+10

Dacia Lodgy 1.5 dCi: Lyžovačka (odomknuté)

Nedávno som našu dlhodobo testovanú Daciu Lodgy podrobil zaťažkávajúcej skúške. Mala prepraviť moju rodinu na lyžovačku so všetkou batožinou a výbavou, akú sme zvykli so sebou voziť našim S-Maxom.

Výzva to bola pomerne veľká, hlavne pre mňa, keďže auto nabaľujem väčšinou ja. Aby som si lepšie uvedomil na čo som sa to dal, najprv som si pozrel kufor S-Maxa a potom som nahliadol do Dacie, ako je na tom jej kufor. Na chvíľu ma oblial pot, ale potom som sa pustil do toho. Balenie som začal tým najjednoduchším, strešným boxom. Keďže pri veľkosti našej rodiny (4 deti dvaja dospelí, z toho nelyžuje len najmladší junior) do neho nič okrem kompletného lyžiarskeho výstroja nedostanem.

Konkrétne snowboard, dospelé lyže a troje detské lyže, samozrejme všetko vrátane topánok, palíc a prilieb. To je tak akurát, aby som ho natrieskaný dokázal ešte zamknúť. V ďalšom pokračovaní som sa potreboval popasovať s veľkými taškami. Keďže lavica v druhom rade je pomerne vysoká a deti sedia v sedačkách, čiže ešte o niekoľko centimetrov dvihnuté, pod ich nohami vzniká hlboký kráter, ktorý je možné využiť. Napríklad na uloženie dvoch veľkých tašiek úplne na podlahu vedľa seba, nad ktorými by mali deti stále dosť miesta, aby mohli cestovať s nohami spustenými dolu. Veľa priestoru tiež ostáva pod prednými sedadlami, ktorý sa dá vyplniť napríklad škatuľovým mliekom, džúsmi či balíkmi s cestovinami. Ale nie pod vodičovým sedadlom, aby mu pri prudkom brzdení nepreletelo niečo pod nohy, ešte horšie rovno pod brzdový pedál. Junior sediaci v kolískovej sedačke nepotrebuje absolútne žiaden priestor pre nohy, preto medzi jeho sedačkou a operadlom vodiča sa „vežička“ s vecami dala ešte navýšiť.

Na kufor som mal tiež taktiku. Keďže jedno z dvoch zadných sedadiel sme potrebovali obsadiť, ale zároveň som druhú polovicu kufra potreboval využiť až po strop, vzal som podvozok kočíka a postavil ho na bok na hranicu medzi priestorom pre cestujúcu v treťom rade a zvyšok batožinového priestoru. Vytvoril som tak akúsi bariéru, ktorá zabraňovala tomu, aby moje dieťa v každej ľavej zákrute zasypali veci a ktorá súčasne fixovala všetku batožinu. Hoci to tak spočiatku vôbec nevyzeralo, nakoniec som dostal dnu všetko, čo sme potrebovali. Auto, teda hlavne zadná časť patrične sadla a aj za jazdy už bolo cítiť, že sme naozaj plní. Na vyhýbací manéver by som si netrúfol, ale zase nemôžem povedať, že by sa Lodgy v zákrutách správala neisto. Jazdí ako bežný rodinný van, plne obsadený a zaťažený, s ktorým sa pri ceste za oddychom aj tak nikdy neponáhľate a do zákrut vchádzate s väčším citom než s prázdnym autom.

Jediné negatívum ktoré som postrehol sa týka bŕzd. Pri dlhšom klesaní bolo cítiť, že kotúče sú len vpredu a s danou váhou sa brzdový systém viac natrápi. To znamená, že treba počítať s citeľne dlhšími brzdnými dráhami. Taktiež na ručnú brzdu sa nedalo spoľahnúť. Nevedela udržať naložené auto, ale to som na vine ja, keďže počas zimy som ju patrične vyťahal pri nahadzovaní si zadnej časti do zákrut šmykom – na snehu sa musím baviť s akýmkoľvek autom, teda aj s vanom, ak na to príde… Ešte som vám dlžný údaj o spotrebe. Strešný box a plné zaťaženie zvýšili apetít motora len nepatrne. V priemere som spotreboval 5,9 l/100 km. Pod tento malý rozdiel v porovnaní s 5,7 l/100 km sa podpísalo pomalšie tempo (predovšetkým na diaľnici) a hlavne defenzívnejší štýl jazdy. Pri hodnote 5,7 l/100 km som určite jazdieval svižnejšie, a navyše už túto hodnotu som dosiahol so záhradkou na streche, ktorú nosíme so sebou od začiatku testu a ktorá tiež vytvára určitý aerodynamický odpor

Súvisiace články

• Dacia Duster, Renault 5 aj Citroen C3 vo finále Európske auto roka 
• JAZDA Dacia Spring 2024: Z modernizácie vyťažili maximum
• Dacia Bigster 2024: Predĺžený a väčší Duster s množstvom novej výbavy
• Tím Dacia Sandriders ukončil prvotnú fázu testov na Dakar