Novinky

Aktuality, autosalóny, pohľad do zákulisia automobiliek, tajné projekty, domáci a zahraničný automobilový šport.

Autožurnál

+10

Ut 23.8.2016 / Filip Garaj

Dacia oslavuje 48. narodeniny. Prvú možno nespoznáte

Od dňa, keď Rumuni zmontovali prvý automobil značky Dacia, prešlo už takmer polstoročie.

Spolupráca medzi Rumunskou socialistickou republikou a francúzskou značkou Renault síce bola spečatená ešte v roku 1966, no produkcia v meste Colibaši sa rozbehla až o dva roky neskôr, 20. augusta 1968.

Tak dlho trvalo, kým z bývalej fabriky na vojenské lietadlá vznikla automobilka.

299 2024049 ow 8 kia ceed kia best moment autozurnal.com 480x300px

Colibaši sa dnes volá Mioveni a výrobky závodu Uzina de Autoturisme Pitešti (UAP) dostali meno Dacia, podľa historického regiónu na území Rumunska.

Pri zmienke o starej Dacii si väčšina našincov asi spomenie na Renault 12. Úplne prvým modelom takmer päťdesiat ročnej automobilky však bol v licencii vyrábaný Renault 8.

Nečudo, že Daciu 1100 pozná málokto. Vo výrobe vydržala iba necelé štyri roky. Za ten čas z nej vzniklo 37 546 exemplárov a dnes je najmä v Rumunsku vyhľadávaným veteránom. Väčšina áut pozostávala z originálnych francúzskych dielov.

Dokonca spočiatku Rumuni iba lakovali karosérie zvarené vo Francúzsku a montovali do nich dovezenú techniku a interiér. Domáce vtedy boli iba pneumatiky a časti kúrenia.

Dá sa povedať, že Rumuni sa učili pred tým, než začali produkovať Renault 12. Práve "Dvanástka" bola hlavným bodom rumusko-francúzskej spolupráce. Vyrobili z nej bezmála dva milióny kusov, ale to je už iný príbeh...

Prvú Daciu 1100 dostal ako dar komunistický diktátor Nicoale Ceaušescu. Štvordverový sedan poháňal vzadu uložený benzínový štvorvalec s objemom 1,1 litra, dosahujúci výkon 32 kW (43 k).

Pre políciu a ďalšie inštitúcie štátneho aparátu bol určený model 1100 S s vyšším výkonom motora. Technika údajne vychádzala zo športového Renaultu 8 Gordini, pričom silnejšia Dacia slúžila aj automobilovým pretekárom z Rumunska.

Verziu "S" navonok charakterizovali štyri okrúhle predné svetlá. Štandardná Dacia 1100 mala iba dve.

História dnes veľmi úspešnej automobilky má byť podrobne zmapovaná v avizovanom továrenskom múzeu. Brány by malo otvoriť v roku 2018 a možno sa dozvieme viac aj o prvotných "pytačkách". Rumuni totiž pôvodne rokovali aj s inými značkami ako Renault. Napríklad s FIATom, Peugeotom alebo s britským Austinom.

V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia Dacia skúšala tvoriť nové modely aj na vlastnú päsť. Pozrite si niektoré z nich.

Dacia 1310/1410 Sport

Zatiaľ čo originálny Renault 12 existoval v troch karosárskych verziách (sedan, kombi, dodávka), Rumuni sa snažili vyťažiť z francúzskeho základu ešte viac. V roku 1981 vzniklo prvé malosériové kupé Dacia 1310 Sport. Nevyrábali ho priamo v Mioveni, ale v Brašove a neskôr v Štefanesti. Kupé bolo o 200 milimetrov kratšie ako sedan. Prvých 1000 kusov malo krátke bočné dvere - zhodné so sedanom a kombi. Až neskôr prišla inovácia v podobe dlhších dverí, ktoré dali kupé športovejší vzhľad. Najsilnejší variant 1410 s 1,4-litrovým motorom dosahoval výkon 48 kW (65 k). Celkovo vzniklo len čosi vyše 5000 exemplárov.

Dacia Liberta

Väčší úspech ako kupé, zaznamenal hatchback odvodený od niekdajšej "Dvanástky". Dacia 1320 bola elegantnejšia ako kombi a praktickejšia ako sedan. S obľubou ju využívali najmä taxikári. Na trhu sa objavila v roku 1987 a v ponuke vydržala až do roku 1996. Neskoršie modernizované verzie dostali názov Liberta, pričom zlepšila sa aj ponuka motorov, ktorú obohatila benzínová jedna-šestka.

Dacia Compact

Toto nie je kupé, ale Dacia Compact. Pokus o dostupnejší a veľmi úsporný automobil tiež vychádzal z Renaultu 12. Rázvor i celá karoséria však boli podstatne kratšie. Pod kapotou sa objavil benzínový trojvalec s objemom 0,96 litra. Vznikol odobraním jedného valca z pôvodného francúzskeho štvorvalca Renault. Novinka sa napriek priaznivej spotrebe benzínu 4,7 až 5 l/100 km nedostala do výroby.

Dacia MD 87

Porototyp športového automobilu, inšpirovaného vtedajšími rely špeciálmi skupiny B, vznikol v Štefanesti. Na prvý pohľad síce tiež pripomína "Dvanástku", ale spoločné s ňou nemá takmer nič. Motor je totiž umiestnený pred zadnou nápravou a poháňa zadné kolesá. Podľa dostupných informácií ide o mierne upravený sériový štvorvalec 1,4 litra. Existujú dva kusy, jeden má klasickú masku Dacia, druhý vyklápacie predné svetlomety.

Dacia 500 Lăstun

Pokus značky Dacia vytvoriť ľudové a veľmi úsporné auto nedopadol dobre. Pritom konštruktéri splnili väčšinu zadaní Nicolae Ceaušescu. Dacia 500 Lăstun (lastovička) merala na dĺžku necelé tri metre, mala interiér s usporiadaním 2+2 a pri ustálenej rýchlosti 70 km/h dosahovala spotrebu 3,3 l/100 km. Malý apetít bol daný najmä nízkou hmotnosťou 590 kilogramov. Karoséria totiž pozostávala z laminátu a interiér bol veľmi skromný. Vzduchom chladený benzínový dvojvalec s objemom 0,5 litra nepatril k pýcham tohto auta. Keďže Rumuni nemali na vývoj úplne nového motora, použili polovicu z litrového štvorvalca, ktorý poháňal Oltcit. Pridali upravený karburátor z Dacie 1310 a poháňacia jednotka bola hotová. Výroba miniauta trvala šesť rokov, od 1986 do 1992, a po 6532 zmontovaných exemplároch ju definitívne zastavili.

Dacia Extase

Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia sa Rumuni dožadovali moderného auta. Dacia Extase taká bola, nanešťastie iba naoko. Pod modernou karosériou sa totiž skrýva starý známy Renault 12. Vznikli štyri prototypy a projekt bol ukončený.

Dacia D33

V deväťdesiatych rokoch bolo jasné, že vyžiť z veľmi zastaraného Renaultu 12 sa napriek mnohým modernizáciám nedá a ani model Nova nie je príliš konkurencieschopný. Nová dohoda s Renaultom bola v nedohľadne, a tak Dacia skúšala vyvinúť vlastný úplne nový automobil. Oslovila pri tom talianske dizajnérske štúdio IDEA, ktoré pre ňu v roku 1997 navrhlo oblý kompaktný sedan. Projekt Dacia D33 sa do sériovej výroby nedostal.