+36

Renault Clio RS Turbo EDC: Duel roka rozhodol podvozok, nie prevodovka

Test nového Clia RS spočiatku poznačili predsudky. Láska k predchodcovi je veľká a uveriť, že novinka môže byť lepšia ako auto, ktoré mám v garáži, som odmietal.

Tretia generácia športového Clia prišla s úplne novou technikou a ťarchou obrovských očakávaní. Nástupca áut, ktoré zväčša ľahko zdolávali konkurentov v porovnávacích testoch i na pretekárskych tratiach (aj o triedu výkonnejších), musí obhájiť použitie turbomotora a automatickej prevodovky. Malý Francúz to nemá ľahké, lebo väčšina priaznivcov sa na novinku pozerá cez prizmu minulosti. Tiež som patril medzi nich. Posledná atmosférická verzia mi tak zamotala hlavu, že som obetoval všetky úspory a kúpil si ju. Aj mne chvíľu trvalo, kým som zahodil predsudky a začal vnímať nové Clio RS také, aké naozaj je.

Žltý exemplár s podvozkom Cup a 18-palcovými kolesami si najprv zľahka obzerám, či mu iný novinár neublížil. Rýchlo pritom zisťujem, že najkrajší pohľad na novinku je zozadu, kde vynikne široký rozchod kolies. Pneumatiky takmer na milimeter presne lícujú s hranami blatníkov. Práve kvôli štandardným blatníkom má nové Clio RS o 10 mm užšie pneumatiky ako predchodca. Bez ohľadu na priemer diskov, vždy dostanete obutie s šírkou 205 mm.

Vnímanie prezdobeného interiéru je otázkou vkusu, jednu podstatnú výhodu však má. Staré Clio RS zdedilo po svojich menej športových súrodencoch vysoký posed a neprirodzený sklon stĺpika riadenia, ktorý navyše dovolí nastavovať volant iba výškovo. Zvyknúť sa dá na všetko, ale ja s posedom bojujem už dva roky. Novinka má dobrý posed v štandardnej výbave. Predné sedačky sú upevnené nižšie a volant je nastaviteľný v oboch smeroch. Ideálnu polohu som si našiel prakticky hneď. Sedadlá vyzerajú obyčajne, ale v skutočnosti ponúkajú dostatok bočnej opory. Dvojspojková prevodovka láka jazdiť ako v súťažnom špeciáli – s pravou nohou na akcelerátore a ľavou na brzde. Podporuje ho logický chod páky v režime sekvenčného radenia (pohybom dopredu dávate pokyn na podradenie). Pedále sú však umiestnené veľmi blízko seba, takže pri dávkovaní plynu som neraz nohou zavadil o brzdu.

Turbomotor pochádza od Nissanu. Sedadlá nevyzerajú obzvlášť športovo, no nič im nechýba.

Prvá poznámka pribudla do zápisníka takmer okamžite po výjazde z parkoviska. Nové Clio RS nie je ostré hneď od prvého naštartovania tak, ako jeho predchodca. Vodič mu na to musí dať pokyn prostredníctvom voliča jazdných režimov RS Drive. V základnom je auto úplne krotké. Stratilo tým síce trochu čara, ale cestou domov – z Bratislavy do Košíc – mi to prišlo vhod. V snahe ušetriť benzín na neskôr volím defenzívnu jazdu. Prevodovka EDC sa rýchlo prispôsobí a motor drží v otáčkach okolo 2.000 1/min. Dvojspojkové ústrojenstvo o sebe dá vedieť pri pohýnaní, typickým šklbnutím. Inak radí veľmi jemne a pred zákrutou vie pekne podradiť. Aká tichá vie byť jazda po diaľnici, keď poháňacia jednotka pri 130 km/h točí 3.100 otáčok a nie 4.000 ako v starom Cliu RS! To sa samozrejme prejaví aj na spotrebe. 7/100 km je pre predchodcu hodnota z ríše snov. Kedysi nervózny silák sa v najnovšej podobe vie chovať distingvovane ako bežný malý hatchback. Doma mám šťastie. Moja obľúbená testovacia trasa je počas upršaného pracovného dňa prázdna. Magické tlačidlo RS Drive držím trochu dlhšie, preskakujem režim Sport a rovno volím Race. Elektronickí asistenti (okrem ABS a uzávierky diferenciálu) sa vypnú, prevodovka funguje iba v manuálnom režime a Clio je pripravené vydať zo seba maximum. Ešte aktivovať systém Launch Control a kopnutím vzad vyrážame. Prepĺňaná jedna- -šestka sa ľahúčko vytáča a maximum výkonu i krútiaceho momentu dáva ako na podnose. Dvojliter pod kapotou predchodcu má presne opačný charakter, takže vyžaduje viac sústredenia. Citlivejšie reaguje na zošliapnutie akcelerátora, no treba ho úzkostlivo držať nad 4.500 1/ min, aby zo seba vyžmýkal to najlepšie. Turbomotor dokáže citeľne zatiahnuť prakticky kedykoľvek. Nové Clio RS zvukovým prejavom – teda skôr mohutným dunením – pripomína Mégane RS. Omnoho radšej než veľký brat, si však zastrieľa do výfuku. Prevodovka akoby za motorom trochu zaostávala. Čakal som hromy-blesky a sádzanie „kvaltov“ doprevádzané búchaním ako v BMW M5. Lenže tu ťuknem do páky, chvíľu počkám a mám preradené. Tá chvíľa trvá asi 150 milisekúnd a pri rýchlom tempe sa zdá byť nekonečná. Prevodovka vyslovene váha v situáciách, keď sa pod plným plynom dovalíte pred zákrutu, dupnete na brzdu a v rovnakom okamihu chcete podradiť. Je otázne, o koľko by som bol s klasickým manuálom rýchlejší. Na druhej strane nepopieram, že som od radenia čakal viac.

Podvozok na seba nestrháva pozornosť a potichu odvádza skvelú robotu. Tým, ako sa dá auto vodiť po menej kvalitných cestách bez náznaku nervozity, mi vyrazil dych. Napriek tuhšej z dvoch ponúkaných charakteristík, veľkým 18-palcovým kolesám a zachovaniu jednoduchej zadnej nápravy s torznou priečkou. Tam, kde moje staré Clio na sedemnástkach a mäkších tlmičoch „Lux“ musím krotiť jemnými kontrami, lebo zadná časť už poskakuje a má tendencie vybočovať zo zvoleného smeru, jazdí nové Clio absolútne pokojne. Nie je to zázrak, ale technika odvodená z motoristického športu. Tlmiče s integrovanými vyrovnávacími nádržkami minimalizujú takzvané „zhupnutia“ a výborne absorbujú nerovnosti. Oceníte ich nielen pri rýchlej jazde, ale aj počas bežných presunov po meste, kde podvozok napriek tuhšiemu naladeniu posádku nevytrasie.

Renault Clio RS200

Palubná doska je síce jednoduchá, no pôsobí kvalitnejším dojmom než tá v novinke.

Atmosférický motor nemá problém s životnosťou. Tvrdé Recará výborne vyzerajú i držia telo.

Verejná komunikácia a nevľúdne počasie nedovolili vyskúšať auto úplne na limite. Z rýchlych pasáží si však odnášam poznatok o jeho neutrálnosti. V pomalých častiach trate sa prejavila nedotáčavosť a absencia mechanického samosvoru. Citlivo naladené ABS dáva veľký priestor šoférovi a zväčša reaguje až pri panickom brzdení. Vo vracákoch by som privítal ostrejší prevod riadenia. Nové Clio Renault Sport si za tri dni vydobilo povesť prívetivého a ľahko ovládateľného športového auta. Jazdí profesorsky presne a čisto, ale niekomu môže chýbať štipka hrubosti či občasnej nervozity, ktorá charakterizovala poslednú atmosférickú verziu. Kombinácia turbomotora s prevodovkou EDC otvára priestor pre ďalší rozvoj šoféra. Človek sa menej sústredí na ideálne otáčky alebo rýchlosť preradenia a väčšiu pozornosť môže venovať pilovaniu ideálnej stopy a triafaniu sa do apexov. Rozpačité pocity plynú z prevodovky. Ak je pravda, že konštruktéri Renault Sport skrývajú v zásuvke rýchlejší softvér, pripravený pre Clio Gordini, či iný špeciálny variant, tak je to hanba. Čakal som, že do RSka dajú len to najlepšie a človek si nebude musieť kupovať športovú verziu inej športovej verzie.

Niečo nám nevyšlo

Pôvodne sme tento test plánovali okoreniť porovnaním starého a nového Clia RS na Slovakia Ringu. Mal to byť ostrý duel, v ktorom ma zaujímalo iba jediné – čas. Či je nové Clio RS naozaj o toľko rýchlejšie ako tvrdí výrobca. Žiaľ, zámer nevyšiel a tak sa chcem s vami podeliť aspoň o niekoľko dojmov z oboch áut. Hoci Filip píše o verzii Lux, na snímkach vidíte limitku RedBull Racing, ktorá sa mala postaviť novinke. Kým v servise pripravovali už zberateľské Clio v RedBull edícii na tento duel, zoznamoval som sa s novým. Na výhradách, ktorým som sa venoval v prvej jazde trvám. Na novú povahu nástupcu som si však začal zvykať. Pre každodenné použitie je automatická prevodovka naozaj výborná a keď vám ešte k tomu výfuk produkuje toľko muziky ako Mégane…. nádhera. Už mi ani Recaro sedačky nechýbajú, lebo aj štandardné športové sedadlá dostatočne fixujú telo. Vodič sa do nich doslova zasunie, ponorí a hlavne sa v nich sedí nižšie. Musím ale súhlasiť s Filipom, že asi najväčšou devízou tohto auta je špičkovo vyladený podvozok. Spôsob akým hltal nerovnosti, bez sekundárneho prenosu prehnaných otrasov alebo pohybov do karosérie a ich negatívneho vplyvu na stabilitu ma doslova nadchol. Keby som tieto tlmiče mohol namontovať do starého Clia, bolo by to dokonalé auto. Po presadnutí do limitky RedBull Racing som sa však utvrdil v tom, že legenda je len jedna a navždy ňou ostane. Od prvej chvíle ako som si siahol na jej tuhé riadenie, neskutočne presné, krátke a priame radenie manuálnej prevodovky, ktoré samé o sebe je zážitkom (a prísť o neho hriech) a ako sa prvýkrát spod kapoty ozval ešte studený atmosferický dvojliter, dýchol na mňa duch pretekára. Ostrej športovej ikony, ktorá ma fascinovala od prvého kontaktu s ňou a fascinuje dodnes. Po prvých kilometroch ma už vôbec nezaujímalo, či je nové Clio rýchlejšie, pretože tieto emócie mi ničím nenahradí. Nikdy by som nebol povedal, že o Renaulte raz budem písať ako o aute, z ktorého kričí tuhosť a poctivosť konštrukcie a zmontovania. V ktorom sa napriek tvrdému podvozku a zime strávenej v uliciach Bratislavy ani pri 20.000 km na tachometri nehne jediný plast. Hoci je nové RS-o úspornejšie a príjemnejšie, teda použiteľnejšie na každodenný život, a určite má potenciál naplniť očakávania výrobcu s rozšírením klientely, vo svojej garáži by som chcel predchodcu. K porovnaniu, ktoré nám teraz nevyšlo sa ešte vrátime…

Michal Karpat

Kúpiť či nekúpiť?

Jazdné vlastnosti robia Clio RS ikonou aj po generačnej výmene. Pôsobí civilnejšie, ale keď treba, dokáže byť veľmi rýchle. Výborný podvozok zatienil rozpačité dojmy z prevodovky. Kupujem, no nechám si aj predchodcu.

Súvisiace články

• Dacia Duster, Renault 5 aj Citroen C3 vo finále Európske auto roka 
• Renault 5 E-TECH: Prvé dojmy z jazdy (VIDEO)
• Nový Renault 4 na prvých záberoch
• JAZDA Renault Symbioz: Pragmatický kompaktný crossover