Návraty do archívu: Exhibícia Korzika

Milí čitatelia, popri aktuálnych článkoch postupne pracujeme aj na dopĺňaní archívu. Naplniť archív niekoľko rokov dozadu nebude ľahké, ale intenzívne sa o to snažíme. V tejto súvislosti budeme radi ak si spolu s nami pripomeniete niektoré materiály, ku ktorým sa radi vraciame, pretože sa nám spájajú buď s veľkým jazdeckým alebo cestovateľským zážitkom. Pre tento účel sme vymysleli rubriku: Návraty do archívu. Začíname expedíciou po terénoch ostrova Korzika, ktorá bola pre mňa doposiaľ najviac adrenalínovou skúsenosťou s jazdou v teréne. Navyše sa odohrávala v čase, keď vzdušný priestor nad Európou zkomplikovala islandská sopka, čiže už dostať sa na miesto konania nebolo pre mnohých kolegov novinárov jednoduché. Na záver iba pripomínam, že adrenalínové všetky kúsky s autami na fotkách sme absolvovali so sériovými vozidlami na štandardných cestných pneumatikách.

Viete si predstaviť vyjsť autom na Ďumbier alebo Rysy, prípadne absolvovať s autom hrebeňovku? Driapať sa po turistickom chodníku,  skalách, cez horské potoky, rigoly vymyté  vodou stekajúcou z hôr, pri prejazdoch ktorých auto nárazníkmi líže zem a každé koleso má  v inej výške a vychýlené do iného uhla?  Plaziť sa po cestách na šírku auta, kde vás od zošmyknutia do hlbokej rokliny delia často centimetre a to všetko v sériovom terénnom aute?  Niečo podobné som nedávno absolvoval. Nie na Slovensku, to by ochranárom vlasy dupkom stávali. S novou Toyotou Land Crusier som 3 dni brázdil malebný ostrov Korzika.

Existuje niekoľko spôsobov ako stráviť dovolenku na Korzike. Celý čas sa zabávať v hotelovom komplexe a na pláži, prejsť ju na bicykli, prenajať si auto a prebrázdiť ostrov krížom krážom po asfaltových cestách až sa vám z toľkých zákrut nezatočí hlava, alebo sa vybrať na Korziku vlastným, prípadne požičaným off-roadom a objavovať prírodné krásy tohto malebného ostrova netradičným spôsobom – po turistických chodníkoch a terénnych cestách.

Ako sa dostať na Korziku?

Jeden  spôsob je prepraviť sa autom do Livorna, odkiaľ smeruje na Korziku najviac trajektov. Lístky však odporúčam rezervovať si dopredu. Cestu si môžete spestriť atraktívnymi zastávkami. Oplatí sa vidieť Benátky, Florenciu alebo šikmú vežu v Pise, ktorá leží neďaleko Livorna. Odtiaľ sa doplavíte do Bastie za 4 hodiny.

Druhý  spôsob je letecká doprava a prenájom auta na mieste. Z Viedne lieta pravidelná  linka do Nice, v určitom období dokonca viackrát za deň. Najideálnejšie je nasadnúť na lietadlo o 7:30 hod, ktoré je pred deviatou v Nice. Odtiaľ vám ide asi o 2 hod spoj do Figari. Voľný čas využijete na pohodlný presun z terminálu 1 na terminál 2, ránnu kávu a možno aj na  surfovanie po internete. Letisko v Nice je spolu viedenským jedným z mála, kde je internet zdarma.

Rozcvička

Po prílete na Korziku nastupujem do Land Cruisera, v ktorom prežijem najbližšie 3 dni. Prvá cesta vedie do malebnej plážovej reštaurácie v dedinke  La Tonnara neďaleko letiska, kde ma čaká ľahký obed a krátka vyhliadková plavba. Organizátori zámerne vybrali úsek okolo mesta Bonifacio, ktoré je v Stredomorí známe zvláštnou polohou na vysokom bielom vápencovom brale. Je to v podstate malá pevnosť opradená mnohými legendami. Pohľad z lode na mesto postavené na niekoľko desiatok metrov vysokom brale je fascinujúci.  Vyhliadková plavba loďou okolo mesta, súčasťou ktorej je aj návšteva blízkych zátok a morských jaskýň stojí 8 € na osobu. Sprievodca nám ukazuje stalaktity visiace z mohutných brál, pravidelne opadávajúce do vody.

Po dychu však lapám až vtedy, keď si to  loď zamieri do malej „morskej“ jaskyne, ktorej vjazd je natoľko úzky, že pochybujem, či sa tam naša loď vôbec vmestí. Chlapík to má evidentne najazdené, takže bez problémov. Asi po hodine  plavba končí v mestečku Bonifacio, ktoré sme obdivovali z mora. Na pevnine nás už čakajú autá. Ešte krátke skupinové foto  a vyrážame. Po asfalte absolvujeme sotva niekoľko sto metrov a prvou možnou odbočkou schádzame z hlavnej cesty na prašnú šotolinu. Podobný scenár trasy sa v nasledujúcich dňoch bude opakovať viac razy.

Medzi terénnymi sekciami budeme prechádzať len nevyhnutný počet kilometrov po asfalte, aby sme čo najviac času strávili mimo spevnených ciest. Korzika je najhornatejší ostrov Stredomoria s priemernou nadmorskou výškou 576 m (Sicília 441 m, Sardínia 344 m), často prezývaný ako pohorie v mori. Zároveň je to ostrov s najrozmanitejšou prírodou na kilometer štvorcový, čo súvisí s rozdielnym pobrežím. Východné je ploché, súvislé a rovné, západné skalnaté, silné a členité. Bystriny a rieky spolu s morom vytvorili na plochom východnom korzickom pobreží lagúny stojatej vody. Jednu z nich obchádzame v úvodnej etape. Jazdu po južanskej červenej šotoline posiatej ostrými kamienkami beriem ako ľahkú rozcvičku. Napriek tomu, že pred pár dňami pršalo, povrch ciest stihol vyschnúť a riadne sa práši. Pri jazde v konvoji si preto nechávame medzi sebou väčšie odstupy.

Diskotéka v teréne

Prvý úsek je jazdecky nenáročný, preto sa priam núka možnosť vychutnať si pohodlie a komfort interiéru nového Land Cruisera. Kvalitou spracovania a výberom materiálov kabína v ničom nezaostáva za modelmi prémiovej sesterskej značky Lexus. Tróniac v komfortných, veľkých kožených sedačkách si pripadám akoby som nesedel v aute, ale doma v obývačke, pozerajúc zábery z kokpitu na 3D obrazovke. Zapínam si špičkový audiosystém JBL a relax je dokonalý.

Z pomyslenej obývačky som sa presunul do pojazdnej koncertnej sály s panoramatickým výhľadom na okolitú prírodu. Na pevný disk navigačného systému sa vmestí asi 2.000 skladieb a zvuk vychádza cez koncový zosilňovač s hudobným výkonom 650 W. Výstup má 11 kanálov na 17 reproduktorov. Je až neuveriteľné, kam sa za posledné roky posunula kvalita cestovania v terénnych autách. Už to nie sú žiadne sparťansky vybavené rebriňáky. Pre tieto pocity a zážitky som sa zamiloval do vozidiel Range Rover a  pre rovnaké emócie teraz milujem aj Land Cruiser. Sedím v koženom kresle, počúvam skvelú hudbu, vychutnávam si pohľad na krásnu zátoku sladkovodného jazera a podvozok maká aby ma komfortne previezol cez rigoly vyplavené dažďovou vodou. K dokonalosti pôžitku mi chýba už len cigara a dôkladne pretrepané Martini s vodkou – samozrejme na záver po jazde. Počas jazdy zásadne nepijem.

S kolegom sme to ale vymysleli. Keď nabudúce pôjdeme jazdiť do terénu, zoberieme so sebou malú termosku s noblesným nápojom, ktorý bude po celom dni dôkladne premiešaný a vychladený v chladiacom boxe stredovej lakťovej opierky. Toto auto je dobrý základ na súkromnú plážovú párty. Stačí si nájsť kúsok romantickej pieskovej pláže, kde sa kvôli komplikovanému príjazdu dostane len málokto a žúrka sa môže začať. Okrem skvelej aparatúry je na palube aj množstvo elektroniky.

Praktickou novinkou sú kamery. K cúvacej, ktorá mapuje priestor za autom pribudlo ďalších 5. Po 2 v každom vonkajšom spätnom zrkadle, mapujúce okolie auta a 1 vpredu. Tá sleduje priestor pred nárazníkom a animáciou na displeji informuje vodiča o predpokladanej stope predných kolies aby sa v ťažko prejazdných podmienkach vedel pohybovať aj bez externého navigátora. Nechýba tiež špičkový navigačný systém známy z Lexusov. Na konci úvodnej terénnej vložky zadávam adresu hotela a zvyšných 25 km po asfaltových cestách uháňam v ústrety sprche.

Na ceste jazdí nový Land Cruiser o poznanie lepšie a istejšie než predchodca, za čo vďačí adaptívnym tlmičom a predovšetkým elektronicky riadeným stabilizátorom. S ich pomocou sa menej ponára pri prudkom brzdení a v zákrutách odďaľuje nevoľnosť spolujazdcov eliminovaním bočných náklonov karosérie. Verte, že na kľukatých cestách Korziky je dosť dôvodov, aby došlo zle im aj vodičovi. S pohotovostnou hmotnosťou vyše 2 t a nosným rámom však Land Cruiser nikdy nebude jazdiť ako SUV, hoci sa veľmi snaží. Dynamike na ceste je dosť veľkou prekážkou tiež 5-stupňová automatická prevodovka, ktorá po stlačení akcelerátora naftový šesťvalec 3.0 D-4D (127 kW/173 k) najprv vždy vyženie do otáčok a až potom auto začne zrýchľovať. Celkovo reaguje dosť vláčne a zbytočne často púšťa motor do vysokých otáčok bez efektu, podobne ako americké automaty. Do terénu je táto prevodovka výborná, ale väčšinu roka jazdím po bežných cestách a preto by som zvolil manuál.

Posilňovanie sebavedomia

Nasledujúce ráno vyrážame z hotela už o 7:30, pretože pred nami je najťažšia etapa 3-dňovej expedície. Čaká nás horská oblasť Zonza s prezentáciou systému Crawl Control pod jej najvyšším vrcholom Monte Calva (1377 m). Keďže sa púšťame do veľmi náročného terénu, mení sa koncepcia konvoja. Zatiaľ čo prvý deň mohli viacerí z nás jazdiť v aute sami, od tejto etapy musíme vytvoriť dvojice. Mne organizátor pridelil kolegu z Fínska, s ktorým sme hneď na začiatok uzavreli dohodu výhodnú pre oboch – ja šoférujem, on fotí. S mojím fotoaparátom by som totiž v živote neurobil také zábery ako on so svojou výbavičkou asi za  30.000 €.

Prvých 20 km patrí asfaltu, na ktoré nadviaže nekonečné stúpanie po šotolinových cestách až na vrchol. Po jazdeckej stránke je to zívačka, ale nenudím sa. 18 km stúpanie mi spestruje krásna scenéria a spolujazdec, ktorý v snahe po ulovení atraktívnych záberov lozí po oknách a streche, takže mám čo robiť aby som ho po ceste nestratil. Keď dorazíme na malé vyhliadkové parkovisko, kde si dávame krátku pauzu, pýtam sa vedúceho skupiny, čo budeme robiť zvyšok dopoludnia, keď obed je naplánovaný až o 3 hodiny a pred nami je podľa road-booku už len 7 km? On sa iba škodoradostne usmeje a odvetí: „no predsa jazdiť“. Zmysel jeho úsmevu som pochopil o niekoľko minút, keď som s autom zastavil na skalnatom turistickom chodníku. „Dáme si neutrál, zapneme redukciu, pridáme uzávierku stredového diferenciálu, tlmiče zodvihneme na maximum a so zapnutým systémom Crawl Control pokračujeme v stúpaní“, hovorí inštruktor vodičovi každého auta. Až teraz chápem zmysel slov, že v Land Cruiseri zvládne terén aj amatér. Pri pohľade na skalnatý chodník pripomínajúci dno vyschnutého horského potoka mi totiž sebavedomie kleslo natoľko, že som sa naozaj chvíľu cítil ako amatér.

No keď nás sem organizátori posielajú, musia byť presvedčení, že to prejdeme. Dokonca bez toho,  aby sme autám ublížili. Land Cruiser však sebavedomie každého vodiča dvihne veľmi rýchlo. Kolesá hltajú jeden balvan za druhým, stačí iba sledovať navigátorov a jemne narábať s brzdou. Akcelerátor ovláda systém Crawl Control, ktorý v pravidelných dávkach automaticky reguluje prísun krútiaceho momentu na kolesá a zabraňuje ich prekĺzavaniu a blokovaniu. Na výber je 5 voliteľných rýchlostí plazenia. Ja využívam druhý stupeň, pretože na prvom elektronika autom priveľmi drgá, čo nie je najvhodnejšie ak sa s 2-tonovým autom potrebujete posúvať krokom. Na tomto úseku sa v plnej paráde predvádza druhá stránka progresívnych stabilizátorov. Ich účinok sa úplne stráca za účelom výkyvu náprav a kopírovania cesty kolesami. Tie sa striedavo vykyvujú až k podblatníkom a vôbec nie je výnimočné ak auto stojí na troch, prípadne dvoch šikmo protiľahlých kolesách. Tuhá karoséria s tým však nemá problém.

Počas štverania sa po skalách čakám každú chvíľu ranu do podvozka, ale inštruktori nás navigujú s prehľadom. Základom úspechu je prechádzať cez kamene, ktoré vytŕčajú pomedzi ostatné a dostatočne dvíhajú podvozok nad potencionálne prekážky. No keby aj došlo ku kontaktu, robustný spodok je dôkladne chránený pred poškodením. Niekedy mám pocit, že predné koleso pri nájazde na veľký kameň takmer vtlačím do podblatníka. Inokedy mám zase chuť utiecť z auta, pretože nasledujúci úsek si už neviem predstaviť bez problému alebo poškodenia auta. Land Cruiser je ale iného názoru. S každou ďalšou prekážkou ma presviedča, že ešte neukázal všetko. Má pravdu. Pot ma obleje až vtedy, keď po 3 hodinách absolútneho sústredenia a posúvania sa po centimetroch pred sebou zbadám rovnú cestu bez kameňov, ale inštruktor ma pošle doprava hore brutálne strmým skalnatým bralom. Našťastie žartoval, ale iba v prípade novinárov, pretože už o chvíľu sa tým istým bralom štverá iný Land Cruiser,  ktorý riadi šéf inštruktorov.

Extrémnejšiu prezentáciu systému Crawl Control si ani neviem predstaviť. Skaly, po ktorých lezie hore sú také ostré, že navrchu si to odnesie ľavá zadná pneumatika. Skvelý adrenalínový vrchol prvého dňa. Po chutnom vysokohorskom obede v poľovníckej chalupe ťažký terén pokračuje. Hoci systém Crawl Control nedostane vydýchnuť, žiaden úsek sa už nevyrovná doobediu. Po ceste do  hotela v dedinke Zonza spracovávam dojmy a rozmýšľam o nasledujúcom dni. Neviem si totiž predstaviť, čo nové a ešte adrenalínovejšie nás môže čakať.

Nový deň , nové podmienky, nový vrchol

Na tretí deň ráno ma budia dažďové kvapky dopadajúce na okenný parapet. Celú noc pršalo, takže povrch všetkých ciest bude riadne premočený. Doobeda máme v pláne presunúť sa viac na sever. Na prvých 45 km sa v podstate nič nedeje, preto všetku batožinu prehádžem na zadné sedadlá aby fínsky kolega mal priestor v kufri iba pre seba. Nemá totiž žiadne fotky  za jazdy z iného auta, preto sa rozhodol využiť samostatne vyklápateľné okno zadného veka. Adhézne podmienky na ceste sa v porovnaní s predošlým dňom úplne zmenili.

Na šotoline a blate sa dosť šmýka, čo je skôr problém váhy auta než pneumatík. Najmä v lesoch musím podstatne viac narábať s hmotnosťou auta a v predstihu riešiť prípadne nedotáčavé správanie. Okolitá príroda sa úplne zmenila. Skaly vystriedal piesočnato-blatistý povrch a ihličnaté stromy nahradili husté a vysoké  kriaky s koridorom akurát na jedno auto. Kolega fotograf sa teší, že na cestách pribudli kaluže. Ja som nadšený menej, lebo po hodine jazdy mám od sústredenia úplne premočený chrbát, aby som auto pri nasadenom tempe udržal na ceste.

Konečne spomaľujeme. Opäť prichádza na rad redukcia a Crawl Control. Pred nami je 3 km stúpanie po okrúhlych, ale šmykľavých balvanoch. Kombinácia 2 t auta so sériovými pneumatikami a klzkými kameňmi vyvoláva oprávnené obavy. Nechtiac som si ráno pri káve vypočul rozhovor inštruktorov, ktorí práve rozoberali, či ísť do toho za daného počasia alebo nie. Najprv skúšam stúpať bez Crawl Control. Chvíľu to ide, ale na prvom väčšom kameni kolesá začnú prekĺzavať. Nepomáha uzávierka medzinápravového diferenciálu ani aktivovanie systému Multi-terrain v režime na skaly. Neostáva iné, iba opäť zapnúť liek na nedostatok trakcie Crawl Control a Land Cruiser hravo pokračuje ďalej. Keď niektorá z predných pneumatík nemá o čo zabrať, stačí potočiť volantom a hľadať pre ňu grip. Neuveriteľné, čo sa dá vyťažiť z elektroniky. Ťažký mastodont sa driape po klzkých kameňoch akoby sa jeho pneumatiky prisávali. Tento dôkaz účinnosti plaziaceho systému na mňa zapôsobil oveľa viac než výstup na skalnaté bralo. Auto sa jemne chveje, ako s ním bojuje elektronika a za každú cenu sa ho snaží posúvať dopredu, ale postupuje. Toto však ešte nie je finále.

Skalnatá šmykľavka

Poobede sa z dažďového pralesa (ako som si interne nazval predošlý úsek) presúvame do oblasti s ďalšou variáciou rozmanitej krajiny ostrova Korzika. Tentokrát okolie pripomína jesenný les. Všade vidno opadané listnaté stromy. Zatiaľ čo inde zeleň bujnela, tu akoby sa zastavil čas. Opäť sa nám vrátili do cesty ostré kamene, ale novým prvkom sú horské potoky. Niekedy sú také úzke a brody cez ne natoľko zatočené, že prejsť cez ne bez škrabanca si vyžaduje vytáčanie na viackrát.

Pri zjazdoch z kopca musíme strážiť stopu ľavého predného kolesa, pretože stačí aby sa trochu skĺzlo do strany a celé auto sa vplyvom váhy zosunie do rokliny. Už riskujem aj prepichnutie pneumatiky, veď sme čoskoro v cieli. Čerešnička na torte však prichádza až na úplný záver. Pred nami je posledný zjazd. Vodiace auto inštruktora sa pomaly posúva dopredu, postupne stavia na 3 kolesá a keď sa rozhojdá, prednou časťou ponárajúc sa dolu a dvíhajúc pravé zadné koleso do nebies, s napätím čakám čo z tohto vznikne. Na chvíľu sa obzriem za kolegom a auto je zrazu preč. Zošmyklo sa dolu asi 2 m vysokým hladkým skalnatým bralom. Keď som dovtedy mal chuť vystúpiť z auta, teraz naozaj vystupujem a idem povedať inštruktorovi, že na toto sa naozaj necítim.

On mi na to, že to len zle vyzerá, ale určite to všetci zvládneme. Hovorím si v poriadku, veď oni nesú zodpovednosť a plechy Land Cruisera niečo vydržia. Po centimetroch ma inštruktor naviguje prednými kolesami na okraj zrázu, aby auto po šmyku nechytilo šoférovými dverami skalu, ktorú musím obísť. Keď sa auto utrhne, stačí volant držať rovno a čakať kým sa narovná a zastaví. Celé to trvá niekoľko sekúnd, ale prepadnúť sa o 2 m s 2 t autom a nevidieť kam, je veľmi zlý pocit.  Po „pristátí“ mi adrenalín strieka z uší. Ešte v živote ma nik na podobnú šialenosť nenahovoril.

Tri dni v teréne s Toyotou Land Cruiser a chlapcami, ktorí organizujú Camel Trophy, boli pre mňa obrovskou školou a hlavne tréningom odvahy. Toto auto patrí naďalej k najschopnejším v teréne, len neviem ako to bežný majiteľ využije v praxi. Možno strávením dovolenky na podobný spôsob. Prípadne, ak ho naštve svokra, môže ju nasadiť do auta a vyviesť trebárs na Lomnický štít. Pre väčšinu majiteľov však ostane pohodlným a luxusným cruiserom, v prípade potreby schopným vyviesť svoju posádku kamkoľvek v pohodlí obývačky.

Informácie o Korzike sme čerpali zo stránky: zájazdy.sk

Základné údaje o Korzike

Štátna príslušnosť: Francúzsko.
Poloha: 80 km západne od Talianska, 160 km južne od francúzskej Riviéry, 13 km severne od Sardínie.
Rozloha: 8.720 km2, 965 km pobrežia.
Počet obyvateľov: 22. 000, z toho polovica žije v mestách Ajaccio a Bastia.
Najvyššia kóta: Monte Cinto 2.706 m.

Súvisiace články

• Toyota GR Yaris AT 2024: Najlepšie druhé auto do rodiny, alebo “akože” pre manželku 😅
• Lexus RX 350h E-FOUR: Stačí mu základná motorizácia aj slabší elektromotor vzadu? (VIDEOTEST)
• Toyota skompletizovala rad úžitkových vozidiel novým Proace Max. Poznáme jeho ceny
• Toyota Yaris Cross 1.5 Hybrid 2024: Výkonnejšie srdce a zásadné vylepšenia pod povrchom (VIDEOTEST)