má Grécko, pri situácii v Egypte a iných krajinách. Ceny v reštauračných zariadeniach nie sú o nič nižšie než v hlavnej sezóne. Tradične veľký rozdiel je tiež medzi severom a Makarskou. Zatiaľ čo v okolí Zadaru dáte za kávu 8 – 10, v Brele 12 – 14 HRK. Kalamáre na grile stoja na jednom mieste 50 a v centre Makarskej aj mimo sezóny 85 HRK.

Bosna a Hercegovina príjemne prekvapila

Tretí deň sme pôvodne chceli pokračovať do Čiernej Hory a odtiaľ sa vracať cez Srbsko. Plán sme však z časových dôvodov zmenili. Už dávnejšie sme sa totiž chceli pozrieť do Bosny a tak sme sa rozhodli vrátiť krížom cez túto krajinu a prespať v Sarajeve.

Železiarňami zamorené mesto Zenica.

V Bosne som bol prvýkrát ďalej ako 30 km od hraníc a môj prvý pozitívny zážitok sa spája s prírodou. Veľmi na mňa zapôsobila scenéria hôr a cesta pri rieke Neretva. Jazda autom z Makarskej do Mostaru je silný estetický zážitok. Odporúčam ho každému, kto bude dovolenkovať na Makarskej alebo v okolí. Vidieť sa oplatí historické centrum Mostaru so zrekonštruovaným mostom zo 16. storočia, ktorý bol počas občianskej vojny poškodený a v roku 2004 opravený. Zaujímavou exkurziou do minulosti je aj návšteva multikulturálneho Sarajeva. Silným zážitkom je tiež návšteva pútnického miesta Medjugorje. Ďalší príjemný zážitok sa spája, ako inak, s jedlom. Známy nám odporučil neobedovať v Chorvátsku, ale vydržať do Bosny, cca 30 km za Mostar. Prejsť túto vzdialenosť trvalo po dvojprúdovkách celú večnosť, ale oplatilo sa. Reštaurácia Kovačevič ponúka asi najlepšiu a najznámejšiu jablanickú jahňacinu, ktorú tam pečú 24 hod denne. 1 kg stojí asi 15 €. V Chorvátsku je to najmenej o 5 € drahšie. K mäsu dostanete kopec čerstvej zeleniny a ako predjedlo môžete ochutnať viacero druhov čerstvých domácich syrov. Keď to zažijete v Bosne, automaticky sa pýtate, prečo takáto ponuka neexistuje aj u nás. Prečo je tu problém upiecť v motoreste alebo kolibe jahňa, ktorých sa u nás chová množstvo. Tiež prečo je problém ponúkať čerstvé domáce syry? Hranolky, vyprážaný syr a podobné otrepané jedlá dostanete všade. Pritom koliby by v prvom rade mali pestovať kultúru kvalitnej domácej kuchyne.

Jazda od chorvátskej hranice do Mostaru pozdĺž rieky Neretva je pastvou pre oči.

Nehovoriac o tom, že v každej reštaurácii a na čerpacej stanici, kde sme počas jazdy cez Bosnu zastavili, mali wifi a prístup na internet zdarma (!). Bosniaci dobiehajú zameškané službami. Snažia sa rovnako ako Chorváti po občianskej vojne, keď potrebovali naštartovať turizmus. Lenže ich už táto snaha prešla, pretože o ich krajinu je enormný záujem a načo sa snažiť, keď netreba. Po dobrom jedle a príjemnom večeri v Sarajeve sme však zažili aj tradičný Balkán. V podobe rómskych detí dobiedzajúcich na križovatke, ktoré keď im nič nedáte, začnú sa násilím domáhať drobných. Drzo otvoria auto, pripadne naň začnú búchať ak sa stihnete zamknúť zvnútra. Najnegatívnejší zážitok mám však zo Zenice. Predstavte si, že by v strede Petržalky bola železiareň, ktorá by vytvárala hustý červený oblak smogu nad celou Bratislavou. Smog, ktorý som zažil v Seoule či Šanghaji nie je nič v porovnaní s tým, v čom žijú obyvatelia Zenice. Vystúpite z auta a po chvíli začnete kašlať, budú vás štípať oči a v ústach pocítite zvláštny prach. Najhoršie je, že Zenica sa nachádza v údolí, z ktorého červený oblak mizne veľmi pomaly. Vidieť to aj na stromoch okolitých kopcov, ktoré sú očividne choré. V podstate to je malá ekologická katastrofa. Fabrika leží v tesnej blízkosti obytných domov, kde ľudia na balkónoch sušia bielizeň. Evidentne si na znečistené ovzdušie zvykli.

V reštaurácii Kovačevič pečú jahňatá 24 hod denne. Ich jablanická jahňacina je známa v širokom okolí.

Cesta Bosnou je zdĺhavá. Okrem 30 km diaľnice sme išli po dvojprúdovkách rýchlosťou 60 – 80 km/h, z toho niekoľko km pri rozostavanej diaľnici, kde cesta pripomínala stavenisko. Keď chcete platiť v eurách, dá sa to iba bankovkami. Vydajú vám však domácu menu. Mýtna brána pred diaľnicou je teda akási malá súkromná zmenáreň s vlastným kurzom. V Bosne majú tzv. konvertibilnú marku, ktorá má kurz 1,946 €. Všetky ceny teda delíte dvomi. Policajtov stretnete pri ceste každú chvíľu, preto na rýchlosť pozor. Pri vjazde do Bosny bude od vás colník vyžadovať zelenú kartu k autu. Presun cez Bosnu bol nekonečný a nudný, ale prospešný z pohľadu spotreby. Vďaka častej rekuperácii kinetickej energie a využívaniu schopnosti Priusa Plug-In jazdiť na elektrinu aj rýchlejšie než 50 km/h sa spotreba znížila na 4,0 l/100 km. Kolegov klasický Prius spotreboval 4,2 l/100 km. Viac o autách napíšeme v ďalšom vydaní v samostatom teste.

Rozdiel 20 km/h v rýchlosti jazdy po diaľnici nás prekvapil. Trochu pomalšou jazdou stratíte o niečo viac času, ale ušetríte na palive.

Súvisiace články

• Kurzy pre mladých vodičov odhalili chyby, ktorých sa najčastejšie dopúšťajú
• Toyota a Lexus dominujú rebríčku spoľahlivosti J.D. Power 2024
• Toyota C-HR 2.0 Hybrid AWD-i: Nielen výraznejšia, ale aj zásadne vylepšená a praktickejšia (VIDEOTEST)
• Toyota Yaris Hybrid 130 Premiere Edition a GR Sport: Prvé dojmy (VIDEO)