Prvý dotyk

Prvý kontakt a najmä prvé kilometre za volantom veľa napovedia o každej novinke.

Autožurnál

+11

28988 opel astra st online autozurnal 1024x597

Ut 5.7.2016 / Michal Karpat

Jazdiace čudo, ktoré po sebe necháva mláčky pitnej vody

Bolo to presne minulú jeseň na autosalóne vo Frankfurte, keď som s kameramanom Pablom pri potulkách výstaviskom zbadal zvláštny automobil. „To je čo za čudo?“ Opýtal sa ma. Ja reku, že Toyota Mirai. Elektromobil jazdiaci na vodík. Neprešiel ani rok a s japonským „čudom“ som absolvoval prvé kilometre.

Budúcnosť očami Toyoty. Aj tak by som mohol nazvať Toyotu Mirai. Hoci veľmi dúfam, že minimálne po dizajnovej stránke bude budúcnosť Toyoty atraktívnejšia. Vodíkový pohon ma baví už dnes.

Meno Mirai znamená v japončine budúcnosť. O tom, či práve pohon na vodík je budúcnosťou automobilov na našej planéte však odborníci stále vedú napínavé diskusie. Toyota vodíkovému pohonu verí viac než klasickým elektromobilom, ktoré už dávnejšie zavrhla. Momentálne sa sústreďuje hlavne na hybridy a vodíkový pohon.

Hlavným problémom vodíkového pohonu je ale veľmi riedka sieť čerpacích staníc po Európe a jeho nákladná výroba. Na Slovensku nie je momentálne žiadna čerpačka na vodík. V Čechách majú aspoň jednu. Niektoré európske krajiny sú na tom podstatne lepšie. Vodíkovú infraštruktúru postupne rozvíjajú Nemecko, Holandsko, Veľká Británia, Belgicko, Dánsko a čoskoro sa k ním pripoja aj Nórsko a Švédsko. Vodíku je všade okolo nás množstvo. Problém je, dostať ho do požadovanej formy. Keby boli farmári alebo roľnícke družstvá schopné spracovávať napríklad taký kravský hnoj na vodík, slovenské dediny by už dnes boli príkladom lokálnej mobility nezaťažujúcej životné prostredie emisiami. Najefektívnejšie sa vodík získava elektrolýzou z vody, hoci aj o tomto spôsobe odborníci tvrdia, že je zbytočne zložitý a energeticky neefektívny. A podobne je to aj s výrobou palivových článkov.

Architektúra interiéru aj ovládacie prvky veľmi pripomínajú model Prius.

Takže predovšetkým ekonomika, teda návratnosť investícii zatiaľ bránia masovejšiemu rozvoju vodíkových automobilov.

Pritom samotné auto nie je nijak extra drahé. Toyota tvrdí o Mirai, že z veľkej časti využíva už zabehnuté, teda bežne v sérii používané a overené komponenty, napríklad v modeli Prius. Čo je okrem šetrenia nákladov zárukou spoľahlivosti. Špecifické sú len nádrže na vodík, tankovací systém a palivové články, ktoré sú na aute najdrahšou položkou. Ono vlastne pojem drahý ťažko hodnotiť, pretože na to aké ekologické a pokrokové auto Toyota Mirai je, sumu začínajúcu na 66.000 eurách nemožno brať ako závratnú. Napríklad v porovnaní s Teslou.

Výhodou vodíka voči klasickým elektromobilom dobíjateľným zo siete je, že dá sa skladovať aj transportovať. Je porovnateľným nositeľom energie ako benzín a z užívateľského hľadiska sa s ním aj rovnako jednoducho pracuje. Tankuje sa pištoľou. Dotankovanie nádrží doplna trvá 3, maximálne 5 minút, v porovnaní s minimálne 30 minútami na rýchlonabíjačke alebo niekoľkými hodinami z klasickej domácej zásuvky a na jedno dotankovanie prejdete 500 až 750 km. Oficiálna spotreba v kombinovanom režime má hodnotu 0,76 kilogramu vodíka na 100 km. Počas mojej testovacej jazdy svietil na palubnej doske údaj 1,2 kg/100 km. Navyše tankovacie stanice na vodík dokážu obslúžiť autá rovnako rýchlo ako na klasickej čerpačke, kdežto pri dobíjacom stojane pre elektromobily sa za rovnaký čas vystrieda podstatne menej áut.

Auto, ktoré za sebou necháva mláčky...

Za otestovaním futuristického sedanu som vycestoval do Varšavy, kde sa miestnemu importérovi podarilo na nejaký čas zapožičať dva kusy tohto pokrokového auta. Vozidlo ženie dopredu elektrická energia získaná reakciou vodíka s kyslíkom priamo na palube auta, ktorá potom poháňa elektromotor. Auto neprodukuje žiadne emisie, iba vodnú paru. Tá sa prítomným novinárom postarala o zábavu. Pretože auto po sebe necháva mokré fľaky pri prestojoch počas výmeny šoférov.

Preto ak niekedy stretnete na ceste divne vyzerajúce auto, ktoré za sebou necháva pás nejakej tekutiny, neľakajte sa. Netečie mu benzín, ani olej. To len šofér Toyoty Mirai pridal plný plyn.

Toyota Mirai sa z užívateľského hľadiska tankuje rovnako ako benzínové auto. Pomocou tankovacej pištole naplníte obe nádrže s kapacitou 5 kg vodíka za 3 minúty.

Nie jedného z nás okamžite napadlo, ako by to asi mohlo vyzerať v zime pri väčšom počte vodíkových áut na našich cestách, keď by každé vozidlo vypúšťalo v mrazoch vodu na cestu a tá by sa menila na ľad. Na každých 100 km vie Mirai totiž vyrobiť až 7 litrov vody. Tá pokiaľ ostane v systéme môže v zime poškodiť aj samotné auto. Na to ale konštruktéri mysleli a auto vybavili systémom núteného vypustenia vody z auta. Aktivuje sa tlačidlom na palubnej doske. Auto by teda malo byť bez problémov používateľné aj pri teplotách okolo – 30 stupňov Celzia.

Jediným odpadovým produktom je čistá voda, ktorú je možné vypúštať zo systému aj manuálne. Slúži na to tlačidlo.

Dynamika mu nechýba

Pri plnej akcelerácii počuť zvláštny zvuk. Jemné bzučanie, ktoré vďaka dokonalému odhlučneniu celého auta nemôžete prepočuť. Ide o zvuk kompresora, ktorý naháňa vzduch do systému, potrebný k chemickej reakcii na výrobu elektriny. Nie je to ale nič rušivé. Celé auto je až prémiovo dokonalo odhlučnené a prekvapivo svižné. Na to, že váži 1850 kg, elektromotor s výkonom 113 kW/154 k a krútiacim momentom 335 Nm ho dopuje peknou porciou dynamiky. Jazda s ním ma veľmi bavila a vôbec by som nebol povedal, že papierová hodnota zrýchlenia z 0 na 100 km/h je len 9,6 s. Možno aj preto, že skúšal som ho v podstate len po okresných cestách a kúsok po diaľnici s obmedzenou rýchlosťou. V domácich podmienkach na známych cestách by to bolo asi iné, ale po dnymickej stránke zanechal vo mne Mirai na prvýkrát dobrý dojem.

Dvaja dospelí sa vzadu odovezú pohodlne ako v limuzíne strednej triedy.

Samotné auto je vyladené dosť komfortne. Cítiť, že je o triedu väčšie a pohodlnejšie než Prius, ale inak pocit z jazdy je veľmi príbuzný. Ťažisko tlačia k zemi mechanické komponenty systému v podlahe. Vpredu je umiestnený elektromotor, za ním menič napätia, potom nasledujú palivové články, prvá nádrž na vodík pod zadnými sedadlami, za nimi akumulátor, ktorý slúži hlavne na vyrovnávanie napätia a zbieranie energie získanej rekuperovaním a na záver druhá nádrž na vodík, v podlahe batožinového priestoru. Celý systém tak minimálne uberá z priestoru pre cestujúcich. Hoci práve kvôli poháňacej sústave je Mirai proporčne zvláštne vytiahnutý sedan do výšky.

Všetko zlé je ale na niečo dobré, pretože vďaka vyššej stavbe auta sa vpredu aj vzadu sa sedí pohodlne vysoko ako vane alebo crossoveri. Auto je zároveň pocitovo pekne vyvážené. Najväčší rozdiel nastáva pri prejazde zákrut, kde sa prejavuje nemalá hmotnosť modelu Mirai. Je nedotáčavejší a viac sa nakláňa v porovnaní s Priusom.

Batožinový priestor má členitý tvar, ale stále dostatočný objem 361 l.

Vnútri je Mirai veľmi priestranné auto, ktoré minimálne štyrom dospelým ponúkne jazdný komfort na úrovni limuzín strednej triedy. V porovnaní so súčasnými modelmi značky Toyta mu nič nechýba ani po stránke výbavy. Na palube nájdete napríklad vyhrievanie všetkých štyroch sedadiel. Plnú batériu bezpečnostnej výbavy a samozrejme ovládacie prvky, vrátane multimediálneho systému, navigácie a displejov známych z ostatných sériových modelov značky. Za volantom sa tak od prvého momentu vôbec necítite ako v sci-fi aute, ale skôr pripomína väčší a luxusnejší Prius. Napriek nádrži na vodík pod podlahou batožinového priestoru ostalo v kufri ešte relatívne dosť miesta aj na osobné veci. Konkrétne 361 litrov.

Rozmiestnenie poháňacieho ústrojenstva: vpredu elektromotor, za ním menič napätia, palivové články, prvá nádrž na vodík, batéria a na záver pod podlahou batožinového priestoru druhá nárž. Odolnosť tlakových nádrží vočí nárazu Toyota dôkladne testovala. Okrem iného aj strelou veľkého kalibru z automatickej zbrane.

Bezpečnosť na prvom mieste

Pri vodíkom aute každého automaticky ako prvé napadne, ako sú na tom po bezpečnostnej stránke tlakové nádrže. Práve im Toyota venovala pri vývoji maximálnu pozornosť. Auto bolo testované nielen z hľadiska požiarnej bezpečnosti. To znamená, že pri zachytení aj malého úniku vodíka systém automaticky deaktivuje celý automobil. Ešte viac sa ale technici pohrali s mechanickou odolnosťou nádrží. Okrem klasických nárazových testov ich podrobili aj takým brutálnym skúškam ako je odolnosť voči automatickej strelnej zbrani veľkého kalibru. Vonkajší plášť sa im podarilo prederaviť iba vtedy, ak sa dva razy trafili presne na to isté miesto. Na Slovensku sa s predajom modelu Mirai zatiaľ nepočíta. Celosvetový záujem o toto auto však neustále rastie a spolu s ním aj plány na sériovú výrobu. V tomto roku plánuje Toyota uvoľniť do predaja 2000 kusov, budúci rok o tisícku viac a v roku 2020 je výrobný plán až 30000 vozidiel.