Zaujímavosti
História automobilov a ich značiek, úpravy, technické poradenstvo a niečo pre fanúšikov kvalitnej fotografie.
Po rumunských cestách musí aj Duster ísť občas krokom
Rodisko grófa Drakulu je plné rozdielov. Predsudky nie sú na mieste, lebo krajina sa postupne modernizuje. Dopredu ju ťahajú európske peniaze i najväčší exportér – Dacia.
Niekoľko desiatok kilometrov rozbitého asfaltu na medzinárodnej ceste E70, tiahnúcej sa po rumunsko-moldavskom pohraničí, strieda nový povrch s podstatne širšími jazdnými pruhmi. Na začiatku opraveného úseku míňame známe modré značky so žltými hviezdičkami a cestovanie v nádhernej prírodnej scenérii má odrazu celkom inú príchuť.
Rumunsko poctivo čerpá eurofondy v snahe zmazať predstavy cudzincov o zaostalej krajine kdesi na Balkánskom polostrove. Zatiaľ je to skôr zem kontrastov, pretože cesty v dezolátnom stave striedajú nové, vedľa rozpadnutých chatrčí stoja prepychové paláce a konské povozy sa míňajú s luxusnými autami.
V rámci Dacia Press Tour sme absolvovali 2.133 kilometrov dlhú výpravu z Bratislavy cez rumunské Sibiu, Brasov, Pitesti, Targu Jiu a maďarský Szeged späť na Slovensko. Naším hlavným cieľom bolo Mioveni. Mestečko s asi 35.000 obyvateľmi, situované pätnásť kilometrov severovýchodne od Pitesti, je v Rumunsku príkladom pozitívnych zmien prichádzajúcich „zo západu“.
Doslova len niekoľko metrov od obytných domov stojí výrobný závod automobilky Dacia. Rozprestiera sa na ploche 141 hektárov, prácu v ňom našlo 11.600 ľudí a jeho ročná kapacita dosahuje 350.000 áut. Fabrika bola známa slabou pracovnou morálkou a častými krádežami dielcov. Dnes je pýchou Rumunska a veľkým tŕňom v oku konkurencie.
Ubehlo presne desať rokov od chvíle, keď Renault ako nový väčšinový vlastník značky Dacia, ukončil prvú fázu jej modernizácie. Verejnosti predstavil sedan Dacia Logan a začala nová, veľmi úspešná éra automobilky, ktorá bola predtým ľuďom skôr na smiech.
Rumuni majú o domácu značku veľký záujem, čo dokazovali zvedavé pohľady miestnych na kolónu našich oblepených Dacií. Na túru vyrazilo kompletné portfólio značky – od Sandera po úžitkový Dokker Van.
Kompletný vozový park výpravy Dacia Press Tour 2014. Uskutočnila sa pri príležitosti desiateho výročia oficiálneho pôsobenia tejto značky na slovenskom trhu. Importér do júla 2014 u nás predal 15.385 Dacií. Reálne ich je na Slovensku viac. Okrem historických modelov 1300/1310, sú to najmä Novy, SupeRNovy, Pick-upy a Solenzy, ktoré k nám skúšali dovážať rôzni súkromníci.
Dacia už nie je ako Rolls-Royce
Keď pred desaťročím začala produkcia prvého Loganu, novinári kvôli veľkému podielu ručnej práce, s úsmevom prirovnávali Daciu k Rolls-Royce. Dnes fascinujú výrobné linky, ktoré prakticky nikdy nestoja. Dokonca aj „svadba“ – spájanie podvozkových častí s karosériou – prebieha za pochodu. Samozrejme, inak to vidí návštevník a inak zamestnanec, ktorý musí skrutkovať za jazdy. Klobúk dole pred prácou všetkých zamestnancov fabriky, lebo ľahké to naozaj nemajú.
Avšak motivácia, pracovať v Dacii je veľká. Plat najnižšie hodnoteného zamestnanca dosahuje úroveň priemernej mesačnej mzdy v rámci Rumunska. Tá v roku 2013 dosahovala 1.609 leu v čistom, čo je približne 360 eur. Platy sú teda v porovnaní so zvyškom krajiny nadpriemerné. Zamestnanci majú ako bonus zabezpečenú kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť než predpisuje zákon a do práce ich zadarmo zvážajú autobusy.
Kým na linke sa človek naozaj zapotí, v lisovni zamestnanci predovšetkým kontrolujú prácu strojov. Najnovší lis za 24 miliónov eur pribudol do závodu pred odštartovaním výroby druhej generácie Loganu a Sandera. Počas našej návštevy lisoval bočné dvere. Každých sedem sekúnd z neho vyšli dva hotové kusy, ktoré zamestnanci kontrolovali a skladali na prepravníky. Mimochodom, Dacia dováža plechy z rôznych oceliarní, vrátane košického US Steelu.
Najmenej príjemná pracovná pozícia: Autá z výrobnej linky prichádzajú na stanovište záverečného ošetrenia podvozka. Človek v montážnej jame striekaním roztoku konzervuje spodnú časť áut. O špinu nie je núdza. Vodič medzi tým skúška funkčnosť osvetlenia vozidla.
Motory z Rumunska aj pre Smart
Ešte teplejšie je na zlievarni hliníka. V Mioveni vyrábajú malé benzínové turbomotory 0.9 TCe nielen pre vlastnú potrebu, ale tiež pre Renault a najnovšie aj Smart. Proces začína odlievaním hliníkových blokov a ďalších komponentov.
Na konci je hra s legom. V pripravenej plastovej nádobe sú všetky časti pre poskladanie jedného motora. Po zložení nasleduje čerpanie prevádzkových kvapalín a potom skúška funkčnosti. Občas sa vraj objavia drobné netesnosti – tieto kusy smerujú do špeciálneho oddelenia, kde sú rozobraté a opätovne poskladané. Dacia produkuje aj staršie atmosférické jedna-štvorky a jedna-šestky, aké už v európskej ponuke nenájdete.
Popri Sandere, Sandere Stepway, Logane, Logane MCV a Dusteri, totiž v Mioveni vyrábajú aj Renaulty Symbol. Ide o mierne upravené Logany, určené pre rôzne trhy, na ktorých nepôsobí Dacia.
Z výrobnej linky zíde jedno nové auto každých 55 sekúnd. Odhadom je najviac Dusterov a Loganov. Po vstupe Dacie na britský trh má veľa vyrobených áut pravostranné riadenie. S automatickou prevodovkou či automatickou klimatizáciou sa v rumunských modeloch vraj tak skoro nestretneme, hoci ľudia si obe položky výbavy pýtajú. Dacia nedávno obmenila kompletnú modelovú ponuku, a tak zásadné novinky v najbližších mesiacoch neukáže. Chystá sa však Lodgy Stepway a Dokker Stepway.
Odliaty hliníkový blok je potrebné začistiť.
Múzeum nechýba
Hoci Dacia vznikla v roku 1966, akékoľvek múzeum, ktoré mapuje jej históriu, by ste hľadali márne. Odpoveď prečo, dajú rumunské cesty. Mnohé historické exponáty dodnes slúžia svojím majiteľom. V múzeu by asi nebolo čo objavovať.
Nie je problém, stretnúť ani najstaršie modely 1100, čo boli licenčné Renaulty 8. Obrovské zastúpenie na miestnych cestách majú rôzne deriváty Dacie 1300, teda Renaultu 12. Posledné kusy vznikali ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, majú zaoblenú prednú časť a nesú označenie Dacia Berlina (sedan) a Break (kombi). Modernu zastupujú hranaté liftbacky Nova, SupeRNova a Solenza.
Najrozšírenejším vozidlom na rumunských cestách je však prvý Logan. Využívajú ho rodiny, firmy, taxikári, autoškoly a je tiež vďačným objektom domácich tunerov. Zo zahraničných značiek dominuje Daewoo Cielo (u nás Nexia) a Matiz.
Rumuni majú iný vkus ako väčšina Slovákov.
Jeden kamión predbiehame dvakrát
Rumuni kvôli stavu miestych komunikácií prakticky nemajú dôvod kupovať iné autá ako Dacie. Z toho, ako funguje podvozok Logana na rumunských cestách, má človek doslova zážitok. Tlmiče za pomoci pneuzmatík s vysokým profilom hltajú nerovnosti a karoséria sa iba ľahko pohupuje. Bez búchania, bez zatínania zubov, ak sa vám nepodarí vyhnúť niektorej z nerovností.
Ani karoséria nevydala jediný hlások, jediné vŕzgnutie, keď sme z asfaltu zchádzali na šotolinu. Aj takto jednoduchým a „nešportovým“ autám by však pristalo strmšie riadenie. Práve kvôli potrebe často sa vyhýbať dieram, prípadne zvieratám. Dokker a Lodgy sú na tom s komfortom o čosi horšie. Keďže sú vysoké, kvôli stabilite museli dostať tuhšie pruženie.
Spočiatku sme hromžili, že všetky autá v kolóne poháňa turbodiesel 1.5 dCi. Napokon nám jeho Newtonmetre prišli vhod, lebo na predbiehanie bolo vždy málo času. Niektoré kamióny sme museli predchádzať dvakrát i viac. Rumuni majú mimoriadne rozťahané obce -. dlhé pokojne aj niekoľko kilometrov. Najmä vodiči nákladných áut a dodávok v nich neradi dodržiavajú predpísaných 50 km/h. V obci nám predbiehajúci manéver častokrát vrátili.
Diesle podľa očakávania potešili spotrebou. „Nízka“ časť kolóny, teda Logany a Sandero Stepway jazdili do piatich litrov na sto kilometrov. Dokkery, Lodgy a Duster boli o liter smädnejší. Priemerná rýchlosť sa pohybovala iba okolo 55 km/h. Jazdiť rýchlo je v Rumunsku náročné aj na opravených úsekoch. Cesty sú takmer permanentne preplnené.
Stúpanie na Transfagarasan.
Z pohľadu cestovania na dlhé trasy (denne sme za volantom strávili asi desať hodín) najviac vadia krátke sedáky a v noci chýbajúca možnosť stlmiť podsvietenie prístrojového panela. Tvrdá lakťová opierka na dverách tlačí. Tá medzi prednými sedadlami vyzerá lacno, no svoj účel plní bezchybne.
Rumunsko je ideálna krajina pre novodobých dobrodruhov a objaviteľov. Ponúka nádhernú prírodu i niekoľko šoférsky zaujímavých ciest. A nemusí ísť len o známy Transfagarasan, z ktorého sa v posledných rokoch stala turistická atrakcia. Pobyt v Rumunsku budú ťažko niesť psíčkari, pretože túlajúcich sa najlepších priateľov človeka je všade neúrekom. Sú hladní, veľakrát zranení a naozaj to nie je pekný pohľad.
Vysokohorské toalety.
Transfagarasan ohúri scenériou a výhľadmi. Asfalt je starý, no udržiavaný. Aj počas našej návštevy ho cestári “plátali”.