Odborné testy automobilov. Žiadnej značke ani modelu nič neodpustíme.
Bosna a Hercegovina príjemne prekvapila
Tretí deň bol pôvodný plán pokračovať do Čiernej Hory a z tadiaľ sa vrátiť cez Srbsko domov. Túto verziu sme však z časových dôvodov prepracovali. Už dávnejšie sme sa chceli pozrieť do Bosny a tak sme sa rozhodli vrátiť krížom cez túto krajinu, s prespaním v Sarajeve.
Pozitívny zážitok
V Bosne som bol prvýkrát ďalej ako 30 km od hranice a môj prvý pozitívny zážitok sa spája s prírodou. Veľmi na mňa zapôsobila scenéria hôr a cesta popri rieke Neretva. Jazda autom z Makarskej do Mostaru je naozaj estetický zážitok a odporúčam ho absolvovať každému, kto bude dovolenkovať na Makarskej riviére alebo aspoň v blízkom okolí. Vidieť sa určite oplatí historické centrum Mostaru so zrekonštruovaným mostom zo 16. storočia, ktorý bol počas občianskej vojny poškodený a opravený v roku 2004. Zaujímavou exkurziou do minulosti bude tiež návšteva multikulturálneho Sarajeva. Silným zážitkom je tiež návšteva pútnického miesta Medjugorje.
Malebná scenéria južného pobrežia na Makarskej riviére pri mestečkách Igrane a Živogošče.
Môj ďalší príjemný zážitok sa ako inak spája s gurmánskym zážitkom. Jeden známy nám odporučil neobedovať v Chorvátsku, ale vydržať do Bosny, cca 30 km za Mostarom. Prejsť túto vzdialenosť trvalo po dvojprúdovkach celú večnosť, ale oplatilo sa. Reštaurácia Kovačevič ponúka asi najlepšiu a preto aj najznámejšiu jablanickú jahňacinu, pričom jahňa tu pečú 24 hodín denne. Kilo vychádza približne 15 €. V Chorvátsku minimálne o 5 € viac. K mäsu dostanete kopec čerstvej zeleniny a ako predjedlo môžete ochutnať niekoľko druhov čerstvých domácich syrov. Keď toto zažijete v Bosne, automaticky sa pýtate, prečo to nefunguje aj u nás. Prečo je u nás problém upiecť niekde v motoreste alebo kolibe pečené jahňa, ktorých sa u nás chová množstvo. Taktiež prečo je problém ponúkať čerstvé domáce syry. Hranolky, vyprážaný syr a podobne otrepané jedlá ale ponúkajú všade. Pritom koliby by v prvom rade mali pestovať kultúru kvalitnej domácej kuchyne.
Nehovoriac o tom, že v každej reštaurácii a na čerpacej stanici, kde sme počas prejazdu Bosnou zastavili, mali wifi a prístup na internet zdarma(!). Dobiehajú čo zameškali službami. Snažia sa rovnako ako Chorváti po občianskej vojne, keď potrebovali naštartovať turizmus. Chorvátov žiaľ táto snaha už prešla, pretože o ich krajinu je teraz enormný záujem a na čo sa snažiť, keď netreba.
Negatívny zážitok
Môj asi najviac negatívny zážitok sa spája s mestom Zenica. Predstavte si, že by v strede Petržalky bola železiareň, ktorá by vytvárala hustý červený oblak smogu nad celou Bratislavou. Smog, ktorý som zažil v Soule či Šanghaji nie je nič v porovnaní s tým, v čom žijú obyvatelia Zenice. Vystúpite z auta a po chvíli začnete kašať , budú vás štípasť oči a v ústach budete cítiť nejaký zvláštny prach. Najhoršie je, že Zenica sa nachádza v údolí, z ktorého sa červený oblak veľmi pomaly dostáva preč. Vidieť to aj na stromoch okolitých kopcov, ktoré sú viditeľne choré. V podstate sme videli malú ekologickú katastrofu v priamom prenose. Fabrika je situovaná v tesnej blízkosti obytných domov, kde si ľudia na balkónoch sušia bielizeň. Evidentne si sa znečistené ovzdušie zvykli.
Presúvanie sa cez Bosnu je strašne zdĺhavé. Až na 30 km diaľnice sme išli po dvojprúdovkách rýchlosťami od 60 do 80 km/h, z toho niekoľko kilometrov popri rozostavanej diaľnici, kde cesta viac pripomínala stavenisko. Keď niekde chcete platiť eurami, berú iba papierové. Neviem čo je to za nezmysel, ale také je domáce pravidlo. Samozrejme vydajú vám domácu menu. Platidlo pred vjazdom na diaľnicu je teda akási malá súkromná zmenáreň s vlastným kurzom. V Bosne majú tzv. konvertibilnú marku, ktorá má kurz 1,946 €. Všetky ceny teda delíte dvomi. Policajtov stretnete pri ceste každú chvíľu, preto na rýchlosť pozor. Pri vstupe do Bosny bude colník od vás vyžadovať zelenú kartu k autu.
Výborná spotreba
Presun cez Bosnu bol nekonečný a nudný, ale prospešný z pohľadu spotreby. Vďaka častému rekuperovaniu kinetickej energie a využívaniu schopnosti Priusu Plug In jazdiť na elektrinu aj rýchlejšie než 50 km/h, som sa dostal so spotrebou iba 4,0 l/100 km. Kolegovi spotreboval klasický Prius 4,2 l/100 km.